Letný slnovrat je jedným z najkrajších momentov roka — keď deň dosahuje svoje maximum a noc je najkratšia. Pre milovníkov prírody je to ideálna príležitosť vyraziť za východom alebo západom slnka na miesta s nádhernými výhľadmi. Vybrali sme pre vás 7 magických lokalít na Slovensku, kde si môžete slnovrat vychutnať pod holým nebom — či už v horách, na planinách alebo pri riekach.
Ako sa oslavoval letný slnovrat v minulosti?
S príchodom júna sa krajina mení. Lúky prekvitajú vôňami a farbami, príroda žije v plnej sile. Dni sa predlžujú, noci sa krátia — až kým nenastane okamih letného slnovratu, kedy zažijeme najkratšiu noc roka. Noc, ktorá oddávna patrila radostným oslavám, tradičným rituálom a magickým tradíciám.
Letný slnovrat, známy aj akoMidsummer či svätojánska noc, je jedným z najstarších sviatkov spojených s prirodzeným kolobehom Zeme. Je to deň, keď Slnko vystúpi najvyššie na oblohe a Zem absorbuje najviac tepla a svetla. Tento významný okamih zvyčajne pripadá na 20. až 21. júna — a práve od neho sa začínajú dni opäť krátiť.
V čase letného slnovratu je os Zeme najviac naklonená k Slnku a jeho lúče dopadajú kolmo na obratník Raka. U nás máme až 16 hodín denného svetla.
Je zaujímavé, že deň slnovratu sa neprekrýva presne so svätojánskou nocou, ktorá sa v kresťanskej tradícii oslavuje 24. júna, pri narodení svätého Jána Krstiteľa. Tento rozdiel vznikol pri pokresťančovaní pôvodných pohanských sviatkov — v jadre však ide o ten istý starobylý čas oslavy svetla a života.
Starobylé tradície v znamení hojnosti
V pohanských tradíciách je letný slnovrat známy pod názvom Litha. Litha je obdobím oslavy hojnosti, plodnosti a rastu, kedy príroda dosahuje vrchol svojej sily.
Ľudia v minulosti vnímali potrebu vzdať úctu slnečným božstvám — rímskej Juno, gréckej Hére, severskému Baldurovi a ďalším.Ohniská zapálené v predvečer slnovratu symbolizovali moc slnka. V ich plameňoch sa spaľovali kvety, bylinky či zrno ako obetné dary, aby sa zabezpečila dobrá úroda a odvrátili nečisté sily.
Neoddeliteľnou súčasťou tohto obdobia bol aj zber liečivých bylín, ktoré mali počas slnovratu najsilnejšie účinky — ľubovník, šalvia, materina dúška. Ranná rosa sa vnímala ako zázračná — umývanie v nej malo zaistiť krásu, zdravie a mladistvú energiu.
Verilo sa tiež, že počas tejto noci môžu mladé ženy vo sne uzrieť svojho budúceho muža. Páry, ktoré sa držali za ruky a spoločne preskočili plameň ohňa, si tým mali zaistiť šťastný a pevný vzťah.
Magický oheň svätojánskej noci
V kresťanskej tradícii sa sviatok spojil s oslavou Jána Krstiteľa, ktorý žil skromne, krstil ľudí v Jordáne a hlásal príchod Mesiáša. Jeho sviatok — svätojánska noc — však v sebe stále nesie symboliku očisty a ochrany, ktorá vychádza z oveľa starších zvykov.
Príprava svätojánskych ohňov bola výnimočná: zbieralo sa deväť druhov dreva a ohne sa zakladali na kopcoch, pri studničkách alebo prameňoch — teda v miestach, kde sa podľa ľudovej tradície stierali hranice medzi svetmi.
Keď sa ohne rozhoreli, nasledovali piesne, tance a odvážne preskakovanie vatier. Tí, ktorých plameň „oblízol“, si mohli priať šťastie a zdravie. Vetvičky z ohňa sa používali na ochranu dobytka a polí. Popol z vatry sa rozhadzoval na poliach ako požehnanie pre úrodu.
V niektorých regiónoch sa pred svätojánskou nocou uhasili všetky domáce ohne a nový plameň sa zapaľoval iba zo svätojánskeho ohňa — tento „nový oheň“ mal silnú očistnú moc.
1. Kráľova hoľa (Nízke Tatry)
Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) — mohutný vrch na východnom okraji Nízkych Tatier — je odpradávna symbolickým miestom slovenských legiend a ľudových piesní. Miestni verili, že je to magické miesto, kde sa zbiehajú rieky a kde slnečné lúče pri východe prinášajú novú životnú silu. Výstup práve v období letného slnovratu ponúka jedinečný zážitok — sledovať, ako Slnko ožaruje široké doliny a pohoria.
Odporúčaná trasa na východ slnka:
Nástupné miesto: obec Šumiac (parkovanie pri kostole, altánok, infopanel).
Značenie: modrá turistická značka (nástup priamo z centra obce).
Dĺžka trasy: cca 7 km na vrchol.
Prevýšenie: cca 1 000 m.
Čas výstupu: 3 – 3,5 hodiny pohodovým tempom.
Náročnosť: stredne náročný výstup — bezpečný aj na nočný výstup (čelovka je nutná!).
Prečo práve počas slnovratu?
Výhľad na východ Slnka z vrcholu je dychberúci — pred vami sa otvára Liptov, Horehronie, Spiš, Kráľova hoľa dominuje okolitej krajine.
Vrchol je známy svojou silnou energiou — v slnovratovom čase sa považoval za miesto obnovy a ochrany.
Kombinácia ohňa a Slnka — mnohí turisti si na vrchol nosia malú sviečku alebo lampáš ako symbol slnovratového ohňa.
2. Veľký Choč (Chočské vrchy)
Veľký Choč, nazývaný aj strážca Liptova, patrí medzi najkrajšie výhľadové vrcholy Slovenska. Jeho špicatý tvar a osamelá poloha poskytujú neopakovateľný kruhový výhľad — pri dobrej viditeľnosti sú vidieť Nízke a Západné Tatry, Fatry, Oravské Beskydy, dokonca aj Babia hora.
V čase letného slnovratu má výstup na Veľký Choč osobitú atmosféru — v legendách sa vrchol spomína ako miesto stretnutia živlov, kde sa podľa povier v deň slnovratu otvára sila hôr a slnečná energia. Hovorí sa, že kto na východ Slnka privíta deň na vrchole, načerpá silu na celý nasledujúci rok.
Odporúčaná trasa na východ slnka:
Valaská Dubová – Veľký Choč
Nástupné miesto: obec Valaská Dubová (parkovanie pri obecnom úrade alebo na kraji dediny).
Značenie: modrá turistická značka.
Dĺžka trasy: cca 4,5 km na vrchol.
Prevýšenie: cca 900 m.
Čas výstupu: 2,5 – 3 hodiny.
Náročnosť: stredne náročná trasa (pri nočnom výstupe — vhodná čelovka a turistické paličky)
Prečo práve počas slnovratu?
Výhľad z vrcholu je v období slnovratu magický — keď sa Slnko zdvihne nad Tatrami, svetlo zalieva Liptov i doliny Oravy.
Veľký Choč je tradične považovaný za silové miesto, kde sa podľa ľudových povier slnovratová energia zosilňuje.
V minulosti si miestni pastieri v tieto dni prinášali na Choč venčeky z bylín, aby ich nabili silou Slnka a ochránili svoje stáda.
3. Poloniny (Bukovské vrchy)
Poloniny, najvýchodnejší a zároveň najmenej rušný národný park Slovenska, sú známe prastarými bukovými lesmi (UNESCO), hlbokými dolinami a krásnymi hrebeňovými lúkami — tzv. poloninami.
Práve tu si môžete počas letného slnovratu vychutnať nielen najdlhší deň v roku, ale aj najtmavšiu noc v Európe — Poloniny sú oficiálne Park tmavej oblohy.
Slnovratový výlet má v Poloninách neopakovateľnú atmosféru — za bieleho dňa prechádzka medzi starými bukmi, večer západ slnka na hrebeni a noc pod hviezdnou oblohou. Miestne legendy hovoria, že práve v čase slnovratu staré stromy ožívajú a majú schopnosť liečiť dušu.
Odporúčaná trasa:
Nová Sedlica – Kremenec (hraničný vrchol, 1 221 m n. m.) – lúky na Čierťaži
Nástupné miesto: obec Nová Sedlica
Značenie: červená turistická značka
Dĺžka trasy: cca 7 km na vrchol Kremenec.
Prevýšenie: cca 750 m.
Čas výstupu: 3 – 3,5 hodiny.
Náročnosť: stredne náročná trasa, pozvoľné stúpanie krásnymi bučinami, vhodné aj na nočnú túru s čelovkou.
Prečo práve počas slnovratu?
Hrebeňové lúky (napr. Čierťaže alebo okolité poloniny) ponúkajú úžasný západ Slnka, potom sa môžete kochať Mliečnou cestou a hviezdami — počas slnovratu býva počasie stabilné a noci teplé.
Podľa miestnych povier: v slnovratovú noc majú prastaré stromy a kamene magickú silu — ľudia verili, že ak sa o ne človek v tú noc opiera alebo medituje, načerpá zdravie a vnútornú silu.
4. Muránska planina
Muránska planina je jedným z najmenej dotknutých kútov Slovenska — krajina krasových plošín, hlbokých dolín, skál a horských lúk.
Letný slnovrat je na Muránskej planine výnimočný — práve v tomto čase sa rozsiahle planinové lúky menia na more rozkvitnutých bylín. V slnovratových povestiach sa hovorí, že ranná rosa z lúk planiny má očistnú silu a že práve počas najkratšej noci sú byliny najsilnejšie.
Okolie Muránskeho hradu je zase späté s legendou o Muránskej Venuši (Márii Széchy) — a podľa miestnych povier práve počas slnovratovej noci sa jej duch údajne môže zjaviť na hradných múroch.
Odporúčaná trasa:
Sedlo Javorinka – Muránsky hrad – Veľká lúka (Muránska planina)
Nástupné miesto: Sedlo Javorinka (cesta medzi Tisovcom a Muráňom, parkovanie pri turistickom altánku).
Značenie: modrá a potom žltá značka k hradu.
Dĺžka trasy na hrad: cca 2,5 km (1 h), možnosť pokračovať až na Veľkú lúku.
Veľká lúka: rozľahlé horské planiny v nadmorskej výške okolo 1 200 m — v čase slnovratu plné kvitnúcich bylín.
Prevýšenie: cca 300 – 400 m podľa trasy.
Náročnosť: ľahká až stredne náročná
Prečo práve počas slnovratu?
Veľká lúka a ďalšie planiny sú v čase slnovratu najkrajšie — rozkvitnuté lúky, ranná rosa, magická atmosféra.
Muránsky hrad — podľa legendy duch Muránskej Venuše obchádza hradné múry práve počas tejto noci.
V minulosti miestne ženy v predsvitaní slnovratu zbierali bylinky na planinách — verilo sa, že vtedy majú najväčšiu liečivú silu.
5. Sitno (Štiavnické vrchy)
Sitno (1 009 m n. m.) je vrch opradený legendami a najvyšší bod Štiavnických vrchov. Oddávna považovaný za magické miesto, kde sa podľa povestí v hlbinách vrchu ukrývajú sitnianski rytieri. Tradovalo sa, že práve v čase letného slnovratu sa brány Sitna otvárajú a rytieri čakajú, kedy opäť vyjdú na svetlo, aby ochránili zem.
Vrchol je krásnym vyhliadkovým bodom, odkiaľ je vidieť Štiavnické vrchy, Pohronie a za jasného dňa aj vzdialenejšie pohoria.
Odporúčaná trasa:
Počúvadlianske jazero – Sitno (vrchol)
Nástupné miesto: Počúvadlianske jazero (parkovanie pri jazere).
Značenie: modrá značka.
Dĺžka trasy: cca 3 km na vrchol.
Prevýšenie: cca 450 m.
Čas výstupu: 1,5 – 2 h.
Náročnosť: ľahší výstup, vhodné aj na večernú túru či rodinný výlet.
Prečo práve počas slnovratu?
Miesto s legendárnou energiou — podľa povier sa Sitno počas slnovratovej noci „prebúdza“.
Historické slnovratové výstupy boli medzi miestnymi obľúbené už v 19. storočí — východ Slnka v tento deň mal priniesť ochranu a šťastie.
V okolí jazera a na vrchole sa v minulosti konali ohniskové obrady, pálili sa malé ohne a zbierali sa bylinky.
6. Devínska Kobyla (Malé Karpaty)
Devínska Kobyla (514 m n. m.) — najvyšší vrch Malých Karpát v oblasti Bratislavy — je ľahko dostupným a pritom výnimočne výhľadovým miestom. Z vrcholu, na ktorom dnes stojí moderná rozhľadňa, sa naskytá panoramatický pohľad na Bratislavu, Dunaj, rakúske kopce i vzdialené Alpy.
V čase letného slnovratu je Devínska Kobyla obľúbeným cieľom — predovšetkým na západ slnka. V minulosti sem chodili miestni obyvatelia oslavovať koniec jari a príchod letného svetla.
Odporúčaná trasa:
Devínska Nová Ves – Devínska Kobyla (rozhľadňa)
Nástupné miesto: ulica Na mýte alebo zastávka MHD Devínska Nová Ves.
Značenie: žltá a potom zelená turistická značka, prípadne náučný chodník.
Dĺžka trasy: cca 3 km.
Prevýšenie: cca 300 m.
Čas výstupu: 1 – 1,5 h.
Náročnosť: nenáročné — ideálne aj pre rodiny alebo ako večerná vychádzka.
Prečo práve počas slnovratu?
Nádherný západ slnka s výhľadom na celý Bratislavský kraj.
V minulosti sem miestni chodievali práve okolo svätojánskej noci, na lúkach sa pálili malé ohne.
Miesto s atmosférou „na pomedzí“ — blízkosť hraníc, Dunaja, lužné lesy — tradične považované za vhodné pre oslavy slnovratu.
7. Kláštorisko (Slovenský raj)
Kláštorisko, rozsiahla planina uprostred Slovenského raja, je miesto s výnimočnou atmosférou. Nachádzajú sa tu zrúcaniny kartuziánskeho kláštora z 13. storočia — kedysi útočisko mníchov i obranný bod pred Tatármi.
Podľa legiend práve v čase slnovratu stredovekí mnísi oslavovali „znovuzrodenie svetla“ — najdlhší deň v roku bol symbolom duchovného očistenia a nádeje.
Aj dnes je Kláštorisko obľúbeným cieľom pre podvečerné túry alebo východ slnka — v tichu planiny, medzi ruinami kláštora, má noc okolo slnovratu zvláštnu silu.
Odporúčaná trasa:
Podlesok – Kláštorisko (planina)
Nástupné miesto: Podlesok (hlavné východisko v Slovenskom raji).
Značenie: modrá značka cez Suchú Belú alebo žltá cez Hornádsku tiesňavu.
Dĺžka trasy: cca 5 – 6 km (podľa zvolenej cesty).
Prevýšenie: cca 350 – 400 m.
Čas výstupu: 2 – 2,5 h.
Náročnosť: ľahšia túra, vhodné aj na večerný alebo skorý ranný výlet.
Prečo práve počas slnovratu?
Magická atmosféra ruín v tichu horskej planiny.
Historické spojenie s mníšskymi tradíciami — v čase slnovratu kláštor symbolizoval duchovné svetlo a ochranu.
Otvorená planina vhodná na pozorovanie východu či západu slnka v najdlhší deň roka.
8. Kľak (Malá Fatra)
Kľak (1 351 m n. m.) patrí medzi najkrajšie vrcholy západnej časti Malej Fatry a zároveň medzi ikonické miesta spojené s legendami a slnovratovými zvykmi. Je známy svojou skalistou vrcholovou hlavou a výbornými panoramatickými výhľadmi — vidno od Veľkej Fatry cez Strážovské vrchy až po Považský Inovec.
Podľa starých povestí bol Kľak v čase slnovratu miestom, kde sa na vrchole stretávali čarodejnice a víly, aby v najkratšiu noc roka oslavovali silu prírody a Slnka. Verilo sa, že kto v túto noc na vrchole Kľaku privíta východ Slnka, načerpá silu a ochranu na celý rok.
Odporúčaná trasa:
Fačkovské sedlo – Kľak (vrchol)
Nástupné miesto: Fačkovské sedlo (parkovanie pri chate alebo priamo v sedle).
Značenie: červená značka (Cesta hrdinov SNP).
Dĺžka trasy: cca 3,5 km.
Prevýšenie: cca 500 m.
Čas výstupu: 2 – 2,5 h.
Náročnosť: stredne náročný výstup, vhodný aj na večerný alebo nočný výstup (odporúčaná čelovka).
Prečo práve počas slnovratu?
Kľak je silové miesto v ľudových tradíciách — spomínané v legendách o nocí čarodejníc a letnom slnovrate.
Výhľad z vrcholu na východ Slnka je jeden z najkrajších v Malých Karpatoch.
V minulosti sa tu v čase slnovratu pálili malé ohne a z vrcholu si ľudia odnášali liečivé byliny.
