Poľovníci na Slovensku sú záujmová skupina, ktorej činnosťou nie je len samotný lov. O tom, ako to u nás v skutočnosti je, porozprával výkonný riaditeľ Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba.
Ako je to na Slovensku so začiatkom poľovníckej sezóny, kedy sa začína?
Poľovnícka sezóna je celoročná, poľovník je povinný sa o zver starať a táto činnosť je celoročná. „Obdobie žatvy úrody“ sa však začína najmä na jeseň. Pätnásteho augusta sa začína obdobie lovu tzv. veľkej resp. raticovej zveri, ako napríklad muflóny, daniele, ale aj jelenej alebo diviačej zveri. Prirodzene sa loví aj dravá zver, ako napríklad líšky, rys je celoročne chránený. Jar je obdobie ochrany aj na základe biologických princípov, výnimku tvoria len prípady pre ochranu iných druhov ako napríklad líšku je možné v tomto období loviť. Pokiaľ existuje nejaký druh, ktorý je ohrozený a jeho stavy klesajú, treba jeho lov zakázať a zaujímať sa oň. Ak sa jeho stav dostane na požadovanú úroveň, je potrebné to regulovať.
Kedy sa poľovnícka sezóna, naopak, končí?
Koniec poľovníckej sezóny sa v poslednej dobe často menil v dôsledku častých zmien v legislatíve. Kedysi sa koniec sezóny datoval na koniec decembra, konkrétne na 31. decembra, teraz je to 15. januára, ale tiež to závisí od druhov živočíchov, pričom pre mnohé končí sezóna rôzne. Dá sa teda povedať, že to je koncom roka. Podľa mňa však nie je vôbec dobré, že sa zákony tak často menia, pretože ľudia na vidieku sa k zmenám nevedia tak jednoducho dostať.
Čo všetko popri poľovaní poľovníci robia?
Toto je veľmi vážna otázka. Poľovníci sú záujmová skupina, ktorá vlastníkovi poľovných pozemkov platí nájomné, vytvára vhodné podmienky pre zver, po dohode s vlastníkmi pozemkov vytvára a vysieva biopásy, ktoré zveri pomáhajú nájsť úkryt alebo potravu. Poľovníci taktiež investujú peniaze a platia vlastnou prácou alebo financiami za to, že na daný pozemok vstupujú. V našej rodine je to tak, že keď máme trošku voľného času, vždy si nájdeme nejaké aktivity v poľovnom revíre, kde máme prirodzené povinnosti a určité práva. V zimnom období je to prikrmovanie a starostlivosť o zver, v letnom je to zabezpečenie vodných zdrojov, čo je v posledných piatich rokoch akútne, či už formou kŕmnej repy alebo prinesením napájadiel do poľovných revírov. Vykonávame takisto revíziu, ako napríklad prechádzky po prírode, ktoré nám takisto poskytujú relax a načerpanie nových síl a nových poznatkov o prírode, vďaka čomu sa človek stále učí a to je veľmi podstatné. Toto by mala byť tá hlavná podstata poľovníctva, čo sa týka poľovníckej sezóny.
Na ktoré druhy je počas sezóny povolené poľovať?
Vymenovanie zveri je prílohou zákona o poľovníctve a vo vyhláške sú uvedené druhy, ktoré majú svoju dobu lovu. Od 16. mája do 30. septembra je doba lovu srnca lesného, jelenia, danielia a muflónia sezóna trvá od 16. augusta do konca roka v hlavnej sezóne. Malú zver je možné a povolené loviť od 1. novembra do 15. januára. Čo sa týka diviačej zveri, Štátna veterinárna a potravinová správa SR chce povoliť lov celoročne, ale my poľovníci sa tomu bránime. Keď vezmem do úvahy to, že diviačica má na jar mláďatá a poľovníci by ju mali preháňať, je to veľmi neetické, pričom by mali platiť aj zoologické princípy. Jediný, kto sa dobrovoľne bez nároku na mzdu stará o vytváranie vhodného prostredia alebo odchov mláďat pred vypustením do prírody, sú poľovníci. Všetky druhy živočíchov sú pritom stále predmetom vzdelávania.
Ktoré druhy sú pre poľovníkov chránené a je zakázané na ne poľovať?
Celoročnú ochranu má niekoľko druhov živočíchov, napríklad bobor alebo medveď. Pokiaľ je chránený druh usmrtený, je to v rozhodovacej právomoci Ministerstva životného prostredia SR. Ďalším chráneným druhom, na ktorý sa nesmie poľovať je napríklad drop.
Existuje nejaké obdobie, kedy je zakázané poľovať na určité druhy živočíchov, napríklad kvôli páreniu?
To je práve to, čo som už spomínal, že veľmi dôležitý je etický a zoologický princíp, ktorý si treba uvedomiť. Nemá sa loviť v období, keď samice kladú mláďatá, čo je priorita, pretože vtedy naozaj samice potrebujú pokoj. V súvislosti s párením existuje vtáčia smernica, ktorá na území Slovenska platí a hovorí, že na vtáctvo je možné poľovať aj počas párenia, ale len za určitých podmienok. U nás sa v tomto období lovila napríklad sluka lesná, pričom lov má v období párenia pozitívny vplyv na jej populáciu. Sluka je polygamný živočích a pri love poľovníci ulovili 80 až 90 percent samčekov. Znamená to, že samičky väčšinou sedia na zemi a samčeky lietajú a hľadajú ich. Takisto poľovanie na raticovú zver nie je počas párenia zakázané. Človek sa vie počas tohto obdobia dostať dostatočne blízko a vie posúdiť, či je vhodné poľovať alebo nie. Keď má poľovník povolenie poľovať na jeleňa, musí vedieť posúdiť, aká to je veková trieda, či ide o mladého jeleňa v strednom veku alebo o starého jedinca, tiež musí spĺňať určité parametre, musí byť selektívny, parožie musí mať určité kritériá chovnosti, čo sa dá v tomto období tiež dobre využiť. Počas párenia sa tiež využíva vábenie jeleňov. Musí však ísť o skutočne dobrého poľovníka, ktorý podrobne pozná etológiu zvierat a ich správanie.
Viete mi povedať, či existujú prípady zabitia zvieraťa omylom?
Žiaľ existujú. Nehovoril by som však o zabití, ale o nesprávnom love. Každý rok preto organizujeme chovateľské prehliadky, ktorú sú zo zákona povinné a každý, kto uloví trofejovú zver, musí chovateľskú prehliadku predložiť. Posúdi sa, či bolo zviera ulovené správne alebo nesprávne. Pokiaľ ide o nesprávny lov, máme disciplinárnu komisiu, ktorá udeľuje peňažné pokarhanie, peňažnú pokutu alebo môže zakázať danému poľovníkovi ďalej poľovať. Bohužiaľ sa stáva, či už z neodbornosti alebo z iného tlaku, že musí byť nejaký jedinec nesprávne ulovený.
Vediete si o tom nejakú štatistiku?
Prirodzene, vedieme si štatistiku, zapisujeme údaje a vyhodnocujeme chovateľské prehliadky, na čo máme dokonca vybudovaný elektronický systém. Štatistiky nesprávneho lovu sú však našťastie veľmi nízke, v priemere okolo percenta z celkového odlovu. Je to aj vďaka našej práci, pretože v každej krajine je to iné. U nás k tomu pristupujeme predovšetkým z hľadiska trvalo udržateľného poľovníctva.
Ako je to na Slovensku so vstupom do Slovenskej poľovníckej komory?
Od roku 2009 je jednotnou samosprávou Slovenská poľovnícka komora, ktorá má zverené kompetencie, akými sú napríklad aj spomínané chovateľské prehliadky, pričom štát má nad ňou len kontrolnú funkciu. Keď sa chce niekto stať poľovníkom, práve vzdelávanie a skúšanie má na starosti poľovnícka komora. Záujemca musí urobiť skúšky z poľovníctva, ktoré trvajú rok aj tri mesiace. Po trojmesačnej teoretickej príprave nasleduje praktická príprava, počas ktorej si záujemca musí všetko precvičiť v poľovných revíroch. Nasleduje strelecká a zdravotnícka príprava a potom overovacia časť, ktorú máme takisto elektronicky spracovanú. Záujemca sa teda stane poľovníkom, vstúpi k niektorému užívateľovi, stane sa členom nejakej poľovníckej organizácie, ako napríklad zamestnancom vojenských alebo štátnych lesov. Pokiaľ svojou prácou prispeje k chodu poľovného revíru, na základe výsledkov práce dostane možnosť lovu. Ak má problém sa stať členom nejakej organizácie, môže si lov zaplatiť a jeho investované peniaze, ktoré dostane užívateľ poľovného revíru, musí opäť investovať späť do poľovného revíru. Toto sú dva spôsoby, akými sa záujemcovia môžu na Slovensku stať poľovníkmi. Nie je to ale vôbec jednoduché, pretože u nás máme 1700 poľovných revírov, 55-tisíc poľovníkov, z ktorých len 33-tisíc je umiestnených v poľovných revíroch. Ostatní sú poľovníci na pozvanie alebo za poplatok, za ktorý kompenzujú ich absenciu pri ochrane zveri a tieto prostriedky užívateľ poľovného revíru vracia do prírody. Takými sú napríklad zaneprázdnení podnikatelia, lekári a podobne, ktorí nemajú toľko času chodiť do prírody pravidelne.
Musia prechádzať poľovníci v komore pravidelne nejakými skúškami, nakoľko vlastnia zbraň?
Samozrejme, pravidelne. Máme smernicu pre kontrolné streľby, čo je veľmi dobrý nástroj, aj keď vnútorne kritizovaný, pretože je chápaný ako šikanovanie. Máme kontrolné streľby aj na guľové aj na brokové zbrane. Avšak taktiež majitelia krátkych a športových zbraní sa musia so zbraňou ukázať a precvičovať si svoje schopnosti. Pokiaľ nie sú schopní so zbraňou narábať, nevydáme im odporúčanie na vydanie zbrojného preukazu. Existujú aj takí, ktorí sa kedysi stali členom klubu, zbraň majú stále doma, ale 15 rokov ju nevzali do rúk, čo je nebezpečné. Preto ich treba stále preskúšavať.
Ako je to s cudzincami, ktorí prídu na Slovensko na poľovačku?
Kedysi to bolo tak, že k nám mohol prísť akýkoľvek cudzinec a požiadal o vydanie poľovného lístka bez toho, aby bol vo svojej krajine poľovníkom. Vďaka novému zákonu od roku 2009 platí, že cudzinec musí preukázať, že je vo svojej krajine poľovníkom, čo znamená, že má určité schopnosti. Taktiež musí predložiť, či už originálom alebo overenou fotokópiou, doklad o tom, že je poľovník, musí zaplatiť poplatok za vydanie poľovného lístka a vyplniť žiadosť. Podľa zákona môže dostať týždňový, mesačný alebo maximálne ročný poľovný lístok.
Aké sankcie dostávajú cudzinci, ako aj Slováci za nepovolené poľovanie?
Poľovanie bez oprávnenia alebo zakázaným spôsobom napĺňa podstatu trestného činu pytliactva, čo je našťastie pomerne vážny trestný čin. Znamená to, že aj sankcie sú na takej úrovni, ktorá možno odrádza určité skupiny, ale bohužiaľ aj napriek tomu je stále našim najvážnejším bojom práve boj s pytliactvom. Ide predovšetkým o okolie Brezna, kde pytliaci operujú s veľmi dobrou technikou, ako napríklad s nočným videním. Ide o skupiny, ktoré nemajú v sebe kúsok citu a lovia gravidnú jelenicu, ktorá má v sebe plod alebo srnu, ktorá v sebe nosí tri mláďatá. Takíto ľudia v mojich očiach nie sú ľudia.
Postihujú pytliakov veľké tresty?
Áno, ide o trest odňatia slobody, čo trochu odrádza. Ale žiaľ pri odhaľovaní pytliakov máme v našej polícií veľké rezervy. V okrese Dunajská Streda sa veľakrát stalo, že poľovníci zavolali políciu, mali evidentné dôkazy pytliactva a policajti im povedali, že pozerajú veľa kriminálnych seriálov. Pre mňa to je naozaj zarážajúci prípad riešenia problematiky, napriek tomu, že s odborom environmentálnej kriminality máme veľmi dobré vzťahy. Žiaľ, je to ľudský faktor, ktorý sa ťažko ovplyvňuje.
Čo by ste odporučili poľovníkom, aby bolo ich členstvo v Slovenskej poľovníckej komore, ako aj v iných poľovníckych organizáciách a združeniach bezproblémové?
V prvom rade, aby bola ich činnosť bezproblémová. Je to smutné, ale práve preto, že žijeme v demokratickom štáte a niekto sa rozhodne byť poľovníkom a má splnené všetky legislatívne podmienky, má právo stať sa poľovníkom a my mu v tom nesmieme brániť. Druhá vec je jeho vnútorné presvedčenie a nikto nevie, aký ten človek je. Nikto by sa nemal stať poľovníkom len preto, že bol na poľovačke, kde niekto niečo ulovil, jemu sa to zapáčilo, tak chce loviť aj on. To je veľmi zlý prístup. Poľovníctvo je činnosť dlhodobá a ideálne je, keď sa dedí z generácie na generáciu, pretože je tam výchova, ktorá má svoje počiatky už v detstve. Existujú aj takí, ktorí sa stanú poľovníkmi vo vysokom veku. Môže ísť síce o zabudnutý gén, ktorý sa prejaví až vo vyššom veku, ale väčšinou to nie je o zámere priniesť pre prírodu niečo nové. Každý poľovník musí vedieť odpovedať, prečo je poľovníkom. Nie len preto, že bol na poľovačke, čo sa mu veľmi zapáčilo, preto sa ním stal aj on. To je apriori zlé. Ale ešte raz chcem povedať, že nikomu nemôžeme odoberať jeho právo stať sa poľovníkom a od toho sme tu, aby sme šírili pravdu.
Zhovárala sa Ivana Nittmannová
