Poslanie zoologických záhrad sa časom menilo. Od jednoduchého predvádzania a krotenia zvierat v úbohých priestoroch cez vedecké štúdie až po záchranu ohrozených živočíchov. Niektoré druhy zvierat už žijú len v nich. Vo voľnej prírode boli vyhubené.
Kolekcia vyšších primátov v barcelónskej zoologickej záhrade je početná a zvyšuje sa príchodom každého ďalšieho návštevníka, ktorý tiež patrí do tejto skupiny opíc, ľudoopov a ľudí. Základná skupina spoza skiel a vodných priekop však nemôže odísť. Nemusí však ani zaplatiť vysoké vstupné.
Snehová vločka
Zoo v Barcelóne je od roku 1892. Zaberá plochu trinásť hektárov a dá sa v nej zostať po celý deň. Nenudí prázdnymi priestormi. Návštevník sa v nej pohybuje od zvieraťa k zvieraťu. Súčasťou zoo je aj delfinárium, v ktorom je niekoľko predstavení denne.
Opice sa stali jednou z najznámejších atrakcií barcelonskej záhrady vďaka jedinečnej gorile. Opičí svet je priamo v srdci areálu. Jeho súčasťou je aj tlupa goríl, ku ktorej patril samec menom Snehová vločka (Copo de Nive), pravdepodobne jediný gorilí albín na svete. Veterinári ho utratili vo veľkých bolestiach v novembri 2003. Mal približne štyridsať rokov. Napriek mimoriadnej starostlivosti sa jeho stav zhoršoval. Zomieral na rakovinu kože. Do ZOO sa s ním prišli rozlúčiť tisíce ľudí. Do Barcelony ho priviezol v roku 1966 z Rovníkovej Guinei španielsky zoológ Jordi Sabater Pi. „Copito“ po sebe zanechal dvadsaťjeden synov a dožil sa aj siedmich vnúčat. Nebol iba symbolom zoo, ale stal sa popri Gaudím aj hlavným symbolom mesta.
Ohromujúci dobráci
Potomkovia niekdajší spoločníci Snehovej vločky žijú v priestranných výbehoch. Život ide ďalej. Striebrochrbtí samci dominujú dvom chovným skupinám a ďalej budia pozornosť návštevníkov svojou mohutnosťou pokojom.
Napriek svojej veľkosti a telesnej stavbe, ktorá budí rešpekt sú gorily mierumilovní vegetariáni a dobráci. Vodca tlupy je pri tom dvojnásobne väčší, ako jeho samice. Počas ohrozenia je jeho úlohou brániť ostatných, preto sa stavia rovno medzi útočníka a ohrozenú skupinu.
O gorily je v Barcelone dobre postarané, o čom svedčia ich veľké bruchá. Tie nie sú príznakom prehnanej starostlivosti, akoby sa zdalo, ale konzumovaním výdatného množstva rastlinnej povahy. V niektorých záhradách je možné vidieť gorilích krásavcov s vyšportovaným telom. V strave majú menšie objemy. Kŕmia ich granulami a koncentrovanou potravou s malým podielom čerstvej zeleniny a ovocia.
Gorily podobne, ako šimpanzy pri výskume potvrdili svoju inteligenciu a sebauvedomovanie. Sú schopné rozoznať sa na obrazovom zázname a naučiť sa znakovú reč.
Osamelé matky
Ďalším zaujímavým obrom spomedzi ľudoopov je orangutan. Na rozdiel od goríl sú títo hrdzaví obyvatelia korún stromov samotári, ktorí sa len zriedka stretávajú. Žijú hlboko v tropických pralesoch Bornea a Sumatry. Ich meno v malajčine znamená: Postava z lesa. Vďaka dlhej srsti vyzerajú oveľa väčší, ako naozaj sú. Aj keď sa občas stretnú pri potrave, tvária sa, akoby jeden druhého nevideli. Počet sociálnych kontaktov v skupine šimpanzov za jeden deň by orangutanom vystačil na celý rok. Nález potravy opice zvyčajne „vykričia“ do sveta. Orangutany len ticho čušia a celý zdroj si nechávajú pre seba.
Matky orangutana sú tiež osamelé. Sprevádzajú ich jeden až dvaja potomkovia. So susedmi sa takmer vôbec nestýkajú. Mladé opice majú po človeku najdlhšie detstvo. Pri mame zostávajú až do ôsmich rokov. Samica ich nosí na chrbte až do času, kým sú sami schopné skúmať okolie. Mladé orangutany sú čulé a hravé. Vekom sa však stávajú rozvážne a čoraz opatrnejšie. V korunách stromov dbajú na bezpečnosť. Neriskujú zbytočnými skokmi, uprednostňujú neohrozujúce prechytávanie sa, častejšie driemu a posedávajú.
Pomalí a rýchli
Opakom orangutanov sú družné šimpanzy. Ich tlupa v barcelonskej zoo je v dobrej kondícii, v kvalitnom výbehu.
Hravá povaha šimpanzov a ich záujem o okolie sa prejavili aj počas kŕmenia. Keď zvieratá dostali ovocie a zeleninu do výbehu okamžite začali ohadzovať hlučnú skupinku žiakov, ktorí sa tešili z naháňajúcich sa opíc za vodnou priekopou. Šimpanzy dostali nápad, ako deti rozblázniť ešte viac a začali ich ohadzovať cibuľami a kusmi menej chutnej zeleniny. Deckám samozrejme nebolo treba hovoriť, aby im jedlo hádzali naspäť. Obe skupiny vyšších primátov sa poriadne rozbláznili a chvíľami medzi nimi nebolo vidieť takmer žiadny rozdiel…
Šimpanz nie je rýchly iba na pohľad. Rýchle sú aj jeho spermie. Kým tie naše je schopný bičík posunúť o dvesto metrov za hodinu, spermie šimpanzov a makakov sa rútia rýchlosťou až sedemsto metrov za hodinu. Najlenivejší sú gorilí nosiči genetických informácií. Za hodinu sa nedostanú ani do sto metrovej vzdialenosti.
Čím to je? Kým v tlupe šimpanzov súperí o priazeň samíc naraz niekoľko samcov a samice sa s nimi pokojne pária je vysoká rýchlosť evolučnou adaptáciou na rozhodujúce preteky. Vajíčko oplodňuje tá, ktorá sa k nemu dostane prvá. Samce goríl takéto problémy nemajú, pretože žijú na pohľad skôr v „moslimských“ zväzkoch. Jeden samec sa stará o niekoľko samíc. Čím promiskuitnejší život primáty vedú, tým sú ich spermie rýchlejšie.
Štyritisíc zo štyristo
Barcelonská zoo je domovom viac než štyroch tisíc kusov zvierat zo štyristo druhov. Sú medzi nimi najmä návštevnícky najvďačnejšie druhy. Tí si môžu vychutnať doslova všetko. Zoo sa snaží, aby toho videli čo najviac. Populárne je najmä kŕmenie. Terárium pri tom nie je pre slabšie povahy. Plazy lovia a zabíjajú živé hlodavce.
Oáza divočiny v Barcelone drží trend s dobou. Zamrežované cely pre zvieratá dávno zrušila a snaží sa na malej ploche zabezpečiť živočíchom čo najviac životného priestoru. Ak ho aj zvieratá majú menej, ako by im vyhovovalo, snažia sa im ho vylepšiť čo najprirodzenejším prostredím. Informačné tabule v troch jazykoch: Španielčine, katalánčine a angličtine sú jednoduché a prehľadné. Záhrada tiež dbá o to, aby poskytovala čo najviac priestoru vzdelaniu a výskumu. Víta možných sponzorov ochotných financovať starostlivosť o konkrétne zvieratá a organizuje vzdelávacie vychádzky pre rôzne vekové skupiny.
