Je tento čas smutným opakovaním poznania mojej osamelosti, alebo ešte niečoho horšieho?
Jeden môj známy podnikateľ mi rozprával o vodičovi, ktorého zamestnal na prepravu tovaru. Tak sám vodič, ako aj jeho predchádzajúci zamestnávateľ ignorovali pokuty, ktoré vo forme písomnej výzvy na zaplatenie prichádzali od úradov v Nemecku. Keď začal jazdiť pre môjho známeho, krátko pred Vianocami ho zastavila polícia tejto krajiny a pre nezaplatené pokuty z predošlých priestupkov skončil vo väzení. Mohol čakať, že tam strávi čas dlhší ako je ten vianočný. Záchranou pre to, aby Vianoce strávil so svojou rodinou bolo, že jeho nový šéf bol ochotný vyplatiť všetky jeho staré pokuty.
Úspešnými ľuďmi sa nezdajú tí, čo si nemôžu určovať miesto svojho pobytu na zemi. Za úspešných považujeme takých, čo miesto prebývania určia aj iným, nie len sebe. Cítim sa dostatočne istý, kým plány vychádzajú podľa mojich predstáv. Viem ovplyvniť moju situáciu a pohnúť sa smerom, ktorý mi vyhovuje, ktorým chcem ísť ja. Ale tento smer, na ktorý sa väčšinu spoliehame, nebýva smerom skutočného ľudského napredovania. Aj čas Vianoc nie zriedka smeruje k darovaniu vecí, ktoré sa stáva viac kupovaním a manipuláciou ako vyjadrením vzťahu. Ako na to upozornil spolubrat Vlado pred týždňom, často sa správame, akoby za darom nebola osoba darcu a obdarovaného, za časom Vianoc, spoločenstvo rodiny i spoločenstvo detí Božích, za darom pozemského života, život večný. Niekedy sme v živote tak uväznení svojou momentálnou situáciou, že v nej očakávame iba to, čo sa zmestí do rozmerov osobných plánov, úmerných vlastným silám. Keď nám naše plány nevychádzajú, sme ako ten muž z úvodu môjho príhovoru, ktorý žil len v smutnej perspektíve Vianoc vo väzení.
Radosťou jeho života sa malo stať nie len samotné vyslobodenie, ale aj objavenie vzťahu. Vďačnosť voči tomu, kto do jeho situácie zasiahol, aby ju zmenil. To uväznenie tela totiž nemusí byť tým najhorším, čo človeka postihlo. Človek potrebuje prijať vyslobodenie, ktoré ho urobí slobodným ešte aj vo väzení. Aspoň si to myslím, keď tretiu nedeľu adventu čítam o situácii Jána Krstiteľa.
Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘
Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
(Mt 11,2-11)
Ježiš sa osvedčil ako ten, kto pomáha všetkým, no tu vôbec nepomôže Jánovi Krstiteľovi v jeho uväznení. Okrem evanjelistom Matúšom vymenovaných mesiášskych skutkov Spasiteľa, patrí podľa proroka Izaiáša medzi činy Mesiáša aj prepustenie väznených na slobodu. Ježiš dáva odpoveď na otázku, ale samotného Jána spokojne nechá sedieť v žalári. Možno by sa zdalo, že je takýto postoj Mesiáša Jánovi stopercentne na nič, ale opak môže byť pravdou. Pripomína mi pointu vtipu o kňazoch, na ktorom som sa veľmi dobre pobavil. Podelím sa oň aj s vami. Parašutista po núdzovom výskoku pristane na neznámom miesto a pýta sa okoloidúceho, kde dopadol. Ten krátko odpovie: „Na zem“. Parašutista pripojí otázku: „Nie ste vy katolícky kňaz?“ „Áno, ako ste to zistili?“ „Lebo máte stopercentnú pravdu, ale mne je stopercentne na nič?“
Je dosť ľudí, ktorým je stopercentne nanič pripomienka kňaza o veciach, o ktorých si myslia, že ich už dobre spoznali. Vedia, že si svoj život chcú riadiť úplne sami. Chcú si aj vianočný čas naplánovať tak, aby išiel podľa ich predstáv a dostali od neho to, čo chcú. Možno si nevšimli, že bol práve zachránený zmysel celého ich života. Narodil sa a prišiel na zem Mesiáš, ktorý splatil všetky dlhy ich predchádzajúceho života, ba zaplatil aj všetky budúce. Nezbadali, že niekto s takou správou dokáže zakúsiť šťastie aj vo väzení, ako Ján, lebo sa vrátil zmysel nie len pre jeho život, ale aj pre jeho väznenie a pre jeho smrť.
Hádam budú na zemi iní takí ľudia, ktorým táto stopercentná pravda povie, že sa majú dobre rozhliadnuť, kde sa tieto Vianoce ocitli a prečo sú práve tu. Že sa majú pýtať na to, čo je podstatné v ich živote a tiež v živote ľudí okolo nich. Tak môžu porozumieť nie iba svojim plánom, ktoré skôr, či neskôr nevyhnutne smerujú k zlyhaniu. Môžu privoňať k celkovému zmyslu svojho pobytu na zemi, zbadať slobodu cez mreže svojich rôznych väzení.
Len pripomínam, že plán tvojej záchrany už niekto stopercentne pripravil a tvoje dlhy splatil.
Kňaz kapucín, Ján Macej.
