Môj šarkan stúpa vysoko na oblohu. Snažím sa plynulo uvoľňovať niť a mykať ňou tak, ako to robia ostatní. Zrazu sa okolo mňa ozve nadšený rev. Super, naznačujú zdvihnutými palcami ľudia na streche. Netuším, čo som urobila. Až neskôr prídem na to, že púšťanie šarkanov počas sviatku Makar Sankranti nie je len také obyčajné. Cieľom je preťať niťou nite iných šarkanov a poslať ich k zemi.
Niť je potiahnutá vrstvou lepidla a mikroskopických čiastočiek skla, aby mohla preseknúť svoje konkurentky. Nepozornému vraj môže odrezať prst, a nielen to. Každý rok po festivale hlásia z Indie niekoľko úmrtí chodcov a motorkárov, ktorých ostré nite podrezali.
Na dlhých nitiach
Sviatok púšťania šarkanov alebo Kite festival niekde volajú aj sviatok bojovania šarkanov. Hlavne na severe Indie je známy neľútostnými šarvátkami. Je to vlastne oslava jari, ktorá sa koná každý rok 14. a 15. januára. Vtedy to v meste Džaipur vyzerá, akoby úplne všetci obyvatelia stáli na strechách a púšťali šarkany. Odvšadiaľ sa k oblohe tiahnu dlhé nite so šarkanmi. Kto nemôže byť na streche, púšťa šarkana na ulici.
Deti, ženy, muži všetkých vekových kategórií a sociálnych vrstiev sa tvária, ako keby bol dnešok ich najšťastnejším dňom. Všetci s nadšením vystrkujú ruky s niťou k oblohe. Jeden šarkan na deň je málo. Každý chce mať tie najmodernejšie vychytávky a najpevnejšie nite. Stánky a obchody ponúkajú široký sortiment.
„Poďte ďalej,“ mávajú na nás obyvatelia jedného domu a už aj nás vedú z ulice na svoju strechu. Pán Surendra nás zoznamuje s rodinou a so susedmi, musíme ochutnať niekoľko druhov koláčikov a, samozrejme, púšťať šarkany. Všetci čakajú, ako nám to pôjde, výskajú, keď naše draky cestou na oblohu pretínajú cudzie nite.
Rezací deň?
Šarkany si púšťajú dcéry majiteľa hotela vo farebných sárí, kuchár v pouličnej reštaurácii, taxikár s tuk-tukom vo chvíli voľna, otrhaní žobráci. Ale aj mahouti, ktorí vozia turistov do starobylej pevnosti Amber. Pestro pomaľované slony trpezlivo čakajú na svoj náklad, kým muži na ich chrbtoch odmotávajú nite svojich drakov. Zábavku prerušia iba turisti. Nemotorne sa usadia na slonovi, podajú mahoutovi fotoaparát, aby zvečnil ich nezvyčajný zážitok, a obrovský cicavec sa kolísavým krokom pohne.
Je podvečer a v Džaipure sa stále vznáša neuveriteľné množstvo šarkanov. Keď nejaký spadne, Indov to veľmi netrápi. Ekológia a hospodárenie s odpadom im veľa nehovorí. Stromy sú omotané niťami a posiate šarkanmi ako vianočné stromčeky. Zvyšky šarkanov sa váľajú na uliciach, na strechách, sú úplne všade.
Nie je to veľmi bezpečné. V Amberi čakám na kamaráta Sunnyho. Zrazu mi zapípa SMS správa. Sunny s kamarátom sa viezli na motorkách a kamarátovi preťala hrdlo zabudnutá niť zo šarkana. Okamžite ho museli odviezť do nemocnice, kde mu ranu zašili. Ešte šťastie, že sa to neskončilo horšie. A ja som si Kiting festival okamžite premenovala na Cutting – Rezací festival.
