Benátsky karneval je ne pohľad nudná prehliadka archaických masiek v honosných róbach. Kam sa v neviazanosti hrabe na ten v Riu. Šteklivé pikantnosti tu zažijete len v malej miere, ale predsa.
To najvzrušujúcejšie prichádza za tmy. Čo na tom, že od mora vanie chlad. Ešte pred niekoľkými rokmi stávali na námestíčkach prenosné toalety. Boli zadarmo, takže, kto cítil potrebu, trebárs aj sexuálnu, mohol si do nich zájsť.
Dnes je to so záchodmi v meste na lagúne oveľa horšie. Aj za návštevu umelohmotných moderných latrín zaplatíte nekompromisne minimálne jedno euro. V eurozáchodoch sa už isté veci robiť nedajú.
Strážkyňa toaliet a nekompromisná vyberačka poplatku by každého vyhnala. Tí najodvážnejší si to vraj rozdávajú v sporo osvetlených uličkách. Aspoň oni dodržiavajú niekdajšiu tradíciu neviazaných radovánok v tomto na domorodcov vymierajúcom meste. Kde sú tie časy, keď jeden nevedel, kto sa skrýva pod maskou a správa sa vyzývavo.
Veď už v antike pociťovali ľudia túžbu oslavovať slobodu v rúchu nepoznaných. Stredoveké karnevaly zasa znamenali niekoľko dní bez obmedzení a kontroly zhora. Parodovať bolo možné čokoľvek.
Časom sa však cirkevní hodnostári začali brániť rôznymi nariadeniami, ktoré obmedzovali ich zneužitie alebo zneužitie cudných sestier. V istom období bolo totiž módne poprechádzať sa v prestrojení za ženu zakázanými miestnosťami kláštora alebo ísť do spovednice v škraboške a tam farárovi narozprávať tie najneuveriteľnejšie hriechy.
Aj tento rok môžete hádať či sa pod starou či modernejšou ženskou maskou naozaj skrýva zvodná žena. Niekedy to len tak vyzerá a spoza otvorov na oči pozerá chlap. Alebo možno nejaká ošklivka… Veď maska nezmazáva len sociálnu nerovnosť. Potom môžete hádať, či sú tie prsia, ktoré sa zrazu pred vami objavia v dave, pravé alebo falošné.
