Ako s odstupom niekoľkých dní hodnotíte postup do štvrťfinále grandslamového turnaja Roland Garros a prehru v ňom s Austrálčankou Samanthou Stosurovou?
V prvom rade musím otvorene povedať, že som rada, že po dlhšom čase som sa opäť na veľkých turnajoch dostala až do záverečných bojov. To je dôkaz toho, že tenis hrať viem (smiech). Moja športová forma v poslednom mesiaci správne gradovala, všetko bolo veľmi dobre načasované. Za to musím v prvom rade poďakovať môjmu tímu, ktorý okolo mňa funguje. Títo ľudia majú veľkú zásluhu na tom, že som sa v Paríži dostala až tak ďaleko. Postup do štvrťfinále grandslamového turnaja bolo niečo, čo som už dlhšie veľmi potrebovala. Preto som veľmi šťastná. Aj v Ríme som hrala dobre. Aj v Bruseli. Zlepšovala som sa zo dňa na deň. Takže sa to všetko tak výborne stretlo až v Paríži. Z výsledku, ktorý som na Roland Garros dosiahla, mám veľkú radosť.
Ako dlho vás „mátala“ či skôr bolela prehra so Samanthou Stosurovou vo štvrťfinále Roland Garros?
Celý deň som sa s tým trápila. Bolo mi to ľúto, ale ja nie som človek, ktorý sa dlho trápi nad neúspechom. Mám iba 23 rokov, mnoho vecí mám ešte pred sebou a nechcem sa ešte stresovať aj z toho, čo som neurobila dobre, prečo som ten – ktorý zápas prehrala. Na to mám ešte čas… Nechcem sa takýmito vecami trápiť. Tenisová kariéra je dosť krátka na to, aby som ju prežívala pod veľkým stresom! Musím sa uvoľniť. Takže nad prehratým štvrťfinále so Stosurovou som intenzívne uvažovala jeden deň. Uvedomila som si, že proti nej som nemala šancu – a teraz idem ďalej. Mám pred sebou ďalšie veľké turnaje, čaká ma Wimbledon a olympiáda.
Takže už sa na svoje účinkovanie v Paríži s odstupom niekoľkých dní pozeráte inak?
Samozrejme. Veď to bolo desať úžasných desať dní v Paríži. Po dlhšej dobe prišiel väčší výsledok. Odohrala som niekoľko vydarených zápasov. Porazila som Američanku Kingovú, aj Španielku Martínezovú – Sánchezovú.. Opäť som zdolala svetovú jednotku! Takže to bolo z mojej strany skvelé. Až na to štvrťfinále (dlhá odmlka). Cítila som, že moja forma stúpa, na posledných turnajoch som hrala dobre. Tím ľudí okolo mňa mi dával pozitívnu energiu, je to niečo, čo som už veľmi potrebovala. Tenisovo som ukázala to, čo viem – a hlavou som bola v pohode. To bolo pre mňa veľmi dôležité. Mám z toho veľkú radosť. Opäť ma tenis baví. Opäť sa na kurte teším. To je fajn (smiech).
Sledovali ste po vašom vypadnutí vo štvrťfinále dvojhry ďalšie dianie na medzinárodných majstrovstvách Francúzska?
Mám povedať čistú pravdu? (smiech). Nie, vôbec. Je mi ľúto, že tam už nie som… Takže tenisové zápasy v televízii som vôbec nepozerala (smiech). Navyše, som sa vrátila z mesačného turnajového turné… Tenisu mám vyše hlavy! Už si od neho potrebujem oddýchnuť – a pred ďalšími turnajmi si tiež musím vyčistiť hlavu. Sledovať päťsetové mužské zápasy… To nie je nič pre mňa (smiech).
Ktorej hráčke by ste dopriali titul z tohto veľkého medzinárodného turnaja?
Keď ma už tá Samantha Stosurová vyradila, tak som to pôvodne želala jej. Povedala som si, že nech to vyhrá hráčka, ktorá ma zastavila na ceste ďalej (smiech).
Po tomto turnaji sa mení líderka ženského svetového rebríčka. Ktorú z vašich rivaliek by ste radšej videli na svetovou tróne? Mariu Šarapovovú alebo Viktoriu Azarenkovú?
Ak mám byť úprimná, tak radšej Mariu Šarapovovú. Nie som síce s ňou nejaká veľká kamarátka, ale viac mi na poste vedúcej hráčky sedí… Je trochu iná ako Viktoria Azarenkovová. Je menej arogantná.
Ako hráčky okolo vás prijali váš triumf v osemfinále Roland Garros nad aktuálnou svetovou jednotkou Viktoriou Azarenkovou? Gratulovali vám k tomuto peknému úspechu, alebo im to bolo jedno?
Deväťdesiat percent trénerov a hráčok mi k tomuto úspechu srdečne gratulovalo! Hneď v šatni bolo okolo mňa plno kriku a radosti. Azarenkovú nikto nemá rád, lebo je arogantná a namyslená. Chová sa tak ako svetová jednotka. Medzi nami nie je obľúbená. Preto boli radi, že som Azarenkovú poslala domov. Číňanka Na Li ma cestou zo sprchy skoro vybozkávala! Moje víťazstvo všetci prijali veľmi pozitívne, čo ma veľmi potešilo. Bol to veľmi dobrý pocit (smiech).
Po štvrťfinálovej prehre s Austrálčankou Samanthou Stosurovou ste na tlačovej besede povedali, že ste hrali proti chlapíkovi na druhej strane kurtu. Ako toto tvrdenie prijali tí ľudia, ktorí ho počuli priamo na tlačovej besede – a ako tí, ktorí ho iba čítali v médiách?
Zasa som mala čo povedať (smiech). Teraz sa bude iba o tom hovoriť… Nič som s tým nesledovala. Naozaj. Zasa to bolo zle pochopené a zle tlmočené. Povedala som, že Stosurová je žena, ktorá hrá mužský tenis. Myslela som tým najmä tie jej zakrútené lopty, ktoré na antuke odskakujú inak, ako by som chcela. Stosurová je hráčka, ktorá hrá mužský tenis. To o nej všetci vedia, nikto z toho doteraz nerobil kauzu. Každý to pochopil. Aspoň som si to doteraz myslela (smiech). Ale reakcie sú rôzne a mnohí mi dávajú teraz do úst aj to, čo som nepovedala! Preto som sa obávala, že sa to takto skreslené k nej dostane – a že sa pre to bude na mňa hnevať (smiech).
Museli ste svoje slová na adresu Stosurovej zahraničným novinárom vysvetľovať?
Áno. Musela. Niektorí sa ma priamo na tlačovej besede na tento môj názor pýtali dvakrát, aby to pochopili, ako som to myslela (smiech). Aj keď som im to vysvetlila, aj tak to bolo zle interpretované a ja som dúfala, že sa to k Stosurovej nedostane, že jej pri našom najbližšom stretnutí nebudem musieť vysvetľovať, ako som to vlastne myslela (smiech)
A dostalo sa to k nej? Aká bola spätná väzba na tieto vaše slová? Povedali vám hráčky, že ste trafili klinec po hlavičke, ale vám pripomenuli, že ste si to mali radšej odpustiť?
S hráčkami som sa o tom nebavila, lebo všetky pochopili ako som to myslela (smiech). Nič som tým nesledovala. Stosurovú som označila za ženu, ktorá má mužské údery. Jej zatočené loptičky a razantné podanie sa počas nášho zápasu nedali chytať! Netvrdím, že nie je poraziteľná, lebo každý je poraziteľný, ale štvrťfinále proti mne ju zastihlo vo výbornej forme. Na čo siahla, to jej vyšlo! Jednoducho, nebolo mi súdené, aby som cez ňu prešla.
Počas toho dňa, keď ste v mysli analyzovali priebeh vášho zápasu so Stosurovou, určite ste prišli na to, čo ste v tomto súboji robili zle. Ak by sa to dalo, zmenili by ste niečo na svojej hre? Hrali by ste inak? Zmenili by ste spôsob priamej konfrontácie s ňou?
Ťažko povedať. To sú všetko také otázky… Keby bolo keby… S odstupom času si myslím, že som mala v polovici setu viac ísť v ústrety jej servisu. Mala som vyššie v dvorci reagovať na jej loptičky. Neviem, či by táto taktika slávila úspech, ale mala som to aspoň skúsiť. Ale v tenise sa nehrá na keby… Už je to za nami. Pri ďalšom zápase s ňou budem už múdrejšia. Niečo na ňu s trénerom určite vymyslíme. Už to bude zasa zápas o niečom inom (smiech).
Viktoriu Azerenkovú volajú bieloruská siréna. Vám neprekáža jej hlasný krik a sústavné prenikavé vrieskanie počas hry?
Nie, vôbec. Ja to ani nevnímam. Už som hrala s ňou viac zápasov a vôbec ma krikom a vrieskaním nevyrušovala. Pred ňou predsa takto hlasno hrala aj Maria Šarapovová a tiež som si na to zvykla (smiech). Ja sa na kurte koncentrujem predovšetkým na svoju hru, prejavy súperiek si nejako extra nevšímam.
Po niekoľkých rokoch ste opäť na prahu elitnej desiatky svetového ženského tenisu. Čo vám podľa vás chýba na to, aby ste konečne do tejto elitnej spoločnosti prenikli?
Teraz je to jedno, na akom mieste som, nesústredím sa iba na to. Uplynulé dva roky som veľmi túžila dostať sa do prvej desiatky a pozrite ako to dopadlo. Začala som prehrávať. Dostala som sa pod tlak. Každý odo mňa čakal veľké výsledky! Už to mnohokrát bolo až neúnosné! Už sa na to vôbec nejdem koncentrovať. Budem hrať tenis ako najlepšie viem – a možno sa mi do tej desiatky podarí dostať (smiech). Ale hovorím ešte raz: neorientujem svoju pozornosť týmto smerom. Teraz mám pred sebou Wimbledon a ďalšie turnaje. Potom príde olympiáda v Londýne. Teraz je pre mňa najdôležitejšie to, aby som mala radosť z tenisu. Ostatné príde samo. Aspoň ja si to teraz myslím (smiech).
Keby ste si mali vybrať v ďalších turnajoch súperku, bola by to radšej Azarenková ako Stosurová?
Ak mám byť úprimná, tak radšej trikrát hrať s Azarenkovou ako raz so Stosurovou! Azarenková hrá rýchly ženský tenis. Taký, aký hrá 90 percent tenistiek na okruhu WTA. Zápasy s ňou sú dynamické a otvorené až do konca. Jej hra mi viac vyhovuje. Stosurovej zatočené loptičky sú zbraň, ktorá sa nedá len tak ľahko eliminovať. Najmä ich odskok je nevypočítateľný. Práve pre ten balans, ktorý loptám svojou silou dáva, nemám Stosurovú ako súperku na kurte rada. Navyše vo štvrťfinále Roland Garros podala životný výkon! Jej hra bola presná a mimoriadne účinná. Loptičky jej padali presne tam, kde chcela. Nedalo sa s tým nič robiť (smiech).
Ako ste si liečili smútok z tejto prehry? Stihli ste si v Paríži niečo pekné kúpiť. Doniesli ste si z hlavného mesta módy nejaký pekný suvenír, ktorý vám bude pripomínať Roland Garros 2012?
V utorok som dohrala Roland Garros, v stredu sme s maminou prešli niekoľko parížskych butikov a obchodných centier, niečo pekné sme si kúpili… Len tak žensky sme sa potúlali po obchodoch (smiech). Veľmi som to potrebovala, lebo prehra so Stosurovou bola ešte čerstvá a veľmi ma mrzela. Preto som si ako náplasť na smútok kúpila vec, ktorá mi bude vždy pripomínať moje štvrťfinále v Paríži. Je to veľmi pekné – a ja vždy, keď sa na to pozriem, budem vedieť, že je to spomienka na Paríž 2012. Ale nepoviem, čo to je (smiech). To si nechám pre seba (smiech).
Kým budete doma, máte v pláne aj nejaké oslavy po parížskom vydarenom podujatí? Chystáte nejaké posedenie s kamarátmi a priateľmi? Ako vlastne budete po Paríži relaxovať?
Relaxujem tak po svojom…. Hlavne v pokoji. Oddychujem, chodím s kamarátmi a známymi si trochu posedieť, usilujem sa prísť na iné myšlienky. Po návrate z Paríža som si dala štyri dni oddych. Pôjdem s kamarátkami na pedikúru a manikúru (smiech). Trochu si poklebetíme, zabavíme sa. Ale už teraz plánujem, že od pondelka sa chcem opäť zapojiť do prípravy na trávnaté povrchy. Budem chodiť na Záhorie – do Kopčian – trénovať na prírodnú trávu, lebo mne tréning na umelej tráve nejako nevyhovuje. Nemám ho rada. Radšej sa budem chystať na normálnej tráve. Vlani sa mi takáto príprava na Wimbledon práve v Kopčanoch veľmi osvedčila, tak opäť budem tam týždeň tvrdo trénovať. Budem tam drieť od nedele do nedele (smiech).
Na spolupráci s novým trénerom Petrom Mikulšičákom ste sa predbežne dohodli iba do Roland Garros. Tento veľký turnaj máte úspešne za sebou, budete s ním spolupracovať aj ďalej?
Teraz ešte nechcem nič zásadné o tejto téme verejne deklarovať bez toho, aby som nehovorila najskôr s ním. Nechcem niečo tvrdiť aj za neho. To by nebolo dobré. Toto sme ešte neriešili. Chceme si k tomu sadnúť v pokoji a s odstupom času. Budeme mať na to dosť dobrý priestor. Ak však mám povedať môj osobný názor, bola by som veľmi rada, keby sme pokračovali ďalej. Viac k tomu poviem inokedy (smiech). Peter sa zaslúžil o to, že tenis ma opäť baví, že mám z neho radosť. A najmä mi ukázal, že z každej chyby na kurte netreba robiť tragédiu.
Váš súčasný tréner je veľmi mladý, v podstate vo veľkom tenise iba začína… Viete si naozaj predstaviť vašu perspektívnu a dlhodobú spoluprácu? Dokážete ho poslúchať a rešpektovať ako trénera, keď doteraz bol váš sparingpartner?
Myslím si, to s ním bude dobre. Verím, že nám to pôjde, hoci je iba o tri roky odo mňa starší. Ja som však tak vychovaná, že každého trénera musím poslúchať, tak ho poslúcham (smiech). K Petrovi(Mikulšičákovi, pozn.) cítim rešpekt ako k trénerovi. Tým je všetko povedané! Hoci je veľmi mladý, o tenise vie veľmi veľa. Aj keď doteraz nikoho netrénoval, má mi čo poradiť, má mi s čím pomôcť. Jeho koučing pozorne vnímam. A najmä vďaka spolupráci s ním som sa zbavila tlaku, ktorý na mňa ku koncu spolupráce vyvíjal Željko Krajan. On prežíval tenis inak ako ja. Bol tvrdší. Na seba, ale aj na mňa. Ťažko niesol každý neúspech. Ku koncu to bolo už pre mňa dosť frustrujúce. Prehry ma dávali psychicky dolu. A jeho tlak na výsledky ma ešte viac ubíjal.
Preto ste potrebovali zmenu na trénerskom poste?
Aj preto. Ale musím úprimne povedať, že spolupráca so Željkom mi dala veľmi veľa. On ma svojim zanietením a chápaním tenisu nasmeroval na cestu, na ktorej teraz som. Bez jeho pomoci a nasadenia by som nebola vo štvrťfinále Roland Garros! To si jasne uvedomujem – a za to som mu veľmi vďačná. To som hovorila na každej tlačovej besede aj v Paríži. Ale na druhej strane (dlhá odmlka). Bolo frustrujúce, keď som sa po takmer každej pokazenej loptičke obávala pozrieť tým smerom, kde on sedel v lóži! Jeho prístup k tenisu ma dostával pod veľký tlak. On moje chyby ťažko prežíval a najmä prijímal. Teraz, po dlhšom čase som opäť mala dobrý pocit z tenisu, ktorý som v Paríži hrala. Opäť som sa na dvorci tešila, opäť som si tenis užívala. Neboli to pre mňa galeje (smiech). Z môjho realizačného tímu išlo smerom ku mne veľmi veľa pozitívnej energie. To som veľmi intenzívne vnímala ako krok k lepšiemu. Peťo mi radí, že sa z tenisu mám tešiť, nie sa preň trápiť. Je to trochu iný pohľad na moje účinkovanie na kurte ako mal Željko Krajan.
Určite už viete, že budúci rok vo februári vás vo svetovej skupine Pohára federácie reprezentačných družstiev opäť preveria Srbky. Čo hovoríte na tento fakt? Ako ste prijali skutočnosť, že opäť budete hrať proti Ivanovičovej a spol.?
Myslím si, že Srbky sú pre nás ešte taký prijateľný súper. Boli tam aj ťažšie súperky. Navyše, vedeli sme, že na 90 percent budeme budúci rok hrať na pôde súpera. Nám môže trochu zahrať do kariet aj to, že Srbky sú väčšinou nejaké rozhádané… Vždy riešia nejaké problémy medzi sebou. Preto v takomto veľkom predstihu nikto dnes nevie povedať, kto bude za ne hrať (smiech). Môže sa stať aj to, že tá nominácia napokon bude slabšia, než by sme čakali. Fakt. Nikto teraz nevie povedať, či bude hrať aj Ana Ivanovičová, aj Jelena Jankovičová. Nechceme však na to stavať. To sa nedá. Ale podľa mňa obe ich najlepšie hráčky Ana Ivanovičová a Jelena Jankovičová sú pre mňa aj Danielu Hantuchovú prijateľné rivalky! Skutočnosť, že nám im žreb opäť prisúdil, beriem to ako výzvu: pokojne môžeme ísť ďalej. A navyše, môžeme sa im športovo pomstiť za to hrozné, čo sa nám stalo minulý rok v Bratislave. To by som už zažiť nechcela. Fakt nie. Prehrali sme s nimi doma 2:3, hoci sme to mali veľmi sľubne rozohrané. To bol pre nás všetky poriadny šok a totálna studená sprcha! To bolo veľmi zlé!
O vás je známe, že si z turnajov beriete ako suvenír uteráky. Koľko ich do vašej „zbierky“ pribudlo po Paríži 2012?
Z Paríža som si priniesla pätnásť uterákov (smiech). Je to určitý druh suveníru, ktorý sa u mňa dlho nezohreje. Väčšinou z nich veľa rozdám kamarátom a známym. Keď som po zápase v eufórii časť z nich povyhadzujem aj divákom do hľadiska (smiech).
Beriete si uteráky aj z menej významných turnajov ako sú grandslamové?
Áno. Aj ostatné hráčky si berú domov turnajové uteráky. Pravidelne si z turnaja berieme minimálne dva uteráky. Jeden, na ktorom počas zápasu sedíme, a druhý, ktorým sa zasa utierame. To je také nepísané pravidlo (smiech).
Aký máte rekord v tomto „spontánnom získavaní“ turnajových uterákov?
Ak sa nemýlim, tak by to malo byť dvadsaťšesť kusov! Ale niektorí slovenskí novinári, ktorí chodia na zahraničné turnaje, to určite majú lepšie spočítané ako ja. Ich sa spýtajte (smiech)
Takže raz z vás bude bohatá nevesta s bohatým venom?
Nie, v žiadnom prípade si takto nezveľaďujem svoje imanie (smiech). Nerobím si takto zadarmo svadobnú výbavu (smiech). Veď mnohé z nich som už stačila rozdať. Normálne ako darčeky (smiech). Moji kamaráti majú tieto uteráky veľmi radi ako pekný suvenír. Teraz som si z Paríža doniesla štrnásť uterákov. Ale ako som povedala, ja väčšinu z nich rozdám. Neberiem si to pre seba (smiech).
Počas turnaja Roland Garros svet obleteli fotografie, na ktorých bozkávate tenisové loptičky… Je to váš rituál alebo to robíte z poverčivosti?
Ani jedno, ani druhé. Ja tie loptičky vôbec nebozkávam! Neviem, kto to zasa vymyslel! Ja ich veľmi rada voniam. Zbožňujem vôňu čerstvo vybalených tenisových loptičiek. Tak ich voniam. Robím to už dlhé roky a nikomu to doteraz neprekážalo (smiech). Až teraz to niekto vytiahol a hneď z toho bola téma na prvé strany novín! Som z toho prekvapená, že to média tak veľmi zaujalo. Možno by som aj bez toho mohla byť, ale zvykla som si na to – a robím to už tak nejako podvedome. Akosi automaticky… A patrí to k mojej hre (smiech).
Aký bude váš program po Wimbledone? Čo všetko chcete po ňom ešte stihnúť?
Už teraz uvažujeme nad dvoma turnajmi v San Diegu a v Standforde. Všetko sa však bude odvíjať od toho, ako sa mi bude dariť v Londýne, koľko bodov tam uhrám. Ak by som sa vo Wimbledone dostala ďaleko, respektíve, ak by som obhájila minuloročné štvrťfinále, asi by som potom vynechala jeden turnaj v Amerike. Ak sa mi v Londýne nebude dariť, pôjdem naháňať body do rebríčka WTA aj do zámoria. Aj na oba spomenuté turnaje. Nejaké body do renkingu by som potrebovala (smiech).
Viackrát ste spomenuli olympiádu v Londýne? S akými myšlienkami sa na ňu chystáte?
Olympiáda je pre mňa veľkou výzvou. Teším sa na ňu. Je to turnaj, ktorý sa hrá iba každé štyri roky. Trochu som síce bola prekvapená, že sa bude hrať na tráve vo Wimbledone. Ale už som si na tento povrch aj vďaka tréningu v Kopčanoch zvykla. Viem na ňom hrať, tak sa teším. Určite to bude pekný zážitok (smiech).
Ako vyzerá vaša chystaná štvorhra na olympiáde s Danielou Hantuchovou? Už je vaša partnerka do olympijskej štvorhry zdravotne fit?
Ak ma nedávno neklamala, tak áno (smiech).
Ako máme tomu rozumieť?
Daniela mi gratulovala sms správou k postupu do štvrťfilnále Roland Garros a k výhre nad svetovou jednotkou Azarenkovou a pri tej príležitosti mi napísala, že už je zdravá a že už začína normálne trénovať. Možno pôjde už na nejaké turnaje na tráve, aby sa pred Wimbledonom rozohrala. Na Wimbledon chce byť stopercentne pripravená. Práve vo Wimbledone by sme si mali našu spoluprácu vo štvorhre ešte pred olympiádou otestovať. Veľká škoda, že sa nám to nepodarilo teraz v Paríži na Roland Garros. Bolo by to perfektné. Ale Daniela sa z tohto turnaja pre zranenie nohy musela na poslednú chvíľu odhlásiť.
Máte pripravenú aj takú náhradnú alternatívu, že by Daniela Hantuchová nemohla hrať s vami štvorhru na olympiáde v Londýne?
Nie, nič také prichystané nemáme. Žiadnu alternatívu sme nechystali. Verím, že budem hrať s Danielou a nad žiadnou inou partnerkou pre štvorhru som ani neuvažovala. Robíme všetko pre to, aby sme v Londýne mohli hrať spolu. O inej možnosti ani neuvažujeme (smiech).
Pripravil Štefan Žilka
