Všeličo sa nám môže zdať, no realita môže byť v skutočnosti iná. Poznáme jav, ktorý sa vyskytuje v púšti. Nazývame ho fatamorgána. Človeku sa zdá, že vidí oázu, no v skutočnosti tam nič také nie je. Čo je však horšie, človek niekedy úmyselne vytvára klamlivý dojem, zdanie, aby iných presvedčil, dostal z nich peniaze, hlas vo voľbách alebo niečo iné. Niekedy sa zdá, akoby zavádzanie a neúplné informovanie patrilo k normálnemu spôsobu života v dnešnej spoločnosti. Všetko sa to deje za účelom zisku. Asi aj preto jestvuje porekadlo: Človek človeku vlkom. Česť výnimkám, ktoré pravdivo informujú a nechajú zákazníka v slobode sa rozhodnúť.
Keby som si chcel pomôcť slovníkom proroka Izaiáša z čítania na dnešnú Druhú adventnú nedeľu, uviedol by som obraz prírody, kde panuje tzv. prirodzený výber. Dravec loví slabšie jedince, pretože chce prežiť.
Izaiáš však hovorí úplne iný, priam nenormálny obraz, ktorý sa bežne v prírode nevyskytuje, ba nevieme si ho ani predstaviť: „Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada. Do skrýše vretenice siahne rukou batoľa.“ (Iz 11,6-8) Prorok hovorí o dni, keď všetky vojny, nepokoje, nedorozumenia zmiznú a nastane porozumenie medzi súpermi. Ten deň príde vtedy, keď sa narodí Kristus. On je spravodlivosť, on dá každému to, čo potrebuje. Nebudeme sa musieť hádať, budeme sa navzájom tolerovať, budeme si rozumieť.
Pozrime sa však na realitu. Kristus prišiel pred mnohými rokmi. Čo máme z toho? Nedorozumenia sú stále, či už úmyselné alebo neúmyselné. Nepokoje tiež. Vojny tiež. Aj zvieratá sa navzájom zabíjajú a žerú ako predtým. Prečo sa neudialo to, čo prorok hovoril? Nie je jeho kniha tak trochu odtrhnutá od života? Myslím, že áno. Je odtrhnutá od života alebo aspoň veľmi často býva. A to preto, že my sami to neprijímame do svojho života. Kristus sa raz fyzicky narodil a prišiel na náš svet. Ale je potrebné, aby sa aj duchovne narodil v našich srdciach. Inými slovami, aby sme prevzali jeho myšlienky idey, slová, či zásady. Ako príklad môžem uviesť najväčšie prikázanie, prikázanie o láske. V skrátenej forme: milovať Boha a milovať blížneho ako seba samého. Ak každý človek prijal toto Kristovo slovo, myslím, že by sme sa nemuseli viacej báť, že nás niekto oklame, že nás niekto bude zavádzať alebo dokonca nám číhať na život. Každý by v pokoji a istote žil svoj život. Mocní tohto sveta by neutláčali slabých. Obrazne povedané, ani lev by nezaútočil na kozliatko.
Máme tu teda ďalšiu z výziev adventu: Uviesť do života vzájomné porozumenie. Snažiť sa o pravdivosť vo všetkom, čo robíme a čím žijeme. Pán Boh nám pomáhaj.
