Niektoré zdroje uvádzajú, že Atos je mníšska republika pod Gréckou nadvládou. Je jedným z troch prstov – polostrovov polostrova Chalkidiky. Územie má rozlohu 336 km2. Na porovnanie: Vatikán má rozlohu 0,44 km2 a Slovensko 49-tisíc.
Atos – Svätá hora je od zvyšku Grécka izolovaná vysokým betónovým múrom s ostnatým drôtom. Jediná cesta do nej vedie loďou alebo helikoptérou.
Pasažieri na vyhliadkovej lodi obdivujú kláštory pod dominantnou horou Atos. Z diaľky pozorujú, či nezazrú nejakého mnícha. Plavidlo sa drží v úctivej pol kilometrovej vzdialenosti od brehov. Lode bližšie nesmú.
Všetko je presne určené a pripravené. Jeden z mníchov by mal prísť na loď medzi veriacich. Je to údajne prekvapenie… Rovnaké prekvapenie skoro na každej plavbe.
Od brehu sa odlepí rýchly čln na ktorom privezú mnícha. Ten sa porozpráva s veriacimi, požehná im, pozbiera milodary a nakoniec pri odchode všetkým zamáva z člna na rozlúčku.
Dvadsať kláštorov
Pozorovanie mníchov veľkých ako špendlíkové hlavičky a hľadanie každého pohybu medzi kláštormi a domami je hlavnou zábavkou turistov na lodi. Šanca je veľká. Veď na polostrove žije trvalo približne tritisíc obyvateľov.
Mníšsku republiku spravuje synoda v hlavnej osade Kareys.
Prvý pustovníci sa tu udomácnili v 9. storočí. V roku 963 založili prvý kláštor. Na prelome 13. a 14. storočia vznikol na Atose hesychazmus – smer celej východnej kresťanskej mystiky.
Po páde Byzantskej ríše bolo toto územie pod ochranou tureckého sultána a ruského cára. V roku 1783 tu vznikla aj nová ústava, ktorá platí podnes. Takže už nie je príliš nová… V roku 1921 si Atos vzalo Grécko pod svoju ochranu a od roku 1926 je jeho štátnou súčasťou.
Polostrov Atos omýva Egejské more a na ňom je more stredovekých písomných a umeleckých pamiatok v dvadsiatich opevnených kláštoroch, dvanástich dedín a množstva pustovní.
Súkromný majetok
Kto sa vraj dostane medzi mníchov náhodou alebo zablúdi nie je neželaným hosťom. Skôr naopak. Mnísi ho pohostia, ubytujú a postarajú sa o neho. Majú však zákaz prijímania hostí po večierke, po zotmení. Nešťastníkovi len vynesú pred bránu jedlo a deku.
Ostrov nevyzerá z diaľky príliš úrodne, mnísi si však základné potraviny dokážu dopestovať.
Každý kláštor sa riadi vlastným vnútorným poriadkom, ale v zásade je náplňou dní mníchov modlitba, liturgia, práca v kláštore i v záhradke, ale aj varenie či maľovanie ikon a výroba drobných náboženských predmetov, z ktorých má cirkevné územie na živobytie.
Vybaviť povolenie na vstup nie je jednoduché. Takzvaný diamonitirion vydáva Pútnickéhy úrad. Denne ho dostane maximálne sto ľudí, z toho deväťdesiat Grékov a desať cudzincov. Dá sa vybaviť telefónom, faxom a poštou. Stojí 30 eur. Autonómne územie na ňom mesačne získa tri milióny.
Povolenie vstupu platí na týždeň. V cene je strava a ubytovanie. Spievať moderné hity, tancovať, plávať a opaľovať sa je tu zakázané.
Gréckej vláde sa aj v Európskej únii podarilo zachovať nedotknuteľnosť Svätej hory. Má zvláštny štatút garantovaný v európskych zmluvách a je zvláštnym colným územím. Tento husársky kúsok sa im podaril vďaka tomu, že Atos je súkromný majetok cirkvi, čím umlčali europoslankyne, ktoré chceli dosiahnuť zrušenie zákazu vstupu žien na toto špecifické územie.