Je to už 30 rokov, ako sme sa s našou profesorkou francúzštiny na Gymnáziu vo Zvolene rozprávali o knihách. Doteraz si často opakujem jej výrok: „Vy čítate knihy kvôli deju, ja kvôli myšlienkam.“ Myslím, že nielen my, jej žiaci, ktorí sme profesorku Benkovú mali radi a obdivovali, ale väčšina dospelých inteligentných ľudí číta knihy kvôli myšlienkam. Teda hľadáme vnútro – jadro. Takto vnímame nielen knihy, ale aj celý život. Chceme objavovať jeho podstatu, a neostať len pri vonkajších prejavoch. Tie prenecháme teenegerom, či inak nedozretým.
Takto, verím, vnímame aj Vianoce. Vieme, že hodnotnými, kvalitnými, ich neurobí ani nový paušál, ani drahý darček, ani úver naň, ani super stromček, či iná výzdoba, ani jedlo ani pitie. Mimochodom, zdá sa mi, že reklama, ktorá vidí „super Vianoce“ práve cez tieto hodnoty, vychádza z predpokladu, že sme všetci ešte v puberte, alebo s IQ pod 100.
Ale poďme k hodnotám Vianoc. Čo sa s týmito sviatkami zimy spája u Vás? Tradícia, rodina, deti, láska, domov, istota, ohľaduplnosť, spoločné chvíle … ?
A čo nám ako základné hodnoty pre sviatky narodenia nášho Pána Ježiša Krista ponúka Cirkev? Podľa knihy proroka Izaiáša, ktorá patrí k nosnej literatúre obdobia prípravy na Vianoce, teda adventu, sú to 4 P:
– pokoj,
– porozumenie,
– pozitívna zmena života (uzdravenie)
– ponuka komunikácie.
Počas 4 adventných nedieľ nám Izaiáš vo svojom prorockom a väčšinou básnickom texte predstaví vždy jednu z týchto nosných hodnôt.
Pozrime sa na dnešný text, ktorý v rímsko- katolíckom lekcionári má nadpis: Pán zhromaždí všetky národy vo večnom pokoji Božieho kráľovstva:
Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo. On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!
Myslím, že keď spájame Vianoce s pokojom, sme naozaj v jadre. Väčšina z nás vníma tieto dni ako sviatky pokoja. Ale nie všetci sme pokojní, nie všetci a už vôbec nie vždy prežívame pokoj, mier. Pričom nemyslím len na ľudí v Kórei, alebo na kresťanov v Iraku. Aj my sami sme často, i počas Vianoc nepokojní, plní napätia, nepohodneme sa s našimi blízkymi atď.
Prorok Izaiáš nám dnes ako odpoveď na náš nepokoj, či hľadanie pokoja ukazuje cestu k pokoju: treba požiadať Boha, aby nás poučil o svojej vôli, alebo – nechať sa poučiť o jeho vôli, jeho príkazoch a zachovať ich.
Prijať božiu vôľu pre náš život znamená neriadiť sa len sebou samým, svojimi túžbami, snami, predstavami, vášňami atď. Teda potlačiť sebectvo! Lebo ono je hlavným zdrojom nepokoja i jeho vrcholu – vojny. Keď každý presadzuje len seba na úkor druhých, je to boj doma, v obci, v štáte i na svete.
Tak to píše i Pavol Országh Hviezdoslav v Krvavých sonetoch na začiatku 1. svetovej vojny:
Kto zapríčinil tento úpadok,
zosurovenie, zdivočenie mravov?
Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou
vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok,
z pŕs sajúci mu i dnes žitia mok,
krvožíznivec s večnou záhou žhavou?
Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.
Aj podľa tohto velikána nášho národa cesta k pokoju je cestou zrieknutia sa vlastných predstáv o svete a presadzovania vlastných predstáv vo svojom okolí i v sebe samom. Cesta od sebectva, sebalásky k láske k blížnemu. Lebo láska plodí pokoj. Vonkajší – vo svete i vnútorný – pokoj svedomia.
Ak súhlasíte s týmto tvrdením, a hlavne ak sa snažíte žiť pre iných, patríte do druhej skupiny, ktorú Izaiáš oslovuje na záver: „Hor sa, dom Dávidov, kráčajme vo svetle Pánovom!“ Nedajte sa zviesť, lebo diabol sebectva „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere“, (1 Pt 5, 8-9) aby ste tu, teraz i na Vianoce, boli nie pre seba, ale pre svojich blízkych.
Ak pochybujete, alebo ak sa Vám nedarí sebectvo dostatočne premáhať, patríte spolu so mnou do onej prvej skupiny „všetkých národov“, ktorí potrebujú vystúpiť na Pánov vrch. Ktorí ešte potrebujú počúvať a dať sa poučiť a hlavne posilniť svoju vôľu v dodržiavaní Pánových príkazov. Kroky výstupu pritom môžu byť rôzne: Od návštevy bohoslužby (nedeľnej, rorátov atď.), cez čítanie (možno práve Izaiáša) až k dobrej, úprimnej vianočnej spovedi.
Nech už sme tam, či tam, verím že Izaiáš nás oslovil. A teda, že skúsime tohtoročný advent prežívať spolu s ním. Ak sa nám to podarí, nielenže sa vyhneme povrchnému, materiálnemu, vonkajšiemu chápaniu najkrajších sviatkov roka, ale určite prežijeme aj pokojné Vianoce. Plné mieru v nás i okolo nás. Čo Vám zo srdca prajem.
