Počas tejto návštevy som sa zasa na chvíľu vrátila domov. Staroturianske kopanice, na ktorých ľudia žili v usadlostiach dodnes nazývaných podľa mien osadníkov roztrúsených po kopcoch, kde prekvitalo poľnohospodárstvo a chov dobytka a v zime sa život človeka opieral o ľudové remeslá, sú mojou srdcovkou. Idylka ľudového rázu krajiny sa však čochvíľa zmenila. Chirana – závod na výrobu zdravotníckej techniky – spôsobila, že záujem o roľníčenie sa stratil a mladí sa odsťahovali do novopostavených panelákov v meste. Teraz sa situácia znovu mení. Čoraz viac mladých ľudí odchádza žiť ruka v ruke s prírodou. Výnimkou nie sú ani majitelia domčeka, ktorý sme s fotografom navštívili. Ľudový interiér je predzvesťou, že tu veru nebude niečo na mestskom poriadku.
Zariadený vlastnou tvorbou
Rekonštrukcia a zariaďovanie starého domu prebiehali pod taktovkou domáceho pána, až kým sa k nemu nepridala jeho ženská polovička. Už niekoľko rokov dom spoločne zveľaďujú a obohacujú o staronové prírastky, ktoré umocňujú v človeku pocit, že je na mieste, kde sa skutočne býva a žije. Každá vec má svoj vlastný príbeh. Kuchyňa, na dokončenie ktorej sa čakalo niekoľko mesiacov, či kamenný obklad lemujúci priechod medzi kuchyňou a obývacou časťou patria k mnohým ručným prácam nachádzajúcim sa v dome. Sú dielom miestnych remeselníkov. Každý kúsok, ktorý v tomto neveľkom priestore je a zrodu ktorého sa dotkli pracovité ruky majiteľov domu, má svoj praktický význam.
Celý článok si môžete prečítať tu.
