Na východnom Slovensku nájdete množstvo hradov, ktoré nie sú medzi hlavnými turistickými cieľmi, no napriek tomu ponúkajú zaujímavú históriu, príjemné výlety a pokoj mimo rušných lokalít. Tento článok prináša výber siedmich hradov a zrúcanín, ktoré sa oplatí objaviť, či už hľadáte nenáročnú turistiku, výhľady, alebo miesta s dávkou tajomnej atmosféry.
1. Brekovský hrad (okres Humenné)
Niečo z histórie…
Brekovský hrad má bohatú a búrlivú históriu. Postavili ho pravdepodobne na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. až 10. storočia. Prvýkrát sa spomína v písomných prameňoch v roku 1307, keď ho vlastnil šľachtic Peter Petény. Po jeho účasti na protikráľovskej vzbure hrad v roku 1316 obsadili kráľovské vojská, a už o päť rokov neskôr ho kráľ Karol Róbert daroval mocným Drugethovcom z Humenného – konkrétne Filipovi Drugethovi.
V 15. storočí počas poľských vpádov slúžil ako významný obranný bod. Kráľ Matej Korvín ho zveril Štefanovi Zápoľskému, ktorý ho pravdepodobne opevnil. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa hrad stal útočiskom vojsk Jána Zápoľského. V dôsledku neustálych bojov o uhorský trón bol hrad opakovane dobýjaný – napríklad v roku 1558 Imrichom Telekessym, veliteľom cisárskych vojsk. Ten ho opevnil polygonálnymi baštami.
Počas Bethlenovho povstania v roku 1619 hrad obsadili povstalci a neskôr ho dostal Juraj Széchy, ktorého však o rok zabili jeho vlastní sluhovia. Jeho vdova ho následne vrátila Drugethovcom. Hrad bol znova zničený v roku 1644 počas povstania Juraja I. Rákócziho a napriek snahe o obnovu sa už nikdy nevrátil do pôvodnej slávy. Do konca 17. storočia bol opustený a chátral.
Od roku 2008 prebieha jeho postupná záchrana, archeologický výskum a konzervácia muriva. Miestne združenie sa stará o obnovu s dôrazom na historickú presnosť. Súčasťou areálu je aj malé múzeum s nálezmi z výskumov.
Ako sa sem dostanete?
Najjednoduchší prístup je z obce Brekov. Pri Reštaurácii pod hradom odbočíte doľava na žltú turistickú značku, ktorá vás prevedie miernym stúpaním až k ruine (cca 15 – 30 minút peši). Cesta je vhodná aj pre menej zdatných turistov.
Legenda šepká…
Jedna z legiend hovorí o zbojníkovi Arkurovi, ktorý sa usadil v horách, no po svadbe s miestnou liečiteľkou postavil hrad ako dôkaz svojej lásky a zanechal zbojníctvo. Pod jej vplyvom sa stal spravodlivým vládcom. Iná povesť zasa hovorí o prekliatom hradnom pánovi, ktorého zradil jeho vlastný koniar – ten ho údajne preklial za týranie koňa. Dodnes má vraj pánov duch jazdiť po hradnom kopci na čiernom koni.
2. Jasenovský hrad (okres Humenné)
Niečo z histórie…
Hrad Jasenov vznikol pravdepodobne ešte pred rokom 1277, pričom jeho výstavba sa pripisuje bánovi Joachimovi z rodu Gut-Keled. Už v roku 1283 ho kráľ Ladislav IV. daroval Petrovi, synovi Pethenyeho, ktorý mohol byť zakladateľom prvej hradnej veže.
Po tom, čo sa Peter vzbúril proti panovníkovi, kráľ Karol Róbert v roku 1317 hrad skonfiškoval a daroval ho Filipovi Drugethovi. Tým sa začalo viac než 350-ročné vlastníctvo hradu rodinou Drugethovcov, ktorá patrila k najvplyvnejším magnátom Uhorska. V 15. storočí pribudli opevnenia, delové veže a padací most.
Jedným z najvýraznejších momentov histórie bolo rozsiahle falšovanie mincí, ktoré viedol Gabriel I. Drugeth. Na hrade fungovala nelegálna raziareň, ktorú zrušili až pod tlakom kráľovskej moci v roku 1551. Hlavný razič bol popravený v Prešove. Hrad napriek tomu naďalej patril Drugethovcom.
V roku 1619 ho vyrabovali vojská Gabriela Bethlena počas protihabsburského povstania. O 25 rokov neskôr ho poškodili opäť – tentoraz vojská Juraja I. Rákócziho. V 17. storočí už hrad strácal strategický význam a po vymretí rodu v roku 1684 začal postupne chátrať. Obnovu prerušila aj prvá svetová vojna.
V novodobých dejinách prebieha systematická obnova od roku 2011, vedená obcou a Združením na záchranu Jasenovského hradu. Realizoval sa rozsiahly architektonicko-historický výskum a konzervujú sa najviac poškodené časti.
Ako sa sem dostanete?
Výstup začína z obce Jasenov. Od parkoviska pri autobusovej zastávke vedie modrá alebo žltá značka. Výstup trvá asi 35 minút, je mierne až stredne náročný. Trasa vedie lesným chodníkom a ponúka pokojné výhľady do doliny.
Legenda šepká…
Podľa miestnej legendy sa na hrade ukrývali poklady Štefana Bocskaya, ktoré mal hradný pán Valentín Drugeth ulúpiť z prepadnutého sprievodu – údajne vrátane dvoch kráľovských korunovačných klenotov. Poklad sa nikdy nenašiel.
Ďalšia povesť hovorí o zázračnej kaplnke pod hradom, ktorá uzdravovala. Hradný pán, ktorý ju nechal zbúrať z pomsty, si zlomil ruku a bolesti mu ustúpili až po tom, čo sa pokorne vrátil k ruinám kaplnky. Nakoniec vstúpil do kláštora ako mních.
3. Hrad Čičava (okres Vranov nad Topľou)
Niečo z histórie…
Hrad Čičava vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia ako súčasť obranného systému severovýchodného Uhorska. Jeho výstavba sa pripisuje šľachtickému rodu Tarnóczy, ktorému patril aj hradný areál v neďalekých Sedliskách.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1270. Hrad menil majiteľov pomerne často – patril rodom Lossonczyovcov, Perényiovcov, neskôr i Báthoryovcom. V 16. storočí bol hrad opevnený pre potreby obrany proti Turkom – pribudli nové bastióny a obranné múry.
V 17. storočí hrad dobyli cisárske vojská počas protihabsburských stavovských povstaní. V roku 1679 bol definitívne poškodený a opustený. Odvtedy sa už neobnovil. Dnes z neho ostali len fragmenty múrov ukryté v lese.
Hoci sa jedná len o zvyšky, hrad je významným regionálnym svedkom vojenských konfliktov a moci uhorskej šľachty v Zemplíne. Ide o zabudnuté, no historicky cenné miesto.
Ako sa sem dostanete?
Východiskom je obec Sedliská (okres Vranov nad Topľou). Z centra obce vedie lesná cesta bez značky – odporúča sa využiť miestne informácie alebo GPS súradnice. Výstup je mierne náročný, vhodný pre skúsených turistov. Na mieste nie je infraštruktúra ani informačné tabule, preto odporúčame dobrú turistickú výbavu a orientačné schopnosti.
Legenda šepká…
Podľa miestnych povestí bol hrad preklatý zradou – počas jedného z obliehaní mal veliteľ posádky vydať hrad nepriateľom výmenou za zlato. No po prevzatí hrad vybuchol počas požiaru zbrojnice, zrejme vinou sabotáže. Ľudia v okolí veria, že duch zradného veliteľa sa v noci zjavuje pri troskách hradu a stráži poklad, ktorý nikdy nedostal.
4. Soľnohrad (Zbojnícky hrad, okres Prešov)
Niečo z histórie…
Soľnohrad bol vybudovaný na strmom kopci nad obcou Ruská Nová Ves v rokoch 1289 – 1298 ako reakcia na potrebu ochrániť soľné pramene a banské oblasti v dnešnom Solivare pri Prešove. Hrad dal postaviť šľachtic Juraj Soós z rodu Bokšovcov, ktorému túto oblasť daroval kráľ Ladislav IV..
Nový hrad – Castrum Sowar – bol strategickou pevnosťou nad údolím Torysy, ale zároveň aj symbolom moci Soósovcov, ktorí sa výrazne obohacovali na ťažbe soli. Práve obchod so soľou bol tŕňom v oku panovníkom. Kráľ Vladislav II. Jagelovský v roku 1498 zakázal Soósovcom soľ predávať, napriek ich staršiemu privilégiu z čias Ľudovíta Veľkého.
Počas stavovských nepokojov v 16. storočí sa hrad dostal do víru konfliktu medzi stúpencami Jána Zápoľského a Ferdinanda Habsburského. V roku 1532 bol hrad neúspešne obliehaný, no v roku 1537 ho dobyl cisársky generál Lenart Fels a odovzdal ho mestu Prešov.
Napriek snahe Soósovcov o navrátenie hradu, definitívne oň prišli po Wesselényiho sprisahaní v roku 1671. V roku 1715 ho na príkaz krajinského snemu zbúrali. Dnes z neho ostali len torzálne múry a náznaky obranných priekop.
Od roku 2016 prebieha konzervácia zvyškov a sprístupnenie náučným chodníkom, no názov „Zbojnícky hrad“ je nepresný – historické zdroje takýto názov nepoznajú.
Ako sa sem dostanete?
Autom sa dostanete do obce Ruská Nová Ves, neďaleko Prešova. Pri ihrisku je parkovisko. Odtiaľ vedie značená červená turistická trasa. Výstup trvá asi 35 minút, z väčšej časti vedie lesom a končí pri altánkoch neďaleko ruín.
Legenda šepká…
Miesto je späté s legendou o kňažnej Avarov, ktorá si nechala postaviť hrad z kvádrov čistej soli. Hrad sa však rozpadal, pretože soľné bloky podliehali skaze. Proti nej vytiahol vojvodca Finčík, ktorý vďaka čarovnému meču a vode zo zázračného prameňa prelomil kliatbu a hrad prepadol pod zem. Odvtedy sa vraj z hlbín kopca vynárajú slané pramene a v lese možno občas počuť šepot stratených vojakov, ktorí nikdy neodišli.
5. Hrad Šebeš (okres Prešov, pri obci Podhradík)
Niečo z histórie…
Miesto, kde dnes stoja zvyšky hradu, bolo osídlené už v 13. storočí, kedy sa tu nachádzala drevená strážna stavba s názvom Havranov príbytok. V roku 1307 získal územie rytier Synak od uhorského palatína Omodeja Abu, a krátko na to, do roku 1315, už na kopci Mačací kameň stál nový kamenný hrad, ktorý sa spomína ako Sebeswar.
Rytieri zo Šebeša patrili medzi nižšiu šľachtu a počas stáročí boli viackrát vyhnaní a znovu dosadení – napríklad vďaka zásluhám v boji proti Osmanom pri Nikopoli (1401). Hoci sa hrad nikdy nezmenil na veľkú pevnosť, slúžil ako lokálna zemepanská strážna a sídelná stavba.
Po smrti kráľa Mateja Korvína podporili Šebešskí páni Jána Albrechta, ktorého vojská obsadili Prešov. Nový kráľ Vladislav II. Jagelovský za trest hrad daroval mestu Košice, no neskôr sa opäť vrátil pôvodným majiteľom.
V roku 1528 však Prešovčania znovu hrad dobyli počas mocenských nepokojov. Definitívny koniec prišiel okolo roku 1537 alebo 1550, keď Prešovskí mestskí žoldnieri vypálili hrad a obesili hradného pána Františka Sebesiho spolu s kastelánom. Odvtedy sa Šebeš už nikdy neobnovil a v 17. storočí bol definitívne ruinou.
V roku 2012 sa začali práce na odkrytí a čiastočnej konzervácii objektu, hoci z pôvodných múrov zostalo veľmi málo.
Ako sa sem dostanete?
Výstup začína v obci Podhradík. Od miestneho úradu vedie náučný chodník Hrad Šebeš, ktorý vás dovedie na miesto asi za 10 – 15 minút chôdze. Výstup je mierne stúpajúci, vhodný pre všetky vekové kategórie. Pri trase sa nachádza aj pamätník a jaskyňa.
Legenda šepká…
Miesto je späté s krvavou udalosťou: prešovský richtár Fontanus mal byť pozvaný na mierové rokovanie so šebešským pánom Františkom. Namiesto mieru však do hradu vtrhli prešovskí ozbrojenci, hostinu zjedli, sudy vyprázdnili a hostiteľa obesili na vlastnej bráne. Dnes sa vraví, že v lesoch okolo hradu stále doznieva krik a dupot, ako ozvena tohto krvavého dňa.
6. Hrad Parustan (Zbojský hrad, okres Snina)
Niečo z histórie…
Hrad Parustan, známy aj ako Zbojský hrad, sa nachádza v extrémne východnej časti Slovenska, neďaleko obce Zboj v okrese Snina, v Bukovských vrchoch. Nejde o klasický hrad v zmysle stredovekej architektúry – Parustan je považovaný za tzv. „prírodný hrad“ alebo opevnené výšinné sídlisko. Prvé archeologické nálezy dokazujú prítomnosť slovanského osídlenia už v 9. storočí, pričom miesto mohlo slúžiť ako strážny bod v rámci tzv. „Veľkomoravského pohraničia“.
Na vrchole skalného brala, ktoré dominuje nad dolinou Uličky, sa našli stopy po obranných valoch, zvyškoch opevnenia a keramike. V stredoveku mohlo ísť o útočisko miestneho obyvateľstva alebo zbojníkov, keďže lokalita sa nachádzala mimo hlavných komunikácií a bola ideálna na úkryt.
V písomných prameňoch sa však Parustan nikdy ako hrad nespomína, ide o lokálny názov, ktorý vznikol ústnym podaním. Vďaka jeho neprístupnosti sa miesto často označuje ako Zbojnícky hrad – aj keď šlo skôr o legendami opradené miesto než klasické šľachtické sídlo.
Ako sa sem dostanete?
Prístup začína z obce Zboj v najvýchodnejšej časti Slovenska. Trasa vedie značeným turistickým chodníkom po hrebeni Bukovských vrchov, pričom najvyšší bod sa nazýva Skalný Parustan. Výstup trvá približne 1 hodinu a je stredne náročný, vhodný pre skúsených turistov. Odporúčame pevnú obuv a orientáciu pomocou turistickej mapy (miesto nie je komerčne značené).
Legenda šepká…
Podľa ľudového podania bol Parustan skrytým útočiskom legendárneho zbojníka, ktorý so svojou družinou prepadával obchodníkov smerujúcich cez Poloniny. Tí si vraj v útrobách skalných jaskýň ukryli zlatý poklad, ktorý nikdy nenašiel nik. Dnes miestni tvrdia, že keď vietor narazí do skál Parustanu, je vraj počuť rachot konských kopýt a výkriky v maďarčine – jazyk, ktorým zbojníci zastrašovali panských úradníkov.
7. Obišovský hrad (okres Košice-okolie)
Niečo z histórie…
Obišovský hrad sa nachádza severne od obce Obišovce, v lokalite Zámčisko, na vrchole kopca Stráža. Je to jeden z najmenej známych hradov Slovenska. Hoci sa jeho meno v historických listinách priamo nespomína, podľa archeologických nálezov vznikol pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia.
Jeho výstavba sa pripisuje rodu Abovcov alebo ich príbuzným Drienovským šľachticom. Hrad sa nachádzal na mieste staršieho slovanského hradiska, čo naznačuje strategickú dôležitosť tohto miesta už v ranom stredoveku.
Zachované základy ukazujú, že išlo o malý útočiskový hrad, bez predhradia a hospodárskych budov. Hrad pozostával z obranného valu, priekopy, veže, trojpriestorového paláca a cisterny. Jeho využívanie bolo pravdepodobne krátkodobé a sezónne – v čase vojnového ohrozenia alebo šľachtických sporov.
Zanikol pravdepodobne ešte pred koncom 15. storočia, čo dokazuje aj nález vrstvy spálených trámov – zrejme počas tzv. hradoboreckých reforiem uhorských kráľov, kedy boli menšie a nepovolené opevnenia likvidované. Dlhé roky bol hrad neznámy a až v rokoch 1961–62 bol prvým celoplošne archeologicky odkrytým hradom na Slovensku.
Od roku 2012 prebieha čiastočná konzervácia – objavili sa detaily ako výlevka v paláci, či nárožie cisterny. Dnes ide o kultúrnu pamiatku, no zvyšky sú len čiastočne viditeľné a nenájdete tu žiadne turistické služby.
Ako sa sem dostanete?
Na výber máte viacero trás:
- Z Ličartoviec: Žltá turistická značka od železničnej stanice (cca 35 minút).
- Z Obišoviec: Viacero neznačených poľných a lesných ciest vedie až k prístrešku a ďalej do lesa (20–40 minút).
- Od chatovej oblasti medzi Obišovcami a Ruskými Pekľanmi: Najkratšia trasa cez lúky a lesy (cca 20 minút).
Odporúčame turistickú mapu alebo navigáciu, keďže lokalita nie je masovo navštevovaná a chýba značenie.
Legenda šepká…
Aj keď sa k hradu nezachovala žiadna tradičná povesť, miestni hovoria o „hrade, ktorý nikdy nemal hostí“. Údajne bol postavený z pomsty jedného zo synov rodu Abovcov, ktorého rodina vyhnala. Postavil si vlastný kamenný „dvor“ a odmietal v ňom prijímať kohokoľvek. Po jeho smrti sa hovorí, že v noci vidno slabé svetlo z vrcholu kopca, kde sa vraj vráti jeho duša, pretože nikdy nenašla pokoj medzi ľuďmi.
