Už pred týždňom kolega Dominik Markoš poukázal, že Ježišov pohľad na svoju oslavu, či oslávenie, je iný, ako pohľad ľudí okolo neho. Dnešná liturgia Kvetnej (palmovej) nedele to potvrdzuje. Ponúka nám totiž dva evanjeliové úryvky. Prvý, viažuci sa k názvu tohto dňa, sa číta v úvode liturgie, ktorý by sa mal odohrať pred bránou kostola.
Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: „Čo to robíte?“, povedzte: „Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.“ Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“ (Mk 11, 1-10)
Druhým textom sú „pašie“, teda časť evanjelia, hovoriaca o Ježišovom utrpení a smrti na kríži. Jej myšlienkový vrchol je vlastne vrcholom celého Markovho evanjelia. Ten totiž svoje rozprávanie o Ježišovi začína takto: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna“ (Mk 1,1) a opis Ježišovho pozemského života končí takto:
Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 33-39)
Markovým cieľom je ukázať Ježiša ako Božieho Syna všetkým ľuďom. A presne to potvrdzuje svojim výrokom veliteľ popravnej čaty, čo je veľmi silné posolstvo adresované najmä kresťanom obráteným z pohanstva. Pre nich totiž Marek v 60-tych rokoch prvého storočia písal, podľa Petrovho kázania, svoje evanjelium v Ríme.
Svedectvo vojaka cvičeného pre zabíjanie, svedka množstva úmrtí, „profesionála na smrť“, sa v tejto chvíli javí ako najvyššie uznanie pre Ježiša. To nebola smrť ako všetky ostatné, to nebola prehra, to bolo víťazstvo lásky. Kto však môže dať smrti zmysel? Kto môže umieraním premôcť smrť? To nie je v ľudských silách, to je Božie dielo. A o tomto diele vydáva stotník „odborné“ svedectvo.
Uznanie rímskeho vojaka po najväčšom Ježišovom výkone lásky sa v kontexte Markovho evanjelia javí nielen ako myšlienkový vrchol, ale aj ako najväčšia oslava Krista.
Bolo to vlani na jeseň, keď mi jedna kamarátka rozprávala o svojom zážitku na oslave „70“ svojej svokry. Okrem toho, že sa deň predtým doma trápila s klasickou ťahanou štrúdľou, objednala si aj tortu od profesionálnej cukrárky. Bola krásne zdobená, moderná, ale aj tak sa bála, či sa bude svokre páčiť. Tá bola totiž ešte pred pár rokmi najchýrečnejšia cukrárka v dedine. Keď tortu vybrala zo škatule, ozval sa obrovský aplauz. Bola najkrajšia zo všetkých, ktoré stará pani dostala. „Zaslúži si potlesk“, pomyslela som si, „veď bola dosť drahá“ – hovorí kamarátka. Vrchol oslavy pre ňu však prišiel až o niekoľko hodín, keď za ňou prišla svokra so štrúdľou v ruke: „To si piekla ty?“ „Áno, včera, zobrala som si dovolenku. Asi je málo sladká,“ odpovedala neistá kamarátka. „Nie! Je fantastická. Nikdy sa mi takto nevydarila. Si už lepšia ako ja!“ chváli svokra jej dielo. „Bolo to bez potlesku, ale pre mňa to bola najkrajšia chvíľa celej akcie. Dala zmysel všetkej mojej námahe i ostatnému, čo som do toho investovala.“
Myslím, že podobne dáva zmysel Ježišovmu utrpeniu, jeho láske až na smrť na kríži, i svedectvo rímskeho stotníka. Preto je kríž najväčšou oslavou Ježiša. Vtedy „nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (Jn 12, 23), tam všetkých, i nás, pritiahol a priťahuje k sebe (porov. Jn 12,32).
Tak to chápal sám Ježiš, tak to pochopil i evanjelista Ján, apoštol Peter, jeho žiak Marek i mnohí a mnohí ďalší Kristovi nasledovníci. Možno nie hneď, ale o to nejde. Dôležité je, že dozreli do stupňa, kedy sa stotožnili s Jeho pohľadom na víťazstvo a oslavu. A to je dôležité aj pre nás. Nielen pri pohľade na Božieho Syna, lež aj na náš vlastný život.
