BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – Český muzikant David Koller sa 13. apríla predstaví v Bratislave špeciálnym koncertom, na ktorom vystúpi spoločne s 30-členným Agon Orchestra pod vedením Petra Kofroňa. V Národnom tenisovom centre ponúkne prierez doterajšou kariérou, no aj čosi navyše. Jeho hosťami budú husľový virtuóz Filip Jančík a hudobníčka Lenka Dusilová. V rozhovore pre portál Webnoviny.sk Koller prezradil, ako sa rodil tento projekt, aký má vzťah ku klasickej hudbe, ale aj to, kto ho nedávno oslovil ohľadom spolupráce a v akej fáze je príprava muzikálu s pesničkami skupiny Lucie.
S Agon Orchestra ste v roku 2012 v Česku absolvovali niekoľko koncertov. Bude bratislavské vystúpenie v niečom iné ako tie vlaňajšie?
Budeme tam mať hosťa – husľového virtuóza Filipa Jančíka s hráčmi na sláčikové nástroje z Viedenskej filharmónie, čo bude novinkou aj pre nás. Ja sa s ním ešte pokúsim dohodnúť, aby si s nami zahral aj koncert, ktorý je koncipovaný ako concerto grosso, teda ako interaktívny súboj dvoch kapiel a sólistov. Bude tam aj Lenka Dusilová, ktorá do toho taktiež vnesie iný element. Inak to je rovnaký koncert, rovnako zaranžovaná muzika na tento typ koncertu, ktorý sme urobili pred rokom a v Bratislave bude posledné vystúpenie tohto druhu.
Kedy a pri akej príležitosti Vám po prvý raz napadlo vystupovať s orchestrom?
Bavil som sa s Michalom Nejtkom, čo je vlastne náš pianista a hudobný skladateľ, že by som chcel urobiť koncert, ktorý bude ako som už vravel z toho talianskeho hudobného názvoslovia súbojom dvoch a viac telies. On kedysi spolupracoval s Agon orchestra, a tak sme sa dostali až k nahrávkam, ktoré urobil Petr Kofroň pre Plastic People of The Universe alebo Filipa Topola. Mne sa veľmi páčilo to vyzdvihovanie viacerých tém. Kapiel, ktoré robili súčasnú klasickú hudbu je veľmi málo, a človeka to posúva niekde inde. Preto som si povedal, že by stálo za to to skúsiť. Najprv sme na to nezohnali peniaze, potom sme robili moju poslednú dosku Teď a tady, kde Petr Kofroň vystupoval ako hudobný producent a dirigent Agon orchestra, a až takým oblúkom sme sa k tomu dostali vlani.
Ako vyzeral výber skladieb pre tieto účely?
Petrovi som dal celú svoju diskografiu, od Jasnej páky, cez Lucie a to, čo som robil s Lenkou Dusilovou, až po moje sólové platne. On si z toho vybral skladby, ktoré by boli vhodné, aby to nebolo postavené len na rádiových hitoch, ale aby to bola aj zábava v zmysle tých aranžmánov.
Meky Žbirka, s ktorým sa dobre poznáte, mal v ostatných rokoch taktiež množstvo koncertov s orchestrom a vravel, že ho to ku klasickej hudbe ťahá stále viac. Je to tak aj u vás?
Vážnu hudbu počúvam odmalička, je všade okolo nás a je súčasťou toho, čo robíme. Ja si ale myslím, že muzika je len jedna. Pamätám si, že pred pár rokmi bolo nejaké výročie narodenia alebo smrti Johanna Sebastiana Bacha a Nemci vydali jeho kompletné dielo na asi 200 cédečkách. Je neuveriteľné, čo všetko dokázal urobiť, aj keď to robil so svojou rodinou. On to síce komponoval podľa nejakého matematického modelu, no je to úžasné a ja si nedokážem predstaviť, že by také niečo dnes niekto za celý svoj život dokázal zrealizovať.
Čím si vysvetľujete to, že pred 200 rokmi niečo také človek dokázal stvoriť a dnes už nie?
Určite sú talentovaní ľudia, ktorí sa na čosi také dokážu sústrediť a nie sú večne online. No na druhej strane si myslím, že aj tí skladatelia by dnes využívali počítače, veď prečo aj nie. Vždy sa raz za čas objaví talent, ktorý to strhne na svoju stranu. Koniec-koncov, Bach vo svojej dobe nebol docenený, tá sláva sa dostavila až po jeho smrti.
Už koncom februára a začiatkom marca vás v Česku čakajú koncerty, na ktorých vaše skladby predstavíte v komornejšej podobe. Je pre vás ako hudobníka ťažké takto meniť podobu vystúpení?
S Agonom hráme normálne aranžmány, trochu upravené, no to čo pripravujeme teraz v Česku spočíva v tom, že elektrické nástroje vymeníme za akustické. Všade budeme mať klavír, veľké krídlo, a dvoje bubny. Zase to bude niečo iné, no znova to bude len recyklácia toho, čo robíme z Agonom. Minulý rok bol pre mňa taký recyklačný a tento rok vlastne taktiež.
Ďalším projektom, na ktorom sa budete podieľať alebo na ktorý by ste aspoň mali dozerať je muzikál o skupine Lucie. Čo je v rámci tohto projektu nové a aká v ňom bude vaša úloha?
Najmä umelecký dohľad, aby sa z našich pesničiek nestalo bábkové divadlo. Aby tam zostala atmosféra, s ktorou sme pracovali, a ktorú máme radi. Scenár od Tomáša Belka sa mi páči, výber hercov zatiaľ nie je.
Kto bude vyberať hercov?
Pochopiteľne režisér, choreograf a my.
Tomáš Belko z kapely Sto Zvířat dostal za úlohu napísať libreto a spojiť v ňom skladby Lucie s príbehom. Prečo ste si vybrali práve jeho?
On nám myslím na posledné dva albumy napísal dva texty a mám pocit, že bol v spojení s Michalom Dvořákom. Poznáme jeho veci, lebo poznáme Sto zvířat, on pre nich napísal všetky texty, zároveň pozná našu muziku. Mali sme ponuku aj od Nikitu Slováka, no ten sujet sme neboli schopní prijať. Druhá ponuka bola od Tomáša a zdala sa nám, že jeho verzia sa k tomu hodí viac.
Bol niekto z vás principiálne proti tomu, aby vznikol muzikál?
Ja som sa trochu bál toho priestoru aj tej formy, pretože mám rád hudobné divadlo, ale je to tenká hrana, aby sa z toho nestala nejaká sračka. Teraz budeme robiť na tom, aby sa z toho sračka nestala.
Verejný comeback Lucie je nepochybne jednou z najočakávanejších udalostí tohto či budúceho roka. Budete okrem koncertovania aj nahrávať?
Niečo predtým určite budeme chcieť urobiť, aby sme len nerecyklovali. Čo sa týka koncertov, určite chceme hrať aj na Slovensku.
Pripravujete tento rok niečo aj ako producent? Čo tak Barbora Poláková?
Práve včera (18. februára, pozn. autor) som mal s Barborou asi dvojhodinový telefonát, pretože by chcela urobiť album. Ja ju od toho odrádzam, pretože urobiť album je veľmi náročná vec a nie je isté, že sa tá vynaložená energia a peniaze vrátia. Povedal som jej, aby robila ďalej jednotlivé pesničky, a aby si urobila repertoár s kapelou, ktorý môže hrať pred ľuďmi, a tak vycítiť, či to má nejakú spätnú väzbu, či to ľudia akceptujú alebo nie. To je rýchlejšie ako naskladať 40 pesničiek a vybrať z nich 10 a dať ich na album.
Prečo chce nahrať debutový album, čo je tým hlavným dôvodom?
Ona si začala pesničky robiť sama, hrá na niekoľko hudobných nástrojov vrátane lýry, kontrabasu alebo harfy. Je to talentovaný človek, píše si texty, ktoré dokáže aj zhudobniť, tak asi preto. S pesničkou Kráva sa trafila do sviatku zamilovaných. To, že sa na pozrelo dva a pol milióna ľudí, je skvelé, a navyše je to celé aj vtipné. Máloktoré dievča dokáže o sebe povedať, že je krava.
Je ešte niekto, kto za vami v ostatnom čase prišiel s ponukou spolupráce?
Tých ponúk je mnoho, ale čas iba jeden. Chcem sa tiež venovať deťom a veciam, ktoré sú pre mňa dôležitejšie.
Odhliadnuc od hudby, v ostatných týždňoch ste boli aktívny ako podporovateľ Karla Schwarzenberga v boji o post prezidenta? Aké veľké je vaše sklamanie z jeho neúspechu s odstupom času?
Podľa mňa to dopadlo úspešne. Síce sme nevyhrali, to bolo sklamanie, ale ľudia sa aktívne začali zaujímať o politiku. Aby som parafrázoval tú moju pesničku s Barborou Polákovou, možno sme v prdeli, ale nie tak úplne. Pár tých grázlov z tej našej skorumpovanej krajiny je za mrežami, a keď ich ešte pár zavrieme, bude to fajn. Viem, že sa kradne, ale stačilo by, keby sa kradlo o trochu menej. Ja rozumiem, že ľudia, čo chodia do štátnych služieb kradnúť musia, pretože ich to naučili boľševici, no ak by toho bolo menej, bolo by to lepšie pre nás všetkých.