Developerský projekt ohrozuje 160-ročnú historickú pamiatku, spustili petíciu za jej záchranu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ruzomberok kalvaria
Kalvária v Ružomberku. Foto: www.facebook.com

Príprava developerského projektu v tesnej blízkosti ružomberskej Kalvárie je dôvodom spustenia verejnej petície na záchranu tejto 160-ročnej historickej pamiatky. Projekt dvanástich viladomov by mal stáť len 10 metrov od najbližších kaplniek, autori petície požadujú jeho zmenu.

Chcú posunúť výstavbu od kaplniek

Petíciou nebojujeme proti nikomu, len chceme, aby mesto Ružomberok a investor začali hľadať riešenie, ako neohrozovať Kalváriu. Existuje silný verejný záujem, aby jedna z posledných ružomberských pamiatok nebola touto výstavbou znehodnotená,“ zdôvodnil spustenie petície člen petičného výboru Miroslav Zuberec.

Aktivisti, architekti, miestni politici a viaceré oslovené osobnosti mesta už v januári spísali Výzvu na záchranu ružomberskej Kalvárie. „Požadujeme, aby mesto pripravilo návrhy zámeny či odkúpenia pozemkov tak, aby sa zámer výstavby posunul od kaplniek aspoň do vzdialenosti 30 metrov. Podpora verejnosti pre úspešnú snahu ochrániť Kalváriu je nevyhnutná,“ doplnil hlavnú požiadavku mestský poslanec Patrik Habo.

Chcú obojstranne akceptovateľné riešenie

Poslanci mestského zastupiteľstva na februárovom rokovaní zaviazali primátora vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá pripraví návrh konkrétnej ponuky pre developera, aby sa spoločne pokúsili výstavbe v takej tesnej blízkosti zabrániť. „Bezodkladne musíme vstúpiť do rokovania s investorom a dohodnúť obojstranne akceptovateľné riešenie, aby sme následne mohli zadefinovať územie Kalvárie. Na základe toho vznikne dostatočne široké ochranné pásmo, a tým zabezpečíme aj ďalší developerský rozvoj územia, avšak výrazne hodnotnejším spôsobom,“ vysvetlil širšie zámery autorov petície predseda Cechu architektov mesta Ružomberok Richard Kalmár.

Ružomberská kalvária je najstaršou a stavebne i najhonosnejšou kalváriou na Liptove. Začiatok jej výstavby sa datuje k roku 1858 a zrealizovala sa z iniciatívy a darov veriacich, obyvateľov mesta, z finančnej podpory magistrátu a najmä z nadšenia a práce dobrovoľníkov. Jej poslednú opravu vykonal miestny rodák a uznávaný architekt František Šlachta v roku 1995.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať