Rozmýšľam nad tým, prečo sa stala jedným z bestsellerov uplynulého roka 2010. Asi nie preto, že je to skutočný príbeh. Skôr preto, že láskavým a nadčasovým rozprávaním hovorí o zažíhaní svetla, ktoré tlie v miliardách ľudských sŕdc. A mnohých hnevá, že nemôžu prísť na to, ako ho zapáliť. Myslím, že o tomto svetle hovoril aj Ježiš v dnešnom evanjeliovom úryvku z Matúšovho evanjelia. A podoprel ho obrazom o soli:
„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Počul som už veľa vysvetlení na tieto slová a čítal mnoho textov o tom, aká vzácna bola pre ľudí Ježišovej doby soľ. Napr. že v reči vtedajšieho svetového jazyka – gréčtine to bolo slovo „theion“ – teda niečo podobné ako božská. A že rímska civilizácia mala porekadlo: „Nič nie je užitočnejšie ako slnko a soľ.“ Aj to, že soľ bola symbolom čistoty, konzervačnou látkou na ochranu pred kazením sa, či vzácnou esenciou, ktorá dodáva jedlu chuť.
Rovnako tak o chápaní svetla v starom svete. Svetlo ako niečo, čo malo byť viditeľné, niečo čo bolo sprievodcom na ceste alebo aj výstrahou. Tieto vysvetlenia nebudem teraz rozvíjať.
Dnes si skôr chcem znovu uvedomiť, kto je ten, ktorý nám hovorí aby sme boli soľou zeme, aby sme boli svetlom sveta. Že je to ten, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta. Nepovedal, že je svetlom iba nejakej cirkvi. Ale svetlom sveta. Svetlom, ktoré síce svet odmieta prijať, ale tiež svetlom, ktoré tým, ktorí ho prijali a prijímajú dáva moc stávať sa Božími synmi a dcérami. Svetlom, ktoré zostáva rozosiate do sŕdc všetkých ľudí. Nedávno bol u mňa dospelý človek, ktorý je iba pokrstený. Rozhodol sa vstúpiť do prípravy, ktorá by mu umožnila vedieť používať v osobnom živote také hodnoty ako sú spoveď či sväté prijímanie. Do prípravy, v ktorej chceme spolu hľadať svetlo Ježiša v jeho srdci. Pozerali sme spolu jeden krátky evanjelizačný film o smäde po Bohu v nás a ja som si vtedy uvedomil, aké neľahké je hľadať Boha a jeho svetlo v nás ľuďoch. V sebe, ale aj v iných. Je to ako hľadať prsteň, ktorý niekto stratil pri šantení v plytkej vode oceána. Vierou vieme, že je tam. Ale častokrát sledujúc zapadajúce slnko dňa, či počujúc a cítiac prelievajúce sa morské vlny ponad naše hlavy máme chuť to vzdať.
Dnes si pripomeňme koľkokrát už sme našli to Ježišovo svetlo horieť v nás samých. Ako sa nespočetne veľakrát znovu rozhorelo po tých mnohých zhasnutiach, ktoré sa v nás udiali. A rozpamätajme sa tiež, ako mnohokrát sme to Ježišovo svetlo objavili v ľuďoch, ktorí prechádzajú naším životom, ba možno aj v tých, v ktorých sme ho pomáhali s nimi spolu objaviť. Svetlo Ježiša, ktoré nemôže byť uhasené tak, že by nemohlo znovu začať horieť!
Ak sa nejaká kniha stane bestsellerom preto, že pojednáva o tomto svetle, potom je to pre mňa osobne znamením. Znamením toho, že hľadanie Ježišovho svetla je stále dôležité pre ľudí tohto sveta, aj keď niekedy tomuto svetlu mnohí nedávajú tie naše kresťanské označenia.
Nech je Ježišovo pozvanie byť svetlom dnes pre nás vážnym slovom. Ježiš nikdy nevolal ľudí robiť to, čo sa urobiť nedá. Pozná, čo je to byť človekom. Ale pozná aj čo je to byť Svetlom. A vie, ako zapaľovať jeho svetlo v nás. Krásne si to človek uvedomí, keď v knihe spomenutej na úvod sleduje príbeh kresťana Henryho, nášho súčasníka, bývalého drogového dílera, človeka ktorý sedel vo väzení ba aj sám bral drogy, ako sa zažatím Ježišovho svetla v jeho srdci stal svetlom pre druhých. Ako dokázal vymeniť sebecký spôsob života, ktorý mu diktovala droga za život pre druhých. Pre tých o ktorých nikto na ulici nemal chuť ani zakopnúť. Premena tmy v človeku na svetlo. Na silu konať dobré skutky nie na svoju oslavu, ale na oslavu toho, ktorý nesídli iba na Nebesiach.
Možno máme niekedy pocit, že je nemožné byť svetlom pre svet. Záleží aj na tom, ako ten svet berieme. Ak ako celý glóbus a celé ľudstvo, tak iste byť svetlom je úloha, ktorá sa podarí len niektorým. Ale ak svet sú ľudia okolo nás, náš domov, naša práca, naši priatelia, kolegovia, ale aj tí, ktorí nám nerozumejú a nemajú nás radi, ten náš dnešný deň, tak potom to nie je nemožná úloha. Najmä s pomocou toho, ktorému nič nie je nemožné.
Prajem sebe aj Vám, aby sme nikdy neprestali hľadať Jeho svetlo v nás.
