Ak túžite spoznať krajinu Inkov, vidieť pravých Indiánov, ochutnať stejk z lamy či pečené morské prasiatko, je Peru tá pravá krajina pre vás.
Po zuby ozbrojení policajti
Už samotný let do Peru stál za to. Z okna lietadla som pozorovala nekonečný Amazonský prales a vrcholky Ánd zahalené v hmle. Andy zaberajú viac ako 40 percent tejto tretej najväčšej krajiny Južnej Ameriky. Po prílete do hlavného mesta Lima ma privítala zatiahnutá obloha (vraj je tu takáto skoro vždy) a asi 15 stupňov v júli. Pochopiteľne, veď cez naše leto tu majú zimu. Hneď prvý dojem bol dosť šokujúci. Cez ulici oproti nášmu hotelu stáli po zuby ozbrojení policajti s ochrannými štítmi. O chvíľu na to tam zastalo nákladné auto, z ktorého povyskakovalo asi 15 rovnako ozbrojených policajtov. Panebože, čo sú tu nejaké nepokoje? Vymieňali sme si zhrozené pohľady. Vysvitlo, že mali namierené na policajnú stanicu. No i tak – kufre nám pomáhal odniesť SBS-kár z hotela vybavený pištoľou a obuškom a hotel mal mreže, ktoré na večer zaťahovali. No, bezpečne tu asi zrovna nie je. To koniec koncov platí pre celú Južnú Ameriku. Treba sa mať na pozore, strážiť si veci, neprovokovať zbytočne ovešaný drahými šperkami a nechodiť do ulíc, ktoré sú už mimo turistických trás. Neskôr som zistila, že policajti s ochrannými štítmi postávajú všade v centrách významnejších miest. Sú vždy pripravení potlačiť prípadnú demonštráciu. V Peru sú totiž demonštrácie akýmsi národným športom. Keď sa obyvateľom niečo nevidí, hneď vyrazia do ulíc dať to patrične najavo.
Politici sľubujú vodu
Ubytujem sa v izbe so železným oknom, ktoré sa nedá zavrieť. Cez asi centimetrovú škáru večer fúka studený vietor. Vytiahnem prinesený spacák hneď v prvú noc? Nie, nejako to vydržím, veď ešte som len v Lime pri mori, čakajú ma onakvejšie výšky a teploty. Osemmiliónová Lima sa práve pripravuje na voľby. Vysmiati politici sľubujú prostredníctvom plagátov hory-doly, míting je aj kúsok od nášho hotela. Na jednom z bilbordov čítam „agua por todos“, teda „voda pre všetkých“. Latinská Amerika sa potýka s o dosť zásadnejšími problémami ako Slovensko. Historické centrum Limy je na zozname kultúrnych pamiatok UNESCO. Nachádza sa tam prezidentský palác či viacero kostolov, ktoré tu postavili Španieli. V jednej z katedrál sú uložené pozostatky Francisca Pizarra, dobyvateľa niekdajšej ríše Inkov. Obrovská socha Pizarra na koni dominuje aj menšiemu námestiu. Zamýšľam sa nad tým, prečo si Peruánci vystavujú na obdiv sochu svojho dobyvateľa a pokoriteľa. Socha pôvodne stála na hlavnom námestí, neskôr ju preniesli na menej významné miesto. No aspoň že tak. Od sochy je výborný výhľad na kopec, husto posiaty pestrofarebnými domami. Sú to slumy, kde bývajú tí najchudobnejší. Najlepší výhľad na mesto teda nemajú boháči, ale chudobní. Na vrchole kopca sa týči kríž ako symbol kresťanstva, ktoré tu po sebe zanechali Španieli.
Pečené morské prasiatko
Pri prechádzke mestom vyhladnem a poškuľujem po rozvoniavajúcich reštauráciách. Keď už som pri mori, treba si dať menu z plodov mora. Už krevetová polievka s avokádom, kukuricou, ryžou a zázvorom ma zasýti a to ešte netuším, akú porciu mi prinesú ako hlavný chod. Rizoto s morskými plodmi, ktoré by nezjedol ani drevorubač po celodennej fuške. Trhá mi srde, keď musím polovicu tejto delikatesy nechať na tanieri. Na pretrávanie do seba kopnem typickú peruánsku pálenku pisco sour s penou na vrchu. Popoludní sa sprvoti prázdne mesto zaplní ľuďmi. Promenádujú sa po nákupnej ulici, kde nechýba Baťa či Mc Donald`s, podaktorí si pochutnávajú na pečenom morskom prasiatku, peruánskej špecialite. Spomeniem si na morské prasiatka, ktoré som kedysi chovala. Podvečer sa vyberieme taxíkom k Tichému oceánu. Náš taxikár trúbi rovnako ako všetci ostatní vodiči a rovnako nerešpektuje pravidlá cestnej premávky (majú tu vôbec nejaké?). Rozhodne sa, že potrebuje dofúkať koleso a už aj odbočuje doprava popred všetky autá, ktoré naňho trúbia, čo ho nijako neznepokojuje. Pri oceáne je Park lásky s ľúbostnou sochou, popri ktorej posedávajú zamilované páry. Pozorujem surfistov a tabuľu, ktorá ukazuje únikovú cestu v prípade tsunami. Na druhý deň ráno opúšťame Limu a letíme do Cuzca – bývalého hlavného mesta Inkov.
Prví Inkovia a výšková choroba
V lietadle sa spolu s Indiánom sediacim vedľa smejem na zábavných skečoch v štýle skrytej kamery, ktoré nám premietajú. To ešte netuším, že čoskoro ma smiech prejde. Už prvé kroky po východe z letiska mi padli nejak zaťažko. Keď mám vyniesť svoj kufor na prvé poschodie hotela, fučím ako parná lokomotíva. Čo sa to deje? Pociťujem nedostatok kyslíka. Od mora sme sa dostali do nadmorskej výšky 3 500 metrov a smerujeme ešte vyššie. Ideme si pozrieť pevnosť Inkov s krkolomným názvom Sacsayhuaman, ktorá sa nachádza nad mestom, o 200 metrov vyššie. Pevnosť je postavená z obrovských kameňov, z ktorých najväčšie majú až šesť metrov. Odborníci dnes krútia hlavami nad tým, ako Inkovia odkázali jednotlivé kamene do seba zapasovať tak presne, že sa medzi ne nezmestí ani žiletka.
Bezchybnú prácu inkských staviteľov si však už nedokážem naplno vychutnať, pretože sa u mňa začína prejavovať výšková choroba. Duní mi v hlave, cítim strašnú únavu, pripadám si ako nadrogovaná. Všetko sa mi točí, tečie mi krv z nosa a žalúdok mám naruby. Podobne sa cítia aj ostatní neaklimatizovaní turisti. Peruánska sprievodkyňa Ingrid ma s chápavým pohľadom zobrala do autobusu, kde sa mi snažila pomôcť nejakou miestnou „medicínou“. Natrela mi na ruky a do vlasov niečo ako alpu a ukázala mi, že si mám tlieskať rukami pod nosom, aby som tú tekutinu inhalovala. Moc to nepomohlo, ale tvárila som sa, že mi je lepšie, aby sa Ingrid potešila.
Na obed som si dala stejk z lamy a dúfala, že v žalúdku aj zostane. Večer som sa už trochu vzchopila a vybrala na potulky Cuzcom. Centru mesta dominujú dve katedrály, za ktorými sa črtá výhľad na šesťtisíc metrov vysoké hory. Svojou atmosférou pripomína tibetskú Lhasu. Ulicami sa premávajú deti vo folklórnych odevoch s malými lamami a za peniaze sa fotia s turistami. Cuzco je pokladané za jedno z najkrajších miest Južnej Ameriky. Stojí na základoch pôvodných inkských stavieb. Na múroch mnohých domov dodnes vidno, pokiaľ siahajú pôvodné základy. Aj okolie Cuzca je priam posiate archeologickými lokalitami z čias Inkov. Najvýznamnejšou inkskou pamiatkou Peru aj celého sveta je ale slávne Machu Picchu – stratené mesto Inkov. O ňom už ale viac v druhej časti rozprávania o Peru.
