Lesy, jazerá, soby, fínska sauna, fínska vodka, Nokia, Laponsko a Santa Claus – to všetko sa spája s Fínskom. Komu nestačí, môže si k tomu ešte pripočítať sympatických ľudí. Výsledkom je krásna krajina s príjemnou atmosférou.
Fíni sú mi veľmi sympatickí minimálne od posledných hokejových majstrovstiev sveta vo Fínsku a Švédsku, kde nám neskrývane fandili. Po internete kolovali videá, na ktorých fínsky komentátor prežíval víťazstvo Slovenska s Kanadou či Českom ako keby vyhrali Fíni.
Okrem spoločného obľúbeného športu sa dajú nájsť medzi Slovenskom a Fínskom aj ďalšie podobnosti. Fínsko má rovnako ako my len niečo vyše päť miliónov obyvateľov a dlhé roky nebolo samostatným štátom – okupovali ho Švédi aj Rusi. Fíni prijali euro ako jediní spomedzi okolitých štátov, Švédsko, Nórsko aj Dánsko majú vlastnú menu. Tak ako sú u nás najpočetnejšou národnostnou menšinou Maďari, vo Fínsku žije zhruba šesť percent Švédov, s ktorými tvorili Fíni spoločný štát takmer 700 rokov. Správajú sa tu k nim veľmi veľkoryso – švédština je druhým úradným jazykom, majú tu dvojjazyčné nápisy a deti v školách sa okrem fínštiny povinne učia aj po švédsky. Fínština, ktorá patrí do skupiny ugrofínskych jazykov spolu s maďarčinou, je pre naše slovanské uši dosť zvláštny jazyk. Oficiálny názov Fínska je Suomen Tasavalta, skrátene Suomi.
Najsevernejší stredoveký hrad
Väčšinu územia Fínska pokrývajú lesy a jazerá. Lesy zaberajú takmer 70 percent plochy krajiny a jazier je tu až neuveriteľných 188-tisíc. Vo Fínskej jazernej pahorkatine je najväčšia koncentrácia jazier na celej planéte. Najväčšou historickou atrakciou jazernej oblasti je stredoveký vodný hrad Olavinlinna, ktorý stojí v meste s podobným menom – Savonlinna. Je to najsevernejší doteraz stojaci stredoveký kamenný hrad na svete. Pochádza z 15. storočia a bol súčasťou obranného systému pohraničných pevností na fínsko-ruskej hranici. Zvnútra je takmer nezariadený, no jeho prehliadka napriek tomu určite stojí zato. Ponúkajú sa z neho nádherné výhľady na okolité jazero a lesy, ktoré podčiarkujú romantickú a trochu pochmúrnu atmosféru tohto miesta.
Sauna, alkohol a biznis zvaný Santa Claus
Neodmysliteľnou súčasťou národnej kultúry Fínov je už takmer 2000 rokov sauna, čo je, mimochodom, pôvodné fínske slovo. Je štandardným vybavením domácnosti, býva hneď vedľa kúpeľne, a to aj vo viacpodlažných domoch. Mnoho Fínov vlastní aj chatu pri niektorom z početných jazier, kde si stavajú sauny ako samostatné drevené chatky, z ktorých potom vhupnú rovno do studeného jazera alebo cez zimu do snehu. Poznajú dokonca aj mobilné sauny, ktoré si pripnú za auto ako príves a vykurujú ich drevom. Podľa odhadov je v krajine tisícich jazier viac ako dva milióny sáun a takmer každý Fín sa raz do týždňa saunuje. Obyvatelia tejto chladnej krajiny majú pritom tento „národný šport“ radi horúci, bežne si vykúria aj na 80 stupňov.
Ako asi všetky severské národy, Fíni radi pijú. Trh s alkoholom má však pevne v rukách štát. Tvrdý alkohol sa dá kúpiť len v špecializovaných obchodoch s názvom Alko, ktoré patria štátu. Ceny alkoholu sú vo Fínsku tak ako aj v iných severských krajinách vysoké, čo sa dá pripísať vysokej spotrebnej dani na alkohol. Od 18-tich rokov môžu Fíni piť len pivo a víno, na pálenku si musia počkať do dovŕšenia 21 rokov.
Fínsko je zemou zasľúbenou pre všetkých milovníkov tvrdšej hudby. Pochádza odtiaľto obrovské množstvo metalových, hardrockových a rockových kapiel. Z tých známejších spomeniem napríklad Rasmus, Apocalypticu, Nightwish, HIM či Sunrise Avenue. Aj bežne na ulici sa dá ľahko v tom mori blondiakov zazrieť vyznávačov tvrdšej muziky s dlhými čiernymi vlasmi a v čiernom oblečení.
Na severe Fínska sa rozkladá Laponsko, kde bývajú Sámovia. Práve v Laponsku, neďaleko od mesta Rovaniemi, oficiálne býva Santa Claus (vo Fínsku ho volajú Joulupukki). Má tu svoju vlastnú dedinku s drevenými domčekmi, v ktorých sú suvenírové obchody, reštaurácie a kaviarne. Predovšetkým však je tu Úrad Santa Clausa, kde treba čakať na audienciu u zázračného deduška v dlhej fronte aj niekoľko hodín. Za fotku so Santom potom vycálujete aj 20 eur. Biznis je biznis aj v Laponsku.
Helsinki – pohodové hlavné mesto
Hlavné a zároveň najväčšie mesto Fínska má 560-tisíc obyvateľov, čiže len o niečo viac ako Bratislava. Helsinki nepôsobia veľkomestským dojmom, práve naopak. Centrum pohodlne prejdete aj pešo a vládne tu príjemná, uvoľnená atmosféra. Teplé a slnečné dni, ktorých tu nie je veľa (priemerná ročná teplota v meste je 5 – 6 stupňov), si Helsinčania vychutnávajú vonku. Vysedávajú v prístave, ktorý sa mení na rušné trhovisko s reštauráciami pod holým nebom. Človek má dojem, že nikto sa nikam neponáhľa. Na trhoch v prístave predávajú čerstvé a chutné ovocie a, samozrejme, nástrahu na turistov – suveníry. Tie sú aj cez leto orientované na zimu – teplé rukavice, pletené čiapky, šály a hrubé ponožky. Nechýbajú soby na všetky možné spôsoby, sobie kožušiny, výrobky z dreva, nožíky, striebro a tiež suveníry s motívmi Laponska. V porovnaní napríklad so Švédskom sú ceny vo Fínsku relatívne prijateľné.
V Helsinkách nie je príliš veľa historických budov a pamiatok. História mesta síce siaha do 16. storočia, no väčšina zachovaných budov pochádza až z 19. storočia. Symbolom Helsínk je známa biela Katedrála evanjelickej cirkvi s kupolou. Dominuje Senátnemu námestiu v centre mesta, kde stojí aj univerzita a budova vlády. Jej výrazný vonkajšok je v ostrom kontraste s jednoducho zariadeným vnútrajškom, presne v duchu protestantizmu. Helsinki sa môžu pochváliť aj najväčším pravoslávnym kostolom v západnej a severnej Európe. Je ním Chrám večného spánku Panny Márie, známy tiež ako Upsenská katedrála. Je tu tiež niekoľko budov, ktoré sa preslávili svojou modernou architektúrou. Za pozornosť stojí Skalný chrám, čo je moderný kostol vybudovaný do skaly alebo koncertná a kongresová hala Finlandia, vrcholné dielo slávneho fínskeho architekta Alvara Aalta. Obľúbeným miestom na prechádzky je bývalá námorná pevnosť Suomenlinna, zapísaná v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mestskou hromadnou dopravou sa dá jednoducho dostať do národného parku Nuuksio plného jazier, močarísk a lesov. Helsinki majú aj vyše 80 múzeí a galérií, zoologickú záhradu a skanzen. Ale predovšetkým majú svoju vlastnú pohodovú atmosféru, pre ktorú sa sem oplatí vrátiť.
