NIKÓZIA 17. marca (WEBNOVINY) –
Obavy o „ruské“ miliardy
Nová kontroverzná daň na Cypre tvrdo zasiahne aj účty ruských obchodníkov. Podľa odhadov majú v cyperských bankách uložených približne 20 miliárd dolárov (15,4 miliardy eur).
„Dôvera v Cyprus ako bezpečné miesto pre vklady klesla na nulu,“ povedal Anatolij Aksakov z asociácie ruských regionálnych bánk pre tlačovú agentúru Interfax.
Ruské vydanie ekonomického časopisu Forbes však uvádza omnoho vyššie číslo.
Obchodníci z východu Európy majú na Cypre uložených 12 miliárd dolárov a ruské banky ďalších deväť miliárd dolárov, píše Forbes s odvolaním sa na údaje ratingovej agentúry Moody´s.
Súkromné vklady Rusov na Cypre sa podľa Forbes pohybujú v rozmedzí osem miliárd dolárov až 35 miliárd dolárov.
Bankári preto navrhujú, aby vznikla nová dohoda medzi Moskvou a Nikóziou o poskytnutí finančnej pomoci.
Finančné domy sa následne snažili splniť prísnejšie pravidlá EÚ, no štát na tieto kroky už nemal peniaze a v júni požiadal o pomoc.
Brusel ostrovnému štátu navyše odkázal, že nebude zachraňovať Cyprus bez Cyperčanov.
Nové zásahy do bankového sektora sa však nedotknú len domáceho obyvateľstva, ale zasiahnu aj tisíce Turkov, Rusov a Britov.
Prvýkrát od vypuknutia krízy tak finančná pomoc priamo zasiahne aj súkromné účty obyvateľov postihnutého štátu.
Veľká Británia medzitým oznámila, že bude kompenzovať straty svojim občanom, ktorí pracujú na ostrove. Ide najmä o 3000 vojakov Spojeného kráľovstva.
Obyvateľov Cypru v sobotu zachvátila panika, krajina má prijať kontroverznú bankovú daň.
Ľudia prídu o 6,75 percenta svojich vkladov a v prípade, že majú na účte viac ako 100-tisíc. eur, banka im z uložených peňazí stiahne až 9,9 percenta.
Každý, kto má účet v cyperskej banke, tak bude zdanený podľa podmienok z Bruselu. Od dôchodcov až po ruských oligarchov.
Kľúčový Bundestag
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz vyjadril obavy o ľudí s nízkymi príjmami. „Riešenie musí byť spoločensky prijateľné varoval,“ Schulz. Opozičný politik George Lillikas zvolal na utorok veľký protest, podľa neho prezident „zradil svoj ľud„.
Bývalý cyperský prezident Georgios Vasos Vassiliou zase prosil poslancov, aby prijali podmienky pôžičky. „Nemci nám povedali, že záchrana Cypru neprejde cez Bundestag, ak v tom nebude zahrnutá aj daň pre bankové účty,“ prezradil Vassiliou v štátnej televízii. Hnev v uliciach umocňuje aj fakt, že EÚ nevylúčila opätovné zdaňovanie súkromných účtov aj v budúcnosti.
Výber medzi prehrou a prehrou
Tamojšia vláda sa bráni, podľa nej bola postavená do situácie, kedy si vyberala medzi „prehrou“ a „prehrou„. Ak by nesúhlasila s podmienkami poskytnutia pomoci, Cyprus čaká bankrot, kolaps ekonomiky a návrat k cyperskej libre by znamenal 40 percentné znehodnotenie vkladov obyvateľstva.
Bankrot juhoeurópskej krajiny by navyše ohrozil krehkú stabilitu eurozóny. Ministri financií eurozóny a predstavitelia MMF sa dohodli na udelení záchrannej pôžičky pre Cyprus vo výške 10 miliárd eur. Ostrovná krajina je už piatym členom eurozóny, ktorého musí únia zachraňovať pred krachom. O pôžičke rokovali desať hodín, jej výška je však podstatne nižšia, ako Nikóziou požadovaných 17 miliárd eur.