V Kapskom Meste nájdete množstvo múzeí a galérií, najrôznejšie reštaurácie s gastronomickými lahôdkami z celého sveta, no určite by ste nemali obísť Long Street, ktorá je symbolom bohémskeho života
Vlak nás v hmlisté studené ráno doviezol na zrekonštruovanú stanicu Kapského Mesta. Moje želanie sa splnilo – navštívila som mesto ako turista.
Nechceli sme využívať taxislužby a ani jedna nemáme auto, tak sme si museli odpustiť miesta ako Signal Hill, Robben Island, Stolová hora, Waterfront, Cape Point (Mys dobrej nádeje), či černošská oblasť Khayelitsha. Preto sme sa prechádzkovým krokom po uliciach mesta vydali do City Centre – jednej z najstarších častí Kapského Mesta.
Našou prvou zastávkou boli Company Gardens. Komplex záhrad vystavala Holandská východoindická spoločnosť v roku 1652. Okrem množstva sôch sa tu nachádza aj Slave Bell – zvon, ktorý používali na ohlásenie konca dňa počas otrokárskeho obdobia Kapskej kolónie. V súčasnosti tvoria záhrady kultúrno-oddychovú zónu.
Ich súčasťou je aj záhradná reštaurácia, kde sme si pochutnali na káve a scones – britskom pečive s maslom, džemom a šľahačkou. Príjemné ráno nám pripravilo aj počasie. Opäť raz sme zažili veľmi netypickú zimu, čo nás povzbudilo a vedeli sme, že strávime naozaj pekné chvíle pri opakovaní si vedomostí o dejinách a kultúre Juhoafrickej republiky v neďalekých Iziko museums, ktoré boli cieľom našej cesty.
Najprv sme išli za umeleckou tvorbou do South African National Gallery. V súčasnosti je tam výstava pôvodom ruského maliara Vladimira Trečikova, ktorý bol známy aj ako maliar pre obyčajných ľudí, preto sme sa nad významom jeho obrazov nemuseli hlboko zamýšľať. Pozreli sme si aj krátky film o jeho živote. Medzi exponátmi je napríklad jeho známa Číňanka alebo Desať božích prikázaní. V galérii sme objavili aj rôzne malé predmety ako vankúše a vreckovky z prvej polovice 20. storočia dopĺňajúce tematicky rozdelené miestnosti s obrazmi menovaného maliara.
Ako druhé sme mali naplánované South African Museam and Planetarium, ale zmeškali sme program, tak sme sa rozhodli pokračovať k Slave Lodge a vrátiť sa späť, keď sa začne ďalší.
Slave Lodge – múzeum otrokárstva, dejín Južnej Afriky a kultúry, sídli v jednej z najstarších budov Kapského Mesta. Postupne sme si prešli všetky oddelenia a pozreli si krátky dokument o otrokárstve. Niektoré časti tejto expozície sú veľmi nepríjemné a ponuré, no to sú aj dejiny tejto krajiny.
Prehliadka sa začína históriou otrokárstva vo svete a pokračuje k súčasným problémom , ako sú napríklad detskí vojaci, či pracujúce deti. Ďalej sa návštevníci dostanú k dejinám Južnej Afriky. V tejto časti expozície v nás dve miesta vyvolali veľmi nepríjemné pocity. Prvou bola replika podpalubia lode, ktorými privážali otrokov do Kapska. Zatiaľ čo sa prechádzate tmavou časťou podpalubia, v pozadí jemne hrá pieseň otrokov a počuť môžete aj šum mora. Zaujímavý je aj točiaci sa svetelný stĺp s menami otrokov, za ktorým je napísaná ponurá báseň.
Hlavná časť Slave Lodge je venovaná otrokárstvu a histórii samotnej budovy, ktorá postupne menila svoj význam aj vzhľad. Je to najkvalitnejšie a najmodernejšie spracovaná expozícia múzea, ktorá okrem exponátov ponúka aj komentáre a videá. V ostatných miestnostiach sú tematicky rozmiestnené predmety súvisiace s dejinami krajiny a ich vývojom.
Foto: Jessica Lee Koch
Foto: Jessica Lee Koch
Foto: Jessica Lee Koch
Foto: Jessica Lee Koch
Po absolvovaní prehliadky Slave Lodge nás tak zmohol hlad, že sme sa nakoniec rozhodli planetárium úplne vynechať. Kapské Mesto ponúka veľké množstvo rôznych reštaurácií a gastronomických lahôdok z celého sveta. Na jednej z ulíc napríklad predávali pečivo, syry, biltong (sušené mäso, najčastejšie z antilopy, ktorá je národným symbolom Juhoafrickej republiky), klobásy, ale aj hotové jedlá.
Po vynikajúcom jedle so zmrzlinou v ruke sme sa už nedokázali vrátiť k turistickému spoznávaniu Kapského Mesta. Išli sme si teda sadnúť späť do Company Gardens, kde sme si oddýchli v príjemnom slnečnom počasí. Vtedy si moja kamarátka uvedomila, že nie sme ďaleko od Long Street, po ktorej by sa podľa nej mal prejsť každý návštevník mesta. Je symbolom bohémskeho života, pretože je obklopená množstvom reštaurácií, barov, ale aj kníhkupectiev. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa tu v kinách premietali filmy proti apartheidu, čím si vyslúžila ďalšie uznanie. Ulicu obklopujú budovy vo viktoriánskom štýle s balkónovými klenbami. Je symbolom krajiny, pretože ukazuje jej rôznorodosť a pestrosť. Treba si však dať pozor, pretože je známa aj častými krádežami.
Keďže sme sa vrátili k juhoafrického štýlu, nepozreli sme si vlaky a len sme dúfali, že čoskoro niečo pôjde. Na stanicu sme sa síce dostali tesne pred odchodom vlaku, ale sme v Afrike a niektoré veci tu trvajú dlhšie, takže sme napriek tomu zmeškali a museli sme čakať na ďalší spoj. Čakanie sme si spríjemnili prechádzkou po okolitých uliciach a obzeraním stánkov so suvenírmi, ktoré tu nájdete na každom kroku.
Prečítajte si aj ďalšie články z našej série o Juhoafrickej republike
