Svet, v ktorom vyrastajú dnešné deti, je diametrálne odlišný od toho, čo poznali ich rodičia. Intímne témy ako sexualita a pornografia sa im dostávajú pod kožu skôr, než stihnú pochopiť, čo znamenajú.
Lívia Halmkan, spoluautorka knihy Láska žije offline– Ako sprevádzať deti v dobe ľahko dostupnej pornografie a riaditeľka občianskeho združenia Tlakový hrniec, už roky otvára v triedach diskusie, ktoré by mali prebiehať aj doma – medzi rodičmi a deťmi. So žiakmi sa rozpráva na rôzne témy ako vzťahy, tehotenstvo, sex či nástrahy pornografie.
V tomto rozhovore nám Lívia odpovedala na otázky, ktoré si kladie čoraz viac rodičov, no odpovede na ne sú pre dospelých často šokujúce: Kedy sa deti prvýkrát stretávajú s pornografiou? Čo to robí s ich vnímaním intimity, vzťahov, samých seba? A ako ich môžeme ochrániť bez toho, aby sme ich odstrihli digitálneho sveta, ktorý je už neoddeliteľnou súčasťou ich životov?
V akom veku sa dnes deti najčastejšie prvýkrát stretnú s pornografiou? Zmenilo sa to v porovnaní s minulosťou?
Náš prieskum sme robili v roku 2022/23 na vzorke 1700 detí. Priemerný vek prvého kontaktu s pornografiou na Slovensku je vek 11. Pokiaľ viem, takýto priemerný vek je aj v iných krajinách.
V minulosti to bol isto vyšší vek, pretože deti by museli niekde aktívne porno vyhľadávať, zatiaľ čo dnes ho už majú vo vrecku 24/7 vo svojich telefónoch.
Akým spôsobom sa deti k pornografii najčastejšie dostávajú? Ide o náhodu alebo tlak kolektívu?
Len 14 percent detí si porno prvýkrát vyhľadá samé. Vo zvyšku prípadov si porno priemysel nájde naše deti a to celkom cielene. Konkrétne v 40 percentách prípadoch to niekde na deti vyskočí, zväčša na internete, a v 41 percentách prípadoch im to ukázal nejaký človek, napríklad spolužiak, súrodenec atď.
EÚ začala vyšetrovanie štyroch pornografických platforiem, predstavujú riziko pre deti
Čo sa týka tlaku kolektívu, v prieskume sme sa pýtali na to, či majú pocit, že od nich kamaráti očakávajú, že budú pozerať porno. Pri chlapcoch každý štvrtý odpovedal „áno“. Pri dievčatách to bolo 9 percent.
Aké typy pornografie deti najčastejšie vidia a ako to ovplyvňuje ich vnímanie sexuality?
Na to, aké porno pozerajú, sme sa ich nepýtali, avšak vieme, aké stránky navštevujú a sú to tie najbežnejšie, ku ktorým by ste sa preklikali do pár sekúnd, ak by ste si na Google vyhľadali slovo „porno“. Čo tam nájdu? Najčastejšie incestné porno, čiže sex naprieč rodinných členov, potom sex ako spôsob vydierania alebo sex ako odplata. Veľmi často je verbálne alebo fyzicky agresívny voči ženám.
Čo je ale naozaj hrozné, že ženy na toto násilie reagujú slovami, gestami, ktoré by sme mohli preložiť ako „ešte pokračuj“ alebo „ďakujem“. Ako si to asi vysvetlí mladé dievča, ktoré o sexe zatiaľ nič nevie a možno nemá dostatočne silný obraz sama o sebe?
No predsa tak, že počas sexu sa má nechať biť, hrýzť, škrtiť, pľuť na seba, že ponižovanie v akejkoľvek forme je normálna súčasť sexuálneho aktu. A ako si to vysvetlí mladý chlapec? Že toto by mal svojim milenkám vykonávať, pretože zdá sa, že ženy pri takomto správaní výskajú od radosti.
Aký vplyv môže mať skorý kontakt s pornografiou na psychický vývin dieťaťa?
Dokáže mu značne deformovať predstavu o tom, ako má prebiehať intimita. A nielen to, niektorí mladí nám povedia, že oni sex nebudú chcieť vôbec. Viete o tom, že dnes majú ľudia sex oveľa menej ako napríklad pred 100 rokmi? Nechcem hovoriť, že je to len dostupným pornom, ale je to isto dôležitá časť skladačky.
Prázdniny s mobilom? Alarmujúce riziká a riešenia pre zrak detí aj dospelých
Na to, aby som s niekým mohla mať sex, sa potrebujem naučiť mnoho zručností: flirtovať, riskovať že ma odmietne, pozbierať sa po odmietnutí, nebáť sa emočne k niekomu priblížiť, musím nejako vyzerať, starať sa o seba atď. Toto všetko je úplne prirodzené, avšak vyžaduje si to nejakú energiu a aj siahnutie za hranicu komfortu.
Ak dieťa vyrastá za obrazovkou, tak sa nemá šancu naučiť práve tieto dôležité zručnosti. Načo? Skutočný sex bude teda málo dosiahnuteľný a hlavne možno aj málo žiadúci, keďže je tu porno na jeden klik, 24/7 z pohodlia vlastnej postele.
Existuje rozdiel v tom, ako pornografia vplýva na chlapcov a na dievčatá?
Obe pohlavia pozerajú porno ako tutoriál, prípravu na sex. Aj nám to tak v triede tlmočia. Povedia: „My vieme, že porno je blbosť, že je to len nejaká fantázia, že neukazuje realitu, ale je to stále lepšie ako nič. Aspoň troška pomôže pripraviť na sex, lepšie ako začať úplne od nuly“.
Chlapci sa pritom k pornu vracajú častejšie. Každý druhý sleduje porno jedenkrát za týždeň a častejšie. To je prúser! To znamená, že tu budeme mať polovicu mužov, ktorí budú mať svoje sexuálne predstavy silno podmienené porno obsahom a dovoľujem si tvrdiť, že budú mať veľmi veľké ťažkosti udržať si dlhodobý partnerský vzťah. Pri dievčatách je to miernejšie, aj keď stále nie dobré. 15 percent dievčat pozerá porno jedenkrát za týždeň a častejšie.
Môže časté sledovanie pornografie u detí vyvolať závislosť alebo iné formy kompulzívneho správania? Aké iné dopady to má?
Závislosť na porne je veľmi podobná, ako iné nelátkové závislosti, čiže na sociálnych sieťach, gambling atď. Avšak predsa je trocha špecifická. Totiž „unáša“ náš prirodzený sexuálny pud. Ja ako žena som vyvinutá k tomu, aby ma pohľad na príťažlivého muža sexuálne dráždil. To je OK, učím sa s tým žiť.
Avšak ak cez noc pozerám na porno, čiže na tisíce nahých tiel rôzneho tvaru a farby pleti, tak ten môj partner, nech by bol akýkoľvek fešák a akokoľvek by som ho milovala, mi jednoducho nebude stačiť. Proste som si zvykla na vyššie a rozmanitejšie dávky stimulu, čo ma odsudzuje k neustálej nespokojnosti v reálnom vzťahu.
Ak si predstavíme, ako teda porno bude ovplyvňovať deti a či z nich vyrastú závislí ľudia… Jedno je isté, nebudú schopní žiť svoju sexualitu tak, aby im prinášala radosť, hrdosť a emočné spojenie so svojou milovanou osobou, čo je úplná katastrofa.
Ako majú rodičia zistiť, že ich dieťa už prišlo do kontaktu s pornografiou? Existujú nejaké signály v správaní?
Rodičom som venovala celú knihu, pretože toho, čo rodičia môžu a majú robiť je naozaj veľa. Kniha sa volá „Láska žije offline“ a celú kapitolu sme venovali práve odpovedi na vašu otázku: „Ako zistím, či moje dieťa pozerá porno a čo mám potom s tým robiť?“
Úplne v skratke by som povedala, že ak dieťa bytostne nedovolí, aby ste mu nahliadli do telefónu, všade si ho so sebou nosí a bojí sa, že by mu tam niekto nahliadol, tak tam asi má niečo, za čo sa veľmi hanbí a je viac ako pravdepodobné, že sa to bude týkať nejakého sexuálneho obsahu. Možno porno, možno šírenie nevhodných fotiek, možno sex, šikana atď.
Rodič môže dieťaťu povedať: „Počuj ja nemám v mojom telefóne nič, za čo by som sa hanbila, môžeš si pozrieť celú históriu môjho prehliadača. To isté čakám od teba a ak to tak nie je, tak sa musíme porozprávať alebo prehodnotiť používanie tvojho telefónu.“
Čo robiť, keď dieťa prizná, že videlo pornografiu? Ako reagovať bez hanenia či moralizovania?
Ak sa dieťa k tomu prizná rodičovi, tak je predpoklad, že má voči rodičovu dôveru, čo je super! Dobrá reakcia by bola: „Vážim si, že si mi to prišla povedať, aj keď asi sama cítiš, že je veľmi citlivá téma…“ a potom sa porozprávať tak detailne, ako vás dieťa pustí.
Najdôležitejšie je, aby rodič doplnil také informácie o sexe, ktoré dieťaťu vykreslia sex ako niečo dobré, niečo čo dvoch milujúcich ľudí spája, že je to fyzickým vyjadrením lásky, túžby jedného po druhom… Jednoducho čokoľvek, čo by dieťaťu dokreslilo zdravý a hodnotný obraz o sexe.
Zdôrazňujem, že sex má hodnotu a to veľmi vysokú. Ak toto rodič neurobí, tak jediná informácia v hlávke dieťaťa bude, že sex je nástroj pomsty, vydierania alebo že je to nejaká bezvýznamná transakcia slasti, na ktorú mám kedykoľvek nárok. Bez pridanej hodnoty. A to by bola veľká škoda.
Kedy a ako by mali rodičia začať s deťmi hovoriť o pornografii a sexualite? A čo im vlastne povedať?
Aj tomuto sa obšírne venujem v spomínanej knihe. V skratke: o sexe kedykoľvek, primerane veku. Už 4-ročné deti sa pýtajú, ako sa to vlastne na tomto svete zjavili a ako sa mame dostali do bruška. Počatie našich detí je krásny moment, ak teda k tomu nedošlo nejakým zahanbujúcim spôsobom, ale normálnym sexom. Malé dieťa to prijme ako fakt, ak mu to tak aj budete tlmočiť, bez podtónu hanby, trápnosti alebo paniky.
O porne môžeme hovoriť tiež pomerne skoro, už na prvom stupni základnej školy, pretože rodičia dávajú aj malým deťom nechránený prístup k telefónom. Hovorme s nimi o tom bez detailov, niečo v tom zmysle, že sú videá a fotky, kde sú nahí ľudia, ktorí majú sex, robia to pre peniaze. Ak by si také videla, príď mi povedať, aj keby si sa hanbila, neboj sa.
Ako hovoriť s dieťaťom tak, aby pochopilo rozdiel medzi zdravou sexualitou a tým, čo vidí v porne?
Musíme mu tú zdravú sexualitu opísať. To nás vedie k bádaniu vlastného obrazu o tom, čo podľa nás zdravá sexualita vôbec je a čo už nie je. Ak chceme, aby sa telo našich detí vyvíjalo zdravo, musíme mu ponúknuť zdravú stravu. Nutne! Nestačí mu zakazovať nezdravú stravu. To isté so sexuálnym vývinom. Ak chceme, aby malo zdravý obraz o sexe, musíme mu ten zdravý obraz aj ponúknuť, opísať ho, definovať ho, dať mu všetky argumenty prečo je A lepšie ako B.
Ak pochopí krásu sexu, že je to najúžasnejší spôsob ako sa spájať so svojím drahým opakovane a celý život, tak ho pornografia bude urážať viac, ako priťahovať. A nielen to. Sex je seba-vyjadrenie. Ak mám zdravú seba-hodnotu a vnímam aj hodnotu ľudí okolo seba, tak sa pornografia bude javiť priam groteskne a stratí na príťažlivosti.
Ako deti chrániť bez toho, aby sme ich úplne izolovali od digitálneho sveta?
Pozrime sa na digitálny svet ako na veľkú budovu s rôznymi miestnosťami. Do budovy ho občas pusťme. Zdôrazňujem slovo „občas“. Niektoré miestnosti majú veľa zaujímavých informácií, ale do niektorých miestností ho absolútne nepustíme. Na to nám našťastie poslúžia rodičovské zámky, ktoré zamknú tie miestnosti, do ktorých by deti nemali ani len nahliadnuť. Až 85 percent detí sa ale vie k pornu dostať na vlastných telefónoch. To je vina nás rodičov.
