Na východnom Slovensku nájdete množstvo hradov, ktoré nie sú medzi hlavnými turistickými cieľmi, no napriek tomu ponúkajú zaujímavú históriu, príjemné výlety a pokoj mimo rušných lokalít. Tento článok prináša výber siedmich hradov a zrúcanín, ktoré sa oplatí objaviť, či už hľadáte nenáročnú turistiku, výhľady, alebo miesta s dávkou tajomnej atmosféry.
1. Brekovský hrad (okres Humenné)
Niečo z histórie…
Brekovský hrad má bohatú a búrlivú históriu. Postavili ho pravdepodobne na mieste staršieho slovanského hradiska z 9. až 10. storočia. Prvýkrát sa spomína v písomných prameňoch v roku 1307, keď ho vlastnil šľachtic Peter Petény. Po jeho účasti na protikráľovskej vzbure hrad v roku 1316 obsadili kráľovské vojská, a už o päť rokov neskôr ho kráľ Karol Róbert daroval mocným Drugethovcom z Humenného – konkrétne Filipovi Drugethovi.
V 15. storočí počas poľských vpádov slúžil ako významný obranný bod. Kráľ Matej Korvín ho zveril Štefanovi Zápoľskému, ktorý ho pravdepodobne opevnil. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa hrad stal útočiskom vojsk Jána Zápoľského. V dôsledku neustálych bojov o uhorský trón bol hrad opakovane dobýjaný – napríklad v roku 1558 Imrichom Telekessym, veliteľom cisárskych vojsk. Ten ho opevnil polygonálnymi baštami.
Počas Bethlenovho povstania v roku 1619 hrad obsadili povstalci a neskôr ho dostal Juraj Széchy, ktorého však o rok zabili jeho vlastní sluhovia. Jeho vdova ho následne vrátila Drugethovcom. Hrad bol znova zničený v roku 1644 počas povstania Juraja I. Rákócziho a napriek snahe o obnovu sa už nikdy nevrátil do pôvodnej slávy. Do konca 17. storočia bol opustený a chátral.
Od roku 2008 prebieha jeho postupná záchrana, archeologický výskum a konzervácia muriva. Miestne združenie sa stará o obnovu s dôrazom na historickú presnosť. Súčasťou areálu je aj malé múzeum s nálezmi z výskumov.
Ako sa sem dostanete?
Najjednoduchší prístup je z obce Brekov. Pri Reštaurácii pod hradom odbočíte doľava na žltú turistickú značku, ktorá vás prevedie miernym stúpaním až k ruine (cca 15 – 30 minút peši). Cesta je vhodná aj pre menej zdatných turistov.
Legenda šepká…
Jedna z legiend hovorí o zbojníkovi Arkurovi, ktorý sa usadil v horách, no po svadbe s miestnou liečiteľkou postavil hrad ako dôkaz svojej lásky a zanechal zbojníctvo. Pod jej vplyvom sa stal spravodlivým vládcom. Iná povesť zasa hovorí o prekliatom hradnom pánovi, ktorého zradil jeho vlastný koniar – ten ho údajne preklial za týranie koňa. Dodnes má vraj pánov duch jazdiť po hradnom kopci na čiernom koni.
2. Jasenovský hrad (okres Humenné)
Niečo z histórie…
Hrad Jasenov vznikol pravdepodobne ešte pred rokom 1277, pričom jeho výstavba sa pripisuje bánovi Joachimovi z rodu Gut-Keled. Už v roku 1283 ho kráľ Ladislav IV. daroval Petrovi, synovi Pethenyeho, ktorý mohol byť zakladateľom prvej hradnej veže.
Po tom, čo sa Peter vzbúril proti panovníkovi, kráľ Karol Róbert v roku 1317 hrad skonfiškoval a daroval ho Filipovi Drugethovi. Tým sa začalo viac než 350-ročné vlastníctvo hradu rodinou Drugethovcov, ktorá patrila k najvplyvnejším magnátom Uhorska. V 15. storočí pribudli opevnenia, delové veže a padací most.
Jedným z najvýraznejších momentov histórie bolo rozsiahle falšovanie mincí, ktoré viedol Gabriel I. Drugeth. Na hrade fungovala nelegálna raziareň, ktorú zrušili až pod tlakom kráľovskej moci v roku 1551. Hlavný razič bol popravený v Prešove. Hrad napriek tomu naďalej patril Drugethovcom.
V roku 1619 ho vyrabovali vojská Gabriela Bethlena počas protihabsburského povstania. O 25 rokov neskôr ho poškodili opäť – tentoraz vojská Juraja I. Rákócziho. V 17. storočí už hrad strácal strategický význam a po vymretí rodu v roku 1684 začal postupne chátrať. Obnovu prerušila aj prvá svetová vojna.
V novodobých dejinách prebieha systematická obnova od roku 2011, vedená obcou a Združením na záchranu Jasenovského hradu. Realizoval sa rozsiahly architektonicko-historický výskum a konzervujú sa najviac poškodené časti.
Ako sa sem dostanete?
Výstup začína z obce Jasenov. Od parkoviska pri autobusovej zastávke vedie modrá alebo žltá značka. Výstup trvá asi 35 minút, je mierne až stredne náročný. Trasa vedie lesným chodníkom a ponúka pokojné výhľady do doliny.
Legenda šepká…
Podľa miestnej legendy sa na hrade ukrývali poklady Štefana Bocskaya, ktoré mal hradný pán Valentín Drugeth ulúpiť z prepadnutého sprievodu – údajne vrátane dvoch kráľovských korunovačných klenotov. Poklad sa nikdy nenašiel.
Ďalšia povesť hovorí o zázračnej kaplnke pod hradom, ktorá uzdravovala. Hradný pán, ktorý ju nechal zbúrať z pomsty, si zlomil ruku a bolesti mu ustúpili až po tom, čo sa pokorne vrátil k ruinám kaplnky. Nakoniec vstúpil do kláštora ako mních.
3. Soľnohrad (Zbojnícky hrad, okres Prešov)
Niečo z histórie…
Pod názvom Soľnohrad sa v prameňoch skrývajú dve lokality: starší drevený hrad pri dnešnom Solivare (bez viditeľných zvyškov) a mladší kamenný hrad na vrchu Zámek (661 m n. m.) nad Ruskou Novou Vsou. Starší drevený hrad bol podľa tradície zničený pri tatárskom vpáde (pravdepodobne roku 1285).
Následne kráľ Ladislav IV. (1288) udelil magistrovi Jurajovi (Bokš/Soós) soľné panstvo a povolenie postaviť nový kamenný hrad – dnešný Soľnohrad, budovaný približne v rokoch 1289 – 1298. Hrad chránil soľné pramene a bane pri Prešove. Šarišská hradná cesta V 16. storočí sa zaplietol do zápasu o uhorský trón. Roku 1532 bol neúspešne obliehaný; v roku 1537 ho cisársky generál Lenart Fels dobyl a odovzdal mestu Prešov.
V súvislosti so spormi o príjmy zo soli bol hrad na konci roku 1579 ťažko poškodený (vojsko zo Šarišského hradu). Po Wesselényiho sprisahaní (1671) prešiel majetok Soósovcov na korunu a roku 1715 uhorský snem nariadil demoláciu viacerých pevností vrátane Soľnohradu.
Dnes sú viditeľné len torzálne múry a priekopy. Od roku 2016 tu dobrovoľníci robia základnú konzerváciu a sprievodné úpravy; lokalita sa bežne označuje aj novším názvom „Zbojnícky hrad“, hoci historické pomenovanie je Soľnohrad.
Ako sa sem dostanete?
Autom sa dostanete do obce Ruská Nová Ves, neďaleko Prešova. Pri ihrisku je parkovisko. Odtiaľ vedie značená červená turistická trasa. Výstup trvá asi 35 minút, z väčšej časti vedie lesom a končí pri altánkoch neďaleko ruín.
Legenda šepká…
Miesto je späté s legendou o kňažnej Avarov, ktorá si nechala postaviť hrad z kvádrov čistej soli. Hrad sa však rozpadal, pretože soľné bloky podliehali skaze. Proti nej vytiahol vojvodca Finčík, ktorý vďaka čarovnému meču a vode zo zázračného prameňa prelomil kliatbu a hrad prepadol pod zem. Odvtedy sa vraj z hlbín kopca vynárajú slané pramene a v lese možno občas počuť šepot stratených vojakov, ktorí nikdy neodišli.
4. Hrad Šebeš (okres Prešov, pri obci Podhradík)
Niečo z histórie…
Miesto, kde dnes stoja zvyšky hradu, bolo osídlené už v 13. storočí, kedy sa tu nachádzala drevená strážna stavba s názvom Havranov príbytok. V roku 1307 získal územie rytier Synak od uhorského palatína Omodeja Abu, a krátko na to, do roku 1315, už na kopci Mačací kameň stál nový kamenný hrad, ktorý sa spomína ako Sebeswar.
Rytieri zo Šebeša patrili medzi nižšiu šľachtu a počas stáročí boli viackrát vyhnaní a znovu dosadení – napríklad vďaka zásluhám v boji proti Osmanom pri Nikopoli (1401). Hoci sa hrad nikdy nezmenil na veľkú pevnosť, slúžil ako lokálna zemepanská strážna a sídelná stavba.
Po smrti kráľa Mateja Korvína podporili Šebešskí páni Jána Albrechta, ktorého vojská obsadili Prešov. Nový kráľ Vladislav II. Jagelovský za trest hrad daroval mestu Košice, no neskôr sa opäť vrátil pôvodným majiteľom.
V roku 1528 však Prešovčania znovu hrad dobyli počas mocenských nepokojov. Definitívny koniec prišiel okolo roku 1537 alebo 1550, keď Prešovskí mestskí žoldnieri vypálili hrad a obesili hradného pána Františka Sebesiho spolu s kastelánom. Odvtedy sa Šebeš už nikdy neobnovil a v 17. storočí bol definitívne ruinou.
V roku 2012 sa začali práce na odkrytí a čiastočnej konzervácii objektu, hoci z pôvodných múrov zostalo veľmi málo.
Ako sa sem dostanete?
Výstup začína v obci Podhradík. Od miestneho úradu vedie náučný chodník Hrad Šebeš, ktorý vás dovedie na miesto asi za 10 – 15 minút chôdze. Výstup je mierne stúpajúci, vhodný pre všetky vekové kategórie. Pri trase sa nachádza aj pamätník a jaskyňa.
Legenda šepká…
Miesto je späté s krvavou udalosťou: prešovský richtár Fontanus mal byť pozvaný na mierové rokovanie so šebešským pánom Františkom. Namiesto mieru však do hradu vtrhli prešovskí ozbrojenci, hostinu zjedli, sudy vyprázdnili a hostiteľa obesili na vlastnej bráne. Dnes sa vraví, že v lesoch okolo hradu stále doznieva krik a dupot, ako ozvena tohto krvavého dňa.
5. Hrad Parušťan (Zbojský hrad, okres Snina)
Niečo z histórie…
Hrad Parušťan (iné názvy: Braničev, Purustyan; nevhodne „Parustan“) je zaniknutý strážny hrad v Slanských vrchoch, nad Bačkovskou dolinou, severne od obce Dargov, v katastrálnom území obce Bačkov (okres Trebišov). Ruiny sa nachádzajú na vrchole Starý zámok s nadmorskou výškou približne 604 m n. m.
Vznik hradu sa kladie do prvej polovice 13. storočia, pravdepodobne po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242. Plnil kráľovskú obrannú a strážnu funkciu v rámci pohraničnej línie uhorského kráľovstva.
Prvýkrát je písomne doložený okolo roku 1320 ako castrum Purustyan a býva spájaný s panstvom v Bačkove. V nasledujúcich storočiach hrad postupne stratil svoj význam a ťažisko moci sa presunulo na novší hrad Bačkov, ktorý vznikol priamo v obci.
Dnes sú z hradu zachované len nepatrné zvyšky múrov a terénne stopy opevnenia na vrchole kopca, porastené lesom. Miesto je voľne prístupné a poskytuje pekný výhľad na okolie Bačkova a Dargova.
Ako sa sem dostanete?
Najjednoduchší prístup je z obce Dargov do Bačkovskej doliny a odtiaľ po lesných cestách/neznačených chodníkoch na vrchol Starý zámok (stúpanie je krátke, ale strmšie; odporúčaná je turistická mapa alebo GPS). Alternatívne sa dá vyraziť z Bačkova po lesných cestách smerom na severozápad. Miesto nie je oficiálne turisticky značené ani komerčne sprístupnené.
Legenda šepká…
Podľa miestneho podania sa pod hradom odohral v 14. storočí krutý boj medzi miestnymi zemanmi a kráľom Karolom Róbertom; vraj práve tieto boje mali hrad ťažko poškodiť. Legenda hovorí, že za veterných nocí je z lesa počuť dunenie koní a volanie strážcov.
6. Obišovský hrad (okres Košice-okolie)
Niečo z histórie…
Obišovský hrad sa nachádza severne od obce Obišovce, v lokalite Zámčisko, na vrchole kopca Stráža. Je to jeden z najmenej známych hradov Slovenska. Hoci sa jeho meno v historických listinách priamo nespomína, podľa archeologických nálezov vznikol pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia.
Jeho výstavba sa pripisuje rodu Abovcov alebo ich príbuzným Drienovským šľachticom. Hrad sa nachádzal na mieste staršieho slovanského hradiska, čo naznačuje strategickú dôležitosť tohto miesta už v ranom stredoveku.
Zachované základy ukazujú, že išlo o malý útočiskový hrad, bez predhradia a hospodárskych budov. Hrad pozostával z obranného valu, priekopy, veže, trojpriestorového paláca a cisterny. Jeho využívanie bolo pravdepodobne krátkodobé a sezónne – v čase vojnového ohrozenia alebo šľachtických sporov.
Zanikol pravdepodobne ešte pred koncom 15. storočia, čo dokazuje aj nález vrstvy spálených trámov – zrejme počas tzv. hradoboreckých reforiem uhorských kráľov, kedy boli menšie a nepovolené opevnenia likvidované. Dlhé roky bol hrad neznámy a až v rokoch 1961–62 bol prvým celoplošne archeologicky odkrytým hradom na Slovensku.
Od roku 2012 prebieha čiastočná konzervácia – objavili sa detaily ako výlevka v paláci, či nárožie cisterny. Dnes ide o kultúrnu pamiatku, no zvyšky sú len čiastočne viditeľné a nenájdete tu žiadne turistické služby.
Ako sa sem dostanete?
Na výber máte viacero trás:
- Z Ličartoviec: Žltá turistická značka od železničnej stanice (cca 35 minút).
- Z Obišoviec: Viacero neznačených poľných a lesných ciest vedie až k prístrešku a ďalej do lesa (20–40 minút).
- Od chatovej oblasti medzi Obišovcami a Ruskými Pekľanmi: Najkratšia trasa cez lúky a lesy (cca 20 minút).
Odporúčame turistickú mapu alebo navigáciu, keďže lokalita nie je masovo navštevovaná a chýba značenie.
Legenda šepká…
Aj keď sa k hradu nezachovala žiadna tradičná povesť, miestni hovoria o „hrade, ktorý nikdy nemal hostí“. Údajne bol postavený z pomsty jedného zo synov rodu Abovcov, ktorého rodina vyhnala. Postavil si vlastný kamenný „dvor“ a odmietal v ňom prijímať kohokoľvek. Po jeho smrti sa hovorí, že v noci vidno slabé svetlo z vrcholu kopca, kde sa vraj vráti jeho duša, pretože nikdy nenašla pokoj medzi ľuďmi.
