BRATISLAVA 7. decembra (WEBNOVINY) – Prakticky každé významnejšie printové médium, prevádzkujúce informačný a spravodajský web, musí riešiť závažnú dilemu. S jeho stúpajúcou návštevnosťou klesá podiel predaných „papierových“ výtlačkov. To sa môže negatívne podpisovať na cene a množstve inzercie a navyše seriózny spravodajský web tiež nie je lacnou záležitosťou.
Cena inzercie na webe je pritom na Slovensku výrazne nižšia a nie je o ňu až taký záujem, ako o tú v „papierových“ vydaniach príslušných periodík, hoci je pravdou, že postupne stúpa. Len máloktorý slovenský spravodajský a magazínový web bez podpory printového súrodenca sa môže dlhodobo pochváliť čiernymi číslami. Ak by sme to mali veľmi zjednodušiť, spravodajský web stojí vydavateľov veľa peňazí a energie, čo sa však neprejavuje na jeho ziskovosti. Ak je naozaj dobrý, uberá príslušnému vydavateľstvu čitateľov, ktorí boli ochotní za papierové vydania platiť, pretože informácie, ktoré chcú, dostanú prostredníctvom internetu rýchlejšie a zadarmo.
Informácie majú nielen hodnotu, ale aj cenu
Takýto stav je z dlhodobého hľadiska neúnosný, len nikto zatiaľ presne nevie, čo s ním. Ľudia nielen u nás, ale aj na západ od našich hraníc si zvykli, že informácie sú zadarmo a nechcú za ne platiť. Každý sa preto zákonite bojí toho, čo sa stalo
Vychádzame z toho, že pre čitateľov nie sú problémom samotné peniaze – určite nie pri platbe menej ako 3 eurá za mesiac, ako v systéme, ktorý pripravujeme – problémom je skôr proces platby a mentálne bariéry, ktoré ich od platenia odrádzajú. Tomáš Bella
napríklad známym novinám The Times. Po spoplatnení online verzie klesol počet čitateľov o 90%. Má to však aj druhú stranu mince. Tých zvyšných 10% prináša webu podstatne väčší finančný zisk, navyše možno očakávať, že po totálnom prepade sa mnohí čitatelia začnú pozvoľna spamätávať zo „šoku“, ktorý pre nich spoplatnenie predstavovalo a k denníku sa začnú pozvoľna vracať. A s nimi bude stúpať aj počet inzerentov.
Podobný scenár by sa mohol odohrať aj u nás a pri dobre zvolenej stratégii by prepad návštevnosti vôbec nemusel byť tak razantný a spoplatnený web by slovenským vydavateľom mohol generovať zaujímavý zisk. A práve na tejto myšlienke je založený aj projekt Piano, za ktorým stojí napríklad Tomáš Bella, ktorý sa v roku 2007 stal prvým šéfredaktorom spravodajského servera sme.sk, je autorom blog.sme.sk a viac než desiatky ďalších internetových služieb. Odborný web journalism.co.uk ho v roku 2010 zaradil ako jedného z dvoch ľudí zo strednej a východnej Európy do zoznamu 50 najvplyvnejších inovátorov v nových médiách.
Podmienkou úspechu je maximálna jednoduchosť
Myslí si, že už aj u nás nastala doba, keď sú ľudia ochotní za informácie platiť, dôležitá je však forma a najmä jednoduchosť celého projektu: „Vychádzame z toho, že pre čitateľov nie sú problémom samotné peniaze – určite nie pri platbe menej ako 3 eurá za mesiac, ako v systéme, ktorý pripravujeme – problémom je skôr proces platby a mentálne bariéry, ktoré ich od platenia odrádzajú. Preto vsádzame na extrémne jednoduchý systém, kde stačí urobiť jednu jedinú platbu a čitateľ má automaticky prístup k obsahu na celom webe. V minulosti sa už hovorilo, že za hudbu cez internet už ľudia nikdy nebudú platiť – a potom zrazu prišiel extrémne jednoduchý iTunes a ľudia platiť znova začali.
Podobne by sa pred 15 rokmi zdala absurdná myšlienka, že niekto bude platiť mesačné poplatky za televíziu, keď cez anténu bola televízia zadarmo. Chceme podobne úspešné príklady zopakovať aj v oblasti online obsahu, najskôr na Slovensku a neskôr v ďalších krajinách.“
O tom, že čas na takýto krok dozrieva svedčí aj to, že s podobným plánom prichádzajú v temer identickom čase aj Francúzi. Do ich projektu by sa malo zapojiť predbežne 8 významných printových médií: denníky Le Figaro, Libération a Le Parisien; športový denník L’Équipe; ekonomické noviny Les Échos; a časopisy L’Express, Le Nouvel Observateur a Le Point magazines.
Všetko s jedným heslom
Z hľadiska čitateľov je alfou a omegou úspechu maximálna jednoduchosť celého procesu: V rámci slovenského projektu sa jedinou platbou (buď prevodom, kreditnou alebo debetnou kartou a možno aj cez SMS) užívateľom otvorí platený obsah na
všetkých zúčastnených weboch, všade budú mať bezproblémový prístup s tým istým prihlasovacím menom a heslom. Strany, ktoré sa na projekte budú podieľať, si zisk prerozdelia medzi sebou podľa interného kľúča, zrejme založeného na počte unikátnych prístupov a čase strávenom na jednotlivých weboch. Podrobnosti nie sú zatiaľ známe.
A za čo by mali ľudia necelé tri eurá mesačne platiť? O tom momentálne prebiehajú intenzívne diskusie medzi jednotlivými vydavateľmi a spoločnosťou NextBig, ktoré projekt Piano zastrešuje.
Tomáš Bella ich zatiaľ nechce príliš konkretizovať: „Veríme, že už v horizonte mesiacov po spustení Piana budú slovenskí užívatelia vidieť viacero nových služieb, ktoré vzniknú len vďaka systému spoplatnenia – ako bezplatné by totiž nedávali pre prevádzkovateľov ekonomický zmysel. Zároveň každý internetista má iné informačné potreby a pre každého je dôležitý trochu iný obsah – práve preto bude systém ponúkať balík najrôznejších informácií a služieb, takže by mal ponúkať výraznú hodnotu prakticky pre každého aktívnejšieho užívateľa internetu.“
Spoplatnené budú možno aj diskusie
Aby sme však boli konkrétnejší, uvažuje sa zrejme len o spoplatnení exkluzívnejších častí webu, prípadne diskusií. Tie totiž prinášajú viac unikátnych a špecifických informácií, ktoré sa u konkurencie neobjavujú. Bežné spravodajstvo by malo zostať bezplatné.
Tak vidia podľa informácií zive.sk situáciu aj v sme.sk, jednom z významných webov, ktorý sa oficiálne vyjadril, že o participácii na projekte vážne uvažuje a takáto cesta by zrejme bola schodná aj pre väčšinu ďalších významných vydavateľských domov a televízií v prípade, ak by sa do projektu rozhodli zapojiť.
Rozhodnutie, čo bude na konkrétnych weboch spoplatnené a čo nie, je pre úspech celého projektu životne dôležité a je naozj otázne, za čo sú Slováci ochotní na spravodajských weboch platiť. Veď už len pomerne jednoduchá povinnosť registrácie prostredníctvom SMS v diskusiách na webe pravda.sk podľa nášho (presnými číslami nepodloženého) názoru viedla k výraznému poklesu počtu diskutujúcich, čo podľa našej mienky nie je práve produktívny krok.
Mnohí zaujali vyčkávaciu taktiku, pretože v slovenskom internete je spoplatnenie pomerne radikálna zmena a nikto presne nevie, čo by mohla priniesť. Taký je aj postoj Webnovín: „Vo všeobecnosti to nepovažujeme za zlý nápad. No z našej pozície to zatiaľ nie je prioritný projekt. Ak by sa v budúcnosti ukázalo, že by mohol by prínosný ako pre nás tak aj pre našich čitateľov, nevylučujeme, že na ňom budeme participovať,“ hovorí Ján Hološ, šéfredaktor portálu Webnoviny.sk.
Keďže príjmy z internetovej reklamy sú u nás relatívne nízke, projekt Piano by mohol mnohým vydavateľom pomôcť pomerne výrazným spôsobom. „Očakávame, že v prvom roku bude počet platiacich užívateľov rádovo v desiatkach tisíc a pre zapojené médiá bude tvoriť do 10 percent ich príjmov,“ vysvetľuje Tomáš Bella . „V ďalších rokoch by Piano mohlo tvoriť v závislosti od veľkosti konkrétnych médií rádovo 10 – 30 % ich príjmov. Pre porovnanie, Wall Street Journal získava podľa odhadov približne 36 % svojich príjmov z webu z poplatkov priamo od čitateľov, pri Financial Times je to 31 %,“ upresňuje.
Má Piano šancu?
Z nášho pohľadu bude pre celý projekt životne dôležité, či v prvých mesiacoch dokáže dostatočné množstvo záujemcov presvedčiť o tom, že za svoje peniaze dostanú unikátne informácie, ku ktorým by sa inak museli prepracovávať oveľa komplikovanejšie a zdĺhavejšie. Navyše by mali byť avízované v prehľadnej forme, prispôsobenej individuálnym požiadavkám klientov.
Keďže veľkú čas online obsahu mnohých médií tvoria agentúrne informácie a krátke voľne dostupné správy prebrané zo zahraničných serverov a výrazne absentujú rozsiahlejšie autorské materiály analytického a investigatívneho charakteru, bude to pomerne komplikované.