Krásy slovenských hôr už opantali nejedného turistu, oveľa viac preto poteší, keď im podľahne našinec. Študentka žurnalistiky Mojmíra Némethová využíva každú voľnú chvíľu na to, aby sa uchýlila do tajov slovenskej prírody.
Čo pre teba znamenajú hory?
„Je zaujímavé, že aj keď do hôr chodím pravidelne a už od malička, nikdy som si túto otázku nepoložila. Hory sú najmä vždy iné, a preto aj niečo iné znamenajú. Niekedy sú miestom, kde sa stretávam s priateľmi na hromadných túrach, niekedy zas miestom, kde načerpávam ticho a energiu, inokedy v nich idem energiu minúť a slúžia mi ako veľké športové ihrisko. Každopádne vždy, keď som na kopci, tak si to neskutočne užívam.“
Prečo v nich tráviš toľko času, čo ťa na tom tak fascinuje?
„Na to som už trochu odpovedala v predošlej otázke, ale skúsim vybrať to najhlavnejšie. Veľa času trávim v horách najmä preto, lebo mi to dávam zmysel. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by som čas na túre považovala za zbytočný, ako sa mi niekedy stane pri iných činnostiach. Hory ma dobíjajú energiou a nútia ma zamyslieť sa, vždy sa v nich cítim ako súčasť niečoho väčšieho, a to ma napĺňa neskutočnou energiou. Tiež mi príde veľmi prirodzené v nich tráviť čas, a je jedno či som na túre alebo na horskom behu. Často sa mi stáva, že len tak bežím lesom do kopca a vtedy sa stávam súčasťou okolia, splývam, je to neskutočný pocit. Takže, ak by som mala odpovedať jednou vetou, tak preto, lebo je to prirodzené.“
Dá sa vôbec opísať, čo ti príroda a samotné hory ponúkajú?
„Pocit pokory, slobody a šťastia. Často aj veľa nových skúseností a príhod. Napríklad sa mi stalo, že raz na vrchole Veľkého Rozsutca veľmi fúkalo, bolo to už niekedy na jeseň. No a všimol si ma iný hiker, že tam len tak postávam bez čiapky a začínajú mi červenieť uši. Tak podišiel ku mne a z vaku mi vylovil čapicu, že si ju mám nechať, on má dve. Mám ju dodnes. Alebo raz, keď som išla sama na hrebeň Malej Fatry, tak som stretla skupinu nemeckých turistov, ktorí mali sprievodcu Slováka žijúceho v Terchovej. Zaujímavé bolo, že mal obrovský ďalekohľad, ktorým pozoruje vlky a medvede a robí fotky aj videá.“
„Mohla som sa cezeň pozrieť a tak ostro a na takú vzdialenosť som nikdy inokedy nevidela. Najčastejšie sa na svojich túrach stretávam s otázkou, prečo chodím sama, či sa nebojím sama v lese. Tak aby som to vysvetlila, keď je to možné, sama nejdem. No často sa mi stáva, že nemám parťáka, ktorý by šiel so mnou. Okrem toho na hory chodím už od malička a nemôžem povedať, že som nezodpovedný turista. Vždy niekto vie, kde práve som, mám so sebou aj mobil, pršiplášť, základnú výbavu lekárničky a nikdy nepreceňujem svoje sily, ani počasie. Keď sa blíži búrka, som dole z hrebeňa medzi prvými.“
Nebojíš sa, že by sa ti mohlo v horách niečo stať? Si na to pripravená, alebo skôr nad tým neuvažuješ?
“ Prirodzený strach v horách je, samozrejme, vždy, ale ako som už spomenula, keď sa človek správa zodpovedne, nie je to oveľa nebezpečnejšie, ako ísť na bratislavskej križovatke cez cestu.“
Mladí ľudia trávia množstvo času pred televízorom či počítačom. Doba je bohužiaľ taká, no mnohí z nich prídu o čaro, ktoré v sebe príroda ukrýva. Myslíš si, že by sa to dalo nejako zmeniť?
„To je už taká odborná otázka, k tomu by som sa veľmi nevyjadrovala, no podľa mňa je na rodičoch, aby naučili deti chodiť po horách.“
