Lucia Janičová sa zapísala do histórie ako prvá Slovenka, ktorá zdolala najvyšší vrchol sveta, Mount Everest. Jej cesta bola plná výziev a prekonávania osobných limitov, no odhodlanie a vytrvalosť ju doviedli až na vrchol. My sme sa rozhodli ju vyspovedať o tom, ako vyzerali jej horolezecké začiatky, ako prebiehal jej výstup a čo ju motivovalo podstúpiť túto náročnú výzvu.
Na počiatku bol „obrázok“
Každý horolezec začínal na nejakom vrchole a Lucia nebola výnimkou. Jej horolezecká púť sa započala pred 8 rokmi.
„Spomínam si na začiatky môjho horolezectva, keď som sa prvýkrát pozrela na obrázok prenádhernej hory a vtedy som sa pýtala, kde sa táto hora nachádza, pretože som tam chcela vyliezť. Zaujímalo ma, čo všetko potrebujem na to, aby som to dokázala. Nakoniec som našla známeho, ktorý ma tam vzal. Výstup trval 9 hodín a bol technicky náročný. Ten pocit, že som to zvládla, vo mne vytvoril pocit, ktorý som odvtedy chcela zažiť znova,“ spomína Lucia.
Ako vyzerala príprava?
Fyzická príprava na výstup na Mount Everest často zahŕňa komplexný tréningový režim, ktorý má za cieľ zlepšiť vytrvalosť, silu a adaptabilitu na vysoké nadmorské výšky.
Základ tvorí kardiovaskulárny tréning, ktorý pomáha zvyšovať efektivitu dýchania a srdcovú kapacitu. Súčasťou prípravy je tiež posilňovanie svalov, zamerané na oblasti, ktoré sú pri lezení najviac využívané, ako sú nohy, chrbát a ruky.
„V mojom prípade som musela zlepšiť práve kardio a taktiež som mala pocit, že musím zväčšiť svalovú hmotu. Takže začala som teda viac behávať, plávať, bicyklovať. Začala som chodiť do fitka, mala som osobného trénera. Trénovala vytrvalosť. Vytrvalosť je asi to najdôležitejšie,“ vysvetľuje Lucia.
Hraničných situácii bolo mnoho
Pri lezení na Mount Everest sa horolezci môžu stretnúť s niekoľkými extrémnymi fyzickými výzvami. Medzi ne patrí lezenie po ľadových prevysoch, kde hrozí nebezpečenstvo pádov do trhlín alebo spustenie snehovej lavíny. Značné fyzické úsilie je potrebné na zdolávanie strmých skalných úsekov a ľadových stien, čo je často spojené s používaním technického vybavenia.
Na výstupe na Mount Everest sú niektoré úseky obzvlášť náročné. Medzi najťažšie patrí ľadopád Khumbu Icefall, známy svojim neustálym pohybom a padajúcimi ľadovými blokmi, čo ho robí veľmi nebezpečným.
„Hraničných momentov bolo viac. Napríklad, počas zlaňovania sa vedľa mňa zrútil veľký kameň. Bol to skutočne nepríjemný moment, no nič v porovnaní s tým, keď som sa prepadla na úplných vrcholoch. Vtedy mi bolo veľmi ľúto, ale neskôr sa mi situácia vyjasnila. Keď som sa pozrela dole, zistila som, že som nad previsom. Hoci som bola na lane, nebola som si celkom istá, či je situácia stabilná, ako by som si predstavovala. Napokon, tento previs, ktorý bol preťažený, spadol a bohužiaľ pri tom zahynuli aj dvaja ľudia. Pri schádzaní som sa prepadla až po pás do ďalšieho previsu, kde už som cítila iba prázdno pod sebou. Kričala som na kamaráta, ktorý bol práve predo mnou, aby ma sledoval, keďže som sa chystala vyťahovať späť nahor na lane. Našťastie sa nič vážne nestalo,“ spomína Lucia.
Kontrola psychiky je najdôležitejšia
Kontrola psychiky je pri výstupe na Mount Everest nesmierne dôležitá. V extrémnych podmienkach sa horolezci musia vyrovnávať so zvýšeným stresom a tlakom, čo si vyžaduje silnú mentálnu odolnosť. Schopnosť udržiavať pokojnú myseľ a robiť rýchle, presné rozhodnutia je kľúčová pre bezpečnosť a úspech.
„Videla som v dve telá a jednu zakopanú tašku, pod ktorou sa pravdepodobne nachádzalo ďalšie telo. Ale najhorší moment, ktorý sa mi občas vynorí aj po výstupe, bol práve na Hillary Step. Tento úsek si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť a zameranie sa na rovnováhu. Pozrela som sa, koľko mi zostáva lana, pretože ak by som sa pošmykla, spadla by som práve tam, kde ležalo mŕtve telo. Tieto obrazy ma dodnes prenasledujú. Bol to moment, keď človek už naozaj cíti vážnosť situácie. Prijala som tú myšlienku a vedela som, že musím tieto pocity okamžite odstrániť, pretože to nebol čas na premýšľanie. Napriek tomu, že som na vrchole cítila obrovskú chuť osláviť tento moment tancom, rešpekt k mŕtvemu mi eticky nedovolil uvoľniť sa a vzdala som hold tým, čo tam našli svoj konečný odpočinok,“ konštatuje Lucia.
Prečo s kyslíkom?
Výstup na Mount Everest bez doplnkového kyslíka je extrémne náročný a nebezpečný, pretože s rastúcou nadmorskou výškou výrazne klesá hustota vzduchu a tým aj množstvo dostupného kyslíka.
V extrémnych výškach, ako je vrchol Everestu, je obsah kyslíka vo vzduchu tak nízky, že môže dôjsť k vážnym zdravotným komplikáciám.
„Keď som sa pripravovala na výstup na Everest, moje pôsobenie ako vedkyňa v odbore zdravia a bezpečnosti zohralo kľúčovú rolu. Bezpečný návrat bol pre mňa jednou z najdôležitejších priorít. Za žiadnych okolností som nepovažovala riziká spojené s výstupom bez kyslíka za prijateľné. Bohužiaľ, výstupy bez kyslíka sa spájajú s vysokou úmrtnosťou a často vedú k vážnym zdravotným následkom, čo bolo pre mňa neprijateľné. Vždy som sa chcela vrátiť k svojej dcére a chrániť si svoje zdravie,“ uvádza horolezkyňa Lucia.
Čo sa dozviete v rozhovore?
- Luciine počiatky v horolezectve
- Čo bolo hlavnou motiváciou k zdolaniu najvyššej hory sveta
- Ako sa pripravovala na výstup
- Ako vyzerala jej výbava
- Atmosféra a vybavenie tzv. basecampu
- Aké su jej najbližšie ciele