Márne by ste asi pátrali po tom, kto bol ten Zanzibar, odkiaľ prišiel, čo robil. Dodnes sa vedci prú, či názov má pôvod z domorodej reči alebo jednoducho nejaký moreplavec, ktorý sa sem priplavil, vystúpil na pláž a skríkol: Zanzibar! Jeden prameň hovorí o tom, že v domorodom jazyku pôvodných obyvateľov to znamená Bezmračný ostrov.
Exotické meno evokuje snáď ten najromantickejší bar na svete s búrlivou atmosférou, plnou hudby, tanca, miešaných nápojov, niekde na pobreží pri šume morských vĺn. No Zanzibar nie je barom, ako si predstavujete vo svoje fantázii. Ak sem niekto mieri s tým cieľom, že tu pretancuje každý večer v rytme reggae alebo salsy, bude asi sklamaný.
Neužijete si tu ani dlhé promenády s reštauráciami a obchodmi, ako ste zvyknutí z ostatných prímorských letovísk. Zanzibar je chudobný, zaostáva za inými ostrovnými rajmi s nedostatočnou infraštruktúrou, zdravotnou starostlivosťou či neustálym prerušovaním dodávok elektriny.
To, čo ostrov robí vskutku pozemským rajom, je krásne more, najkrajšie pláže Afriky s bielym pieskom, magický Stone Town a farmy s exotickým klinčekmi, škoricou, vanilkou a ďalším korením.
Obchodníci s otrokmi
Prví ľudia sem prišli asi pred dvadsaťtisíc rokmi. Skutočný rozmach ostrova však začal až v 10. storočí, kedy k jeho brehu prirazili svoje bárky prví arabskí obchodníci. Hlavným mestom sa stal Stone Town ako bašta obchodu medzi Indiou, arabským svetom, africkými krajinami a Čínou. Keď sem prišiel Vasco da Gamma v roku 1499, zostal zaskočený tým, ako tu bujnel obchod s koreninami, textíliami, a neblaho preslávený obchod s otrokmi.
Portugalci sa tu usadili a zapojili do medzinárodného obchodu. No v polovici 19. storočia začali Portugalci čoraz viac strácať vplyv. To využili moslimovia. V roku 1856 sa sem natrvalo presťahoval sultán z Ománu a svoju ríšu rozšíril aj na pobrežie Tanganiky. Sultán však zďaleka nemal vyhraté, pretože o kontinentálnu Tanganiku mali záujem Nemci, ale aj Briti. Koncom 19. storočia tu dokonca vypukla najkratšia vojna v histórii národov, ktorá trvala tridsaťosem minút.
Po prvej svetovej vojne bol mandát nad Tanganikou a Zanzibarom zverený Británii.
Tento stav vydržal až do roku 1961, kedy obidve krajiny získali nezávislosť a ich spojením vznikol nový štát pod názvom Tanzánia. Zanzibar však získal autonómiu so svojim prezidentom a vládou.
Ostrov si prešiel krutou históriou, ktorej dominovali Arabi a Indovia a ich obchod s otrokmi. Odhaduje sa, že sa ročne vyviezlo do otroctva až päťdesiattisíc otrokov čiernej pleti. Tí končili na plantážach Ázie, arabských krajín a Ameriky. Áno, Zanzibar bol jeden z najväčších prístavov pre lode s čiernymi otrokmi. A to vďaka svojej geografickej polohe, ale i relatívne bezpečným vodám.
Obchod s otrokmi je už minulosťou, no v neďalekých krajinách ako je Sudán či Somálsko dodnes robia banditi nočné nájazdy do dedín, kde unášajú mladých chlapcov. Zvyčajne končia na ropných vrtoch či plošinách arabských magnátov ako robotníci s neľudskými pracovnými podmienkami.
Neprifarbená skutočnosť
Asi milión Zanzibarčanov si dnes žije v mieri. Drvivá väčšina obyvateľov vyznáva islam, ale nájdete tu i hinduistické či kresťanské komunity. I keď má ostrov klinčekov od 60. rokov autonómiu, cieľ osamostatniť sa od Tanzánie sem – tam vystrčí rožky. Hlavne v období volieb.
Turisti a cestovatelia však nemajú žiadny dôvod na obavy. Ostrov je bezpečný, krásny a voňavý. Jeden kamarát poznamenal, že keď urobí fotografický záber na more a pláž, všetci mu doma povedia, že to dofarbil. Ale skutočnosť je práve tá, ktorú zachytil objektívom kamery. Rajská paleta nádherných farieb.
Na východnom pobreží nájdete pocitovo nikým nedotknuté pláže. Počas odlivu si však musíte za morom trošku pošlapať medzi kameňmi, krabmi a chaluhami. Rozdiel medzi prílivom a odlivom vytvára až tristo metrov dlhé plytčiny. Na západnom pobreží sa miestami rezorty tesnia jeden vedľa druhého, rozdiely v prílivoch a odlivoch nie sú tak viditeľné a stačí pár metrov a ste v hlbokej vode. Nemajte však obavy, nie ste ani na Makarskej ani v Rimini. Tu je na pláži naozaj miesta dosť.
Sever ostrova je známy ako Nungwi. Sú tu populárne rezorty, mnohé z nich patria Talianom. Nenechajte sa však zmýliť všadeprítomnými Masajmi. Je to podvod na turistov. Doviezli ich sem prví hoteliéri z Apeninského polostrova a dnes strážia pomyselné bráničky medzi rezortmi a sú dobrou atrakciou na fotografiu. Hlavne pre tých, ktorí sa do Afriky vybrali prvý raz a rovno na Zanzibar a o pôvodných obyvateľoch nemajú ani tušenia.
Ako magnet
Na pláži kúpite všetko. Od náhrdelníkov, ebenových sošiek, obrazov, ulít morských slimákov, plážových topánok v podobe sandálov z ojazdených pneumatík či sušené ryby. Na Nugwi je fotogenické miesto práve medzi hotelom Hilton a penziónom Langi Langi. Medzi plotmi rezortov trčí rybárska dedina, a najmä ráno tu môžete pozorovať navrátilcov z nočnej rybačky alebo opravárov polorozpadnutých pirog, ktorých diery mladíci vypĺňajú glejom a spoje opaľujú ohňom. Pri západe slnka sú zase loďky v plytčine krásnym objektom na fotografovanie.
Len dvomi spôsobmi sa sem dostanete. Lietadlom alebo loďou, pokiaľ nedisponujete ponorkou alebo rogalom. Zatiaľ čo lietadlo sa stáva čoraz väčšou vychytávkou, loď ponúka večné dobrodružstvo, lebo nikdy neviete, kedy vyrazí, či sa nepotopí a či nemieri niekam do Indie či na Madagaskar… Až tak zlé to zase nie je, no na to, aby ste sadli na loď, potrebujete veľa času a žiadne presné termíny. A samozrejme, pevné nervy.
Zanzibar je skutočne výborným miestom na zrelaxovanie usedených nôh a zadkov po niekoľkých dňoch strávených v tesných tereniakoch na safari. Lietadlá prilietajú z kenského Nairobi, tanzánskej Arushe aj z Dar es Sallamu – let odtiaľ trvá len pätnásť minút. V posledných rokoch však pribúdajú charterové lety z Európy. Zanzibar láka ako magnet. Jeden môj kamarát raz poznamenal: „Afrika má nekonečne dlhé pobrežie, desiatky prenádherných parkov, ale ľudia naozaj túžia po maličkých ostrovoch ďaleko od civilizácie.“
Pre silné žalúdky
Tí, čo majú žalúdky v poriadku a nevadí im prudké hojdanie na mori, musia vyskúšať rybačku na tradičnej piroge. Zanzibarské more je plné rýb. Úlovok v podobe veľkého redsnapera vám prinesie skutočný kulinársky zážitok. Východné more ponúka vzrušujúci ponor za koralmi. Nečakajte Veľký bariérový útes v Austrálii či korálové kolónie v Egypte. No toto more vám ponúkne farebný film z autentického podmorského života.
Plavba okolo ostrova stojí za celodenný výlet. Zo zanzibarského mora vyčnieva pár drobných ostrovčekov, na ktoré nesmiete vstúpiť. Miestni hovoria, že patria Billovi Gatesovi, hollywoodskym hercom či africkým milionárom. Za vstup na ostrov vraj hrozí mastná pokuta. Čo je však na tom pravdy, je ťažké overiť. Lebo, ako je v Afrike zvykom, vám každý povie niečo iné.
Srdcom ostrova je Zanzibar Town. Jeho najstaršiu časť tvorí Stone Town. Úžasná spleť arabskej, indickej, africkej a európskej architektúry a kultúry. Výlet do Stone Townu si treba naplánovať a ani nepremýšľajte nad tým, že si nevezmete so sebou aspoň lokálneho sprievodcu. V labyrinte uličiek nazývaných papasi sa veľmi ľahko stratíte.
Domy majú štvorcový pôdorys s dvomi či tromi poschodiami. Väčšina izieb sa otvára do dvora z terasy. V najspodnejšej časti sú smerom do ulice všelijaké dielničky a obchody, v ktorých sa zastavil čas. To, čo robí Kamenné mesto skutočným skvostom originality, sú rezbársky do detailu spracované drevené dvere. Stown Town si tým vyslúžil vstupenku na zoznam pamiatok UNESCO. Tých skutočných starých unikátov je okolo päťsto.
Dvere vždy postavili ako prvé, aby hneď ukázali, aká mocná a bohatá rodina za nimi býva. Z oblúku dverí vyčítate, o akú rodinu išlo. Ak tvoria emblém dverí reťaze, žili tam obchodníci s otrokmi. Ak pšeničné klasy, išlo o farmársku rodinu. Kedysi bývali dvere hranaté, ale indický vplyv ich hore zaoblil. Okrem symboliky moci a bohatstva na nich nájdete úryvky z koránu či ostré hroty ako ochranu pred slonmi.
Kravata z listov
Labyrintom uličiek sa postupne dostanete až trom druhom mestských trhov pod strechou koloniálnej budovy: trh so živými zvieratami, rybami a koreninami. Prvým dvom by sa slabšie žalúdky mali radšej vyhnúť. Hneď za nimi je štvrtý trh – s otrokmi. Dnes už, chvalabohu, nefunguje. No troška fantázie vás vráti o desiatky rokov späť.
Na tom krvou a útrapami posiatom mieste dnes nájdete sochy v okovách a anglikánsky kostol. Ako sa tak budete túlať uličkami kamenného mesta, prejdete cez staré verejné kúpele Hamamni Persian Bath až k Domu zázrakov, postaveného v roku 1883 sultánom Bargashom. Bol to prvý elektrifikovaný dom v Zanzibare. Keď sa prvýkrát rozsvietili žiarovky, miestni ľudia zobrali vedrá s vodou a rozbehli sa hasiť.
O šiestej večer sa v prístave rozhoria svetlá. Rybári zmontujú drevené stoly a oblečú sa do bielych záster. Práve otvorili trh s dobrotami z mora. Rozhodne stojí za návštevu. Ak sa aj bojíte čokoľvek ochutnať, vychutnajte si aspoň atmosféru. Otočte sa smerom k moru a určite vás pobavia miestni mladíci skokmi do vody.
Pre neposedných, ktorým more či mesto nestačia, mám skvelý tip. Zájdite si na jednu z fariem. Tam pochopíte, ako vznikajú štyri farby korenia, prečo sú klinčeky zanzibarským fenoménom a že vanilka, ktorá všade rozvoniava, je vlastne parazit. No a nakoniec vám farmári upletú z palmových listov koruny a kravaty a ten najmladší a najšikovnejší vám ukáže, ako sa dá rýchlo vyliezť na dvadsaťmetrovú kokosovú palmu.
