BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) – Situácia v Egypte bola v posledných dňoch značne komplikovaná. Média denne prinášali množstvo správ o protestoch z rôznych pohľadov. Portál Webnoviny.sk prináša prehľadnú chronológiu protestov proti režimu egyptského prezidenta Husního Mubaraka, ktoré zvrhli jeho 30-ročnú autokratickú vládu. Sila ľudu zvíťazila.
11. februára: Prezident Husní Mubarak odstúpil. Ľudia zvrhli prezidenta. Mubarak opustil post prezidenta až po 18 dňoch neutíchajúcich pouličných protestov. „Berúc do úvahy zložité okolnosti, ktoré krajinu sužujú, prezident Muhammad Husní Mubarak sa rozhodol opustiť post prezidenta republiky,“ uviedol pre médiá egyptský viceprezident.
Osemdesiatdvaročný autokratický vládca ešte krátko predtým opustil Káhiru a zamieril do prímorského strediska Šarm-aš-Šajch. Okamžite po tom, ako sa správa o Mubarakovom odstúpení rozšírila medzi ľudí, zaplavili Káhiru davy nadšených obyvateľov. „Ľudia zvrhli prezidenta,“ skandovali desaťtisíce demonštrantov zhromaždených pred prezidentským palácom. Niekoľko stotisíc ľudí zaplavilo Námestie oslobodenia v centre egyptskej metropoly. V uliciach ďalších miest ľudia mávali národnými vlajkami, odpaľovali ohňostroje a nadšene oslavovali.
OBRAZOM: Egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
OBRAZOM: Bývalý diktátor Husní Mubarak
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
10. februára: Egyptský prezident Husní Mubarak v napäto očakávanom štvrtkovom televíznom prejave oznámil aj neoznámil odchod z funkcie. Na úvod prejavu vyhlásil, že odovzdáva právomoci viceprezidentovi Umarovi Sulajmánovi, neskôr však doplnil, že toto odovzdávanie bude trvať až do septembra. Šéf americkej tajnej služby CIA Leon Panetta už niekoľko hodín predtým vo Washingtone vyhlásil, že je veľmi pravdepodobné, že Mubarak vo štvrtok odstúpi.
K štrajku sa pridali pracovníci verejnej dopravy. Egyptský minister zahraničných vecí Ahmad Abú al-Ghajt vo štvrtok pre arabskú televíziu al-Arabíja zopakoval varovanie, že armáda bude nútená zasiahnuť, „ak by protivládne protesty prerástli do chaosu a ak by bolo treba chrániť ústavu a národnú bezpečnosť“. Viceprezident Umar Sulajmán predtým vyjadril obavy, že neutíchajúce protesty by mohli vyústiť do štátneho prevratu. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová nenavštívi na budúci týždeň Egypt, keďže predstavitelia africkej krajiny nevyjadrili súhlasné stanovisko k jej príchodu. Informoval o tom v stredu nemenovaný predstaviteľ únie.
8. februára: Krajina zažila najväčšie demonštrácie od začiatku vzbury. Dav ľudí na káhirskom Námestí oslobodenia dosiahol rekordnú veľkosť. Podobné správy prichádzajú aj z iných častí Egypta vrátane druhého najväčšieho mesta. Demonštranti v hlavnom meste oslavovali ako hrdinu internetového aktivistu Váila Ghuníma, ktorého takmer dva týždne zadržiavala egyptská tajná polícia. Mnohí účastníci niesli transparenty so symbolmi internetových sietí Facebook a Twitter, čím poukázali na ich význam ako prostriedku mobilizácie Mubarakových odporcov.
7. februára: Egyptský viceprezident Umar Sulajmán sa stretol s opozíciou a ponúkol jej nové ústupky. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia Moslimského bratstva, najväčšej egyptskej opozičnej strany, ktorá je už od roku 1954 zakázaná. Šlo o vôbec prvé rokovania predstaviteľov Moslimského bratstva s egyptským režimom. Správa organizácie Reportéri bez hraníc uviedla, že 72 novinárov informujúcich o posledných udalostiach v Egypte v piatok zatkli a zavreli na viac ako dve hodiny. Približne 75 novinárov bolo napadnutých alebo sa im vyhrážali, najmenej 7 novinárov je nezvestných. Viaceré redakcie boli vyrabované, kamery a materiály zničené. Prívrženci prezidenta Husního Mubaraka v útokoch na spolupracovníkov zahraničných médií v Káhire pokračujú. Medzi zatknutými novinármi bol aj maďarský fotograf, ktorého po niekoľkohodinovom vypočúvaní nasadili „pre jeho vlastné dobro“ do lietadla a poslali späť do vlasti.
https://www.youtube.com/watch?v=n4A1P0siMvc
6. februára: Egyptské Moslimské bratstvo okamžite po potenciálnom vstupe do novej vlády zruší mierovú zmluvu s Izraelom, uviedol v rozhovore pre egyptskú televíziu zástupca šéfa strany Rašád a-Bejúmí. Egyptský viceprezident Umar Sulajmán sa v nedeľu stretol s opozíciou a ponúkol jej nové ústupky. Na stretnutí boli prítomní aj predstavitelia Moslimského bratstva, najväčšej egyptskej opozičnej strany, ktorá je už od roku 1954 zakázaná. Šlo o vôbec prvé rokovania predstaviteľov Moslimského bratstva s egyptským režimom.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
4. februára: V Káhire začal organizovaný útok na novinárov zo strany tajnej služby a represívnych zložiek. Mnohých žurnalistov okradli, zbili, niektorých dokonca aj zatkli. Reportérov Českej televízie okradli priamo pred očami egyptského vojaka.
Spravodajcu belgického denníka Le Soir Sergea Dumonta a troch novinárov z francúzskej televízie TF1, zatkli a neskôr prepustili a znova zatkli. Už predtým v Egypte zadržali aj troch novinárov francúzskej medzinárodnej spravodajskej televízie France 24, ktorí tiež pokrývali protivládne demonštrácie. Egypťania zranili aj reportéra švédskej štátnej televíznej stanice SVT. Egyptský minister obrany Muhammad Husajn Tantáví, ktorý je tiež vicepremiérom, sa v piatok prišiel pozrieť na protivládne protesty na Námestí oslobodenia. „Minister obrany skúma situáciu,“ uviedla štátna egyptská televízia. Situáciou v krajine sa začali zaoberať šéfovia štátov a vlád Európskej únie sa v piatok zišli v Bruseli, aj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Mubarak, ktorý čelí tlaku opozície na okamžité odstúpenie, pravdepodobne nájde útočisko v Čiernej Hore, uviedla podľa srbského denníka Blic čiernohorská tlač.
3. februára: Rodina 82-ročného egyptského prezidenta Husního Mubaraka si počas jeho vlády nahonobila miliardový majetok, aj keď jeho výška nie je presne známa. Na rozdiel od rodiny tuniského prezidenta sa Mubarak a jeho manželka nevystatovali svojím luxusom, skôr sa na verejnosti hovorilo o prezidentovom asketickom živote, aj keď synovia Gamál a Alá si údajne luxus užívali. Bolo verejným tajomstvom, že majetok Mubarakovej rodiny má hodnotu 40 miliárd dolárov (28,98 mld. eur). Päť štátov Európskej únie vyzvalo vo štvrtok na okamžité odovzdanie politickej moci, ktoré by ukončilo násilné nepokoje v Egypte. Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko v spoločnom vyhlásení uviedli, že iba „rýchle a usporiadané odovzdanie moci umožní prekonať výzvy, ktorým Egypt momentálne čelí.
2. februára: V stredu egyptský parlament pozastavil svoju činnosť, až kým sa opäť neprepočítajú výsledky sporných volieb z konca roku 2010. Obe komory parlamentu „sa rozhodli na neurčitý čas pozastaviť svoje rokovania, kým sa neprijmú opatrenia“ v súvislosti s voľbami z novembra a decembra minulého roka. V nich jednoznačne zvíťazila vládna strana prezidenta Husního Mubaraka a v celoštátnom parlamente získala drvivú väčšinu kresiel.
OBRAZOM: NEPOKOJE V EGYPTE:
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
V uliciach Egypta pokračovali protesty. Stovky provládnych demonštrantov napadli v centre Káhiry prezidentových odporcov na Námestí oslobodenia. Išlo pritom o prvý prípad, keď zástancovia dlhoročného prezidenta vyšli do ulíc vo väčšom počte. Výsledkom stredajších zrážok boli traja mŕtvi a približne 600 zranených. Egyptskí vojaci strieľali do vzduchu varovné výstrely v snahe ukončiť zrážky a vyzvali demonštrantov, aby v záujme bezpečnosti a poriadku ukončili protesty a vrátili sa domov.
Opozičné Moslimské bratstvo v stredu uviedlo, že neexistuje alternatíva k okamžitému ukončeniu vlády prezidenta Husního Mubaraka, čím odmietlo jeho avizovaný odchod v septembri. „Ľudia odmietajú všetky čiastočné riešenia navrhnuté hlavou režimu (Mubarakom), neprijímajú žiadnu inú alternatívu okrem odchodu režimu,“ uviedlo zakázané, avšak mocné islamské hnutie.
1. februára: V utorok Egypt zažil historicky najmasovejšie protesty, keď do ulíc Káhiry, Alexandrie a ďalších miest vyšli státisíce ľudí aj napriek tomu, že prezident Husní Mubarak prisľúbil, že sa na septembrových voľbách už nezúčastní. Jedným dychom však dodal, že okamžite neodstúpi. Počas posledných mesiacov svojho súčasného mandátu plánuje „prijať potrebné kroky na pokojný transfer moci“. Pred očakávanými masovými demonštráciami úrady zastavili takmer všetku dopravu vrátane mestskej hromadnej dopravy v Káhire. Hlavné cestné ťahy v Egypte blokovali vojaci. Úplne vyradená bola železničná doprava, čím chcel režim prezidenta Mubaraka znemožniť príchod obyvateľov z okolia Káhiry na demonštráciu v hlavnom meste.
V dôsledku protestov, ktoré si vyžiadali už najmenej 300 obetí, prezidenta na okamžitý odchod vyzvali aj Spojené štáty a Európska únia. Egyptské ministerstvo zahraničia to však v stredu odmietlo a označilo takéto výzvy za miešanie sa do vnútorných záležitostí krajiny.
Pred egyptskými veľvyslanectvami v Katare, Libanone a v Jordánsku sa v utorok konali protesty na podporu káhirských demonštrácií proti vláde prezidenta Husního Mubaraka. V Dauhe sa zišlo okolo 3 tisíc ľudí, ktorí žiadali Mubarakov odchod, v Bejrúte sa ich už piaty deň v poradí pred veľvyslanectvom Egypta zhromaždilo asi dvesto. Mávali egyptskými zástavami, niesli sviečky a požadovali odchod „veľkého zradcu“. V Ammáne sa niesla demonštrácia v podobnom duchu, podporiť ju prišlo asi 150 mladých ľudí. Protivládne demonštrácie v Egypte pokračujú. Podľa televízie al-Džazíra sa len v centre Káhiry v utorok zišli asi dva milióny ľudí, protestovalo sa aj v ďalších mestách.
31. januára: Egyptský prezident vymenoval novú vládu, ktorú však demonštranti na čele s Baradejevom odmietli a zvolali na prvý februárový deň generálny štrajk. Počet obetí násilností sa vyšplhal na číslo 150. Egyptská armáda považuje požiadavky protivládnych demonštrantov za legitímne. Armáda to uviedla v pondelok vo vyhlásení, pričom zdôraznila, že proti tisícom protestujúcim nepoužije silu. „Ozbrojené zložky nepoužili ani nepoužijú silu proti egyptskému ľudu,“uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MENA. V pondelok zverejnila egyptská štátna televízia kompletný zoznam členov novej vlády, medzi ktorými je aj niekoľko nových mien. Mubarak ponechal na svojich miestach najvernejších dlhoročných spojencov, no vyhodil z vlády viacerých známych podnikateľov, ktorí boli medzi obyvateľmi veľmi nepopulárni. Na ich miesta dosadil osobnosti, ktoré v egyptskej spoločnosti naopak majú veľkú autoritu. Novým ministrom kultúry sa stal známy literárny vedec Gabír Asfúr, ministrom pre starožitnosti, čo je celkom nový post, sa stal najznámejší egyptský archeológ Zahí Hawass.
OBRAZOM: NEPOKOJE V EGYPTE:
30. januára: Protestujúci zaútočili aj na budovu banky, armáda ich však rozohnala za pomoci tankov a výstrelov do vzduchu. Egyptská burza aj banky zostali zatvorené, vysoké školy prestali vyučovať. Tisíce väzňov ušli v noci na nedeľu z egyptského väzenského zariadenia severne od Káhiry. Trestanci premohli stráže a podarilo sa im uniknúť z väzenia Vádí Natrun, v ktorom zadržiavajú mnoho islamských politických väzňov a radikálov. Útek sa odohral v čase, keď masívne protivládne demonštrácie vstúpili do šiesteho dňa. Pri zrážkach medzi bezpečnostnými silami a demonštrantami už zahynulo vyše 100 ľudí.
29. januára: Mubarak vymenoval nového viceprezidenta po prvý raz od nástupu do funkcie pred 30 rokmi. Stal sa ním šéf tajnej služby a Mubarakov blízky spojenec Umar Sulajmán. Prezident tiež vymenoval nového premiéra, ktorým sa stal doterajší minister letectva, generál Ahmed Šafík. Prezident ho poveril vytvorením novej vlády. Egyptská vláda podala v sobotu demisiu. Armáda vyzvala občanov, aby sa bránili proti rabovaniu a chránili svoju krajinu. Nasadená armáda totiž nie je schopná čeliť demonštrantom ako aj masívnemu rabovaniu.
28. januára: Vláda prvý raz od nástupu Mubaraka k moci použila armádne jednotky na potlačenie masových protestov proti súčasným politickým elitám. Utajované dokumenty americkej diplomacie zverejnené portálom WikiLeaks dokumentujú neochotu Mubaraka prijať spoločenské a politické reformy. Dokazujú to správy amerických diplomatov pôsobiacich v africkej krajine z roku 2009 a 2010. Podľa nich sa Mubarak ako „klasický egyptský zástanca sekularizmu“ bojí reforiem, keďže tie by údajne mohli byť pozvánkou pre „nenávidených extrémistov vrátane tých náboženských„. Úrady vyply v krajine internet a blokujú mobilné siete.
27. januára: K násilnostiam došlo tentoraz najmä mimo hlavného mesta krajiny. Asi 600 ľudí sa dostalo do konfliktu s políciou v meste Ismáílíja vo východoegyptskom regióne Severný Sinaj, kde bol aj zastrelený jeden demonštrant. Do Egypta sa vrátil bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhammad Baradej, tvár egyptskej revolúcie a nositeľ Nobelovej ceny za mier.
OBRAZOM: NEPOKOJE V EGYPTE:
26. januára: Demonštrovalo sa už nielen v Káhire, ale aj v Suezu. Na následky zranení tam zomrel 54-ročný muž a niekoľko stoviek bolo zranených po zásahu polície. V Suezu sa podarilo demonštrantom zapáliť aj vládnu budovu. Takmer 500 protestujúcich zatkla polícia.
25. januára: Dvaja demonštranti a jeden policajt prišli o život pri prvých masových protestoch v Káhire, kde polícia zasiahla slzným plynom a vodnými delami. V hlavnom meste vyšlo do ulíc približne 15 000 Egypťanov a ďalšie tisíce v ostatných častiach krajiny. Protesty usporiadalo prodemokratické Hnutie 6. apríla.
21. januára: Počet osôb, ktoré sa pokúsili upáliť na protest proti režimu Mubaraka stúpol na päť. Dvaja robotníci tak urobili kvôli plánovaným zmenám v textilnej fabrike.
17. január: Blízko budovy parlamentu v Káhire sa polial benzínom a upálil asi 50-ročný muž na protest proti zlým životným podmienkam. Vďaka rýchlemu zásahu ochranky parlamentu utrpel muž iba ľahké popáleniny.
