Viem, že viete, že aj tak znovu poletíme a moja snaha o napínavý záver predošlého článku ostane docenená asi ako sneh v lete. V každom prípade – dokončím ten Bangkok. Thajsko je krajina čarovná, ale najmä ázijská a v takých netreba dať najavo, že niečo neviete, alebo niečomu nerozumiete. Napríklad ako naša recepčná angličtine. Nevedomosť je najlepšie maskovať odzbrojujúcim úsmevom a tým najmilším tónom reči.
zastavenie piate – Krabi
-Máte v hoteli taxík?
-Yes, ma´am.
-Možete nás zajtra ráno zaviezť na letisko?
-Yes, ma´am.
-Treba, aby sme si ho bookli?
-Ma´am – you already have booking, see?
-OK, vdaka.
Moja vina, moja vina, moja preveľká vina alebo neviem koho, ale ten taxík booknuť na hodinu bolo treba. To, že mi ukazovala pri poslednej vete papier z booking.com a myslela úplne iný booking ako ja, mi došlo až o neskôr. No a tak sme si na druhý deň o piatej ráno na otázku, že kde je náš taxík, vypočuli od jazykovo zdatnejšej kolegyne, že „there is no taxi booked for you“, roztiahli zreničky, pocítili menší príval adrenalínu a hybaj sa postaviť pred hotel a stopovať taxíky. Keď ochrankár z nášho hotela videl, čo tam nacvičujem a že žiadne auto mi nie a nie zastať, ujal sa iniciatívy a na tretíkrát sa mu podarilo nájsť taxík, ktorý nebol už pre niekoho objednaný. O takejto nekresťanskej hodine rannej sa ich voľných pred našim hotelom veľa nepremávalo. S miernym časovým sklzom sme nasadli, poďakovali sa a vydýchli si (už po niekoľký krát za posledný týždeň).
Pristáli sme na Krabi a zastal čas. Nie v zmysle, že by tu ľudia chodili v palmovom liste a lovili oštepom, ale tak správne zastal. Týždeň nemusíme nič stihnúť, žiadny let, taxík, nič. Cesta do destinácie ODDYCH je úspešne za nami. Now enjoy! Myslím, že labuťka z uteráku vyzerala skôr ako susedovie kura, ale v tak krásnom bungalove a ešte krajšom prostredí to nehralo rolu. Ao Nang bolo skvelým miestom po každej stránke. Reštiky, masáže, nočný život, pláž a x-možností výletov by človeka dokázali zamestnať aj na mesiac (jeho bankový účet nevynímajúc).
zastavenie šieste – Bangkok
Poznáte tie ázijské taxikárske a tuk-tukárske finty, keď zjednávate cenu za odvoz? Stopnete taxikára, ktorý je dohodnutý s miestnym obchodníkom „Ty mi budeš voziť turistov, ja ti budem platiť“ (to na začiatku neviete – na čelách to napísané nemajú). Poviete mu, kde chcete ísť a za koľko.
Taxikár na vás niekedy vyskúša všetko – od rakoviny svojej manželky, po dvadsaťdva detí (a z toho dve bratove), ktoré živí, až po plač, že ho zbijú, aby vás ukecal na to, že keď sa pôjdete pozrieť čo i len na 5 minút do obchodu, kde vás zavezie – on dostane zaplatené a následne vás odvezie za sumu, ktorú ste si povedali na miesto, kde ste pôvodne chceli ísť. Keď už tieto ich finty poznáte, tak by ste sa určite nedali ukecať a nenastúpili, ale ruku na srdce – odopreli by ste takú super skúsenosť svojej polovičke, najmä keď sa tak nerada rozhoduje pod nátlakom?! No neodmietli.
Ešte treba poznamenať, že to, čo predvedie taxikár, okolo nátlaku ani neprešlo v porovnaní s tým, čo na vás vyskúšajú kravaťáci v nablýskaných shopoch/showroomoch/factories. Aj silná povaha má čo robiť, aby proti svojej vôli neinvestovala do koberca, drahej indickej „relikvie“, či tuctu hodvábnych oblekov na mieru. Vyviazli sme bez ujmy, 5 minút sme si poctivo odkrútili a vymanili sa z pazúrov predajcov práve včas. Taxikár šťastný. My vcelku pobavení a môžeme pekne pokračovať na Khao San za posledným thajským večerom, plným nudlí, hudby a skvelej atmosféry.
Celý článok nájdete na :
http://zuzanagvizdova.blogspot.sk/2016/09/na-svadobnej-ceste-1-4-zastavenie.html
