Spomínaš si na svoje prvé stopovanie?
„Áno, dokonale. Bolo to s mojou stálou stopárskou partnerkou Lindou v Rusovciach, smer Budapesť, pričom sme išli na Balaton, kde sme sa stretli s ďalšími dvoma stopármi, ktorí vyrážali z Košíc. Pamätám si, že nám zastavil nejaký Maďar. Bolo to moje prvé stopovanie a hneď sme išli na mesačnú púť. Nakoniec z toho bolo 24dní.“
Kde si vyberáš „parťákov“ na cesty? Čo musia spĺňať?
„Tento koncept je dobrý, pretože akokoľvek môže byť človek nekonfliktný, tak za tridsať dní určite vznikne ponorka a s ňou aj hádky. Preto je dobré ísť vo štvorici a následne si prestriedať parťákov. Môj hlavný zdroj stopárov je skvelá stránka dobrodruh.sk, ktorú každému odporúčam. Dajú sa tam nájsť parťáci, či už na cestovanie, adrenalínovú dovolenku alebo aj na turistiku. „
Čo všetko by mala obsahovať výbava stopára?
Stalo sa na tvojich potulkách niečo, čo by si nechcel opäť zažiť?
Naopak, čo ta prekvapilo?
Ako je to na cestách so spaním? Dá sa to zvládnuť?
„Osobne by som na obyčajnú dovolenku už ani nechcel ísť, pretože je to príliš nudné a jednotvárne.“
„Tými hlavnými sú, že chce pomôcť, lebo tiež v minulosti stopoval alebo nechce zaspať za volantom a chce sa rozprávať. Keď si v aute celý čas ticho, tak z teba nemá moc úžitku. Mal by byť ďalej aj trošku flegmatik a neriešiť všetko, prečo hento, prečo tamto a neriadiť sa len pravidlami, resp. trasou cesty. Na druhej strane by mal byť dotyčný cieľavedomý a nevzdávať sa. Ďalej je dobré, ak sa o seba vie sám postarať a nemusí sa o neho starať druhý stopár.“
„Nezdá sa to, ale stopovanie mi dalo veľmi veľa. Stalo sa súčasťou mojej osobnosti. Som oveľa smelší, viem lepšie zvládať stresové situácie, viem ich riešiť, takmer vôbec nemám trému, videl som kus sveta a to takmer zadarmo. Rovnako aj na život mám iný pohľad, beriem ho oveľa viac športovo a nie tak vážne. Ľudia si neuvedomujú, že mladí nebudú večne. Idú za kariérami, peniazmi a keď budú mať šesťdesiat, zistia, že v skutočnosti síce pekne zarobili, avšak život vôbec neprežili a mladosť si už nekúpia. Preto chcem zažiť toho čo najviac, aby som v starobe mal na čo spomínať.“