Žiadne dane, žiadne clá, žiadna armáda – aj toto dnes nájdeme v Európe. Maličký štátik ležiaci v Pyrenejách však nie je zaujímavý len svojskou legislatívou.
Andorrské kniežatstvo ležiace medzi Francúzskom a Španielskom je obklopené takmer 3000 metrov vysokými horami. Vzhľadom na vysokohorskú polohu má pomerne chladné podnebie, rozhodne sa teda pri plánovaní dovolenky nenechajte oklamať blízkosťou španielskych a francúzskych letovísk. V najteplejších mesiacoch tu teplota vystupuje len na 20 stupňov. Navyše počasie je veľmi premenlivé, tak na to pri balení nezabudnite. Svojim podnebím láka Andorra v lete aj v zime. Hoci sa na jej najznámejších lyžiarskych strediskách udrží sneh až 8 mesiacov, našinci ju navštívia skôr v lete, tak ako som to spravil ja.
Keď je zážitkom samotná cesta
Do hlavného mesta Andorry som sa vybral skoro ráno z Barcelony. Musel som si privstať, keďže autobus odchádzal okolo 6:00. Na španielske pomery je to prakticky neskorá noc, možno aj preto bola stanica vyľudnená, tak som sa šiel radšej uistiť, či autobus naozaj ide. Teoreticky mal, no keď som stál 10 minút pred plánovaným odchodom na nástupišti sám, začal som byť nervózny. Onedlho som však zbadal krásny moderný autobus a s ním sa nejakým zázrakom objavilo asi päť ľudí – väčšinou dôchodcov. Ja som mal cez internet vytlačený lístok (veľmi praktické), šofér ho počmáral a ja som sa pohodlne posadil k oknu. Ešte v Barcelone sme mali jednu zastávku, kde napriek šoférovmu úsiliu predierať sa medzi stojacimi ľuďmi s pokrikom „Andoraaa“ už nikto nepristúpil. Zaujímavé na ceste do Andorry zo španielskej strany je neustále stúpanie a meniaca sa príroda. Stúpate prakticky stále a pomerne strmo. Zatiaľ čo katalánska metropola leží na úrovni hladiny mora, Andorra la Vella leží v nadmorskej výške 1023 metrov. Okrem stúpania ma zaujali aj kameňolomy či vodné elektrárne v mimoriadne náročnom teréne. Určite sa teda počas jazdy premôžte a hoci vás tie serpentíny budú unavovať, pozrite sa občas von.
Krivé uličky a centrum zo skál
Na hranicu medzi Španielskom a Andorrou sme prišli asi po troch hodinách cesty. Prekvapil ma pomerne krátky, no prísny výsluch colníka. Počul som, že pri vstupe do Andorry sú prehliadky minimálne, zato pri ceste z Andorry turistov často prehľadávajú kvôli „nízkym“ cenám v Andorre a teda zvýšenému riziku vyrabovania obchodov. Pri mojej návšteve to však bolo presne naopak. Výsluch som absolvoval len pri ceste „tam“. Po prečítaní článkov o cenovej politike Andorry môže človek nadobudnúť dojem, že je tam všetko lacné ako v juhovýchodnej Ázii. Rozhodne som to tak nepociťoval. Ceny áut a elektroniky boli asi také ako u nás a ceny ubytovania, potravín a dopravy sa mi zdali také ako v Španielsku. Zázrak sa teda v tomto smere nekonal.
Ako prvá ma zaujala stanica. Viete si predstaviť autobusovú stanicu kratšiu ako autobus? V hlavnom meste Andorry ju nájdete. Šoféri tu musia byť zúfalí, teda aspoň ten náš rozhodne bol, kým sa presne trafil na svoje miesto. V meste sú navyše takmer všetky cesty kľukaté, krivé a úzke. Napriek tomu je centrum rušné, prekvapilo ma veľa áut, veľa chodcov, deti idúce do školy (áno, bolo asi 9:30). Jednoducho veľký ruch, predstavoval som si to inak. Našťastie som sa pomerne rýchlo dostal do centra mesta, ktoré mi učarovalo. Je úplne iné, ako ostatné európske hlavné mestá a teraz nemyslím len na veľkosť a rušnosť, ale najmä na architektúru. Všetko je zrazu zo skál – domy, reštaurácie, hotely, dokonca národný parlament! Sídlo Andorrského parlamentu Casa de la Vall vzniklo v 16. storočí a jeho okolie je skutočne nádherné, pripadáte si ako na lúke pred vstupom do jaskyne. Len sem-tam nejaký turista alebo znudená mačka. Určite by vám ani na um neprišlo, že ide o sídlo zákonodarnej moci, hoci parlament v Andorre má iné poslanie ako ten náš, pretože Andorra je sčasti spravovaná susedným Španielskom a Francúzskom. Za pozornosť ale iste stojí, že v budove parlamentu sú uložené dokumenty, ku ktorým sa dá dostať len odomknutím siedmich zámkov – toľko je v Andorre okresov.
V starej časti mesta sa môžete pokojne prechádzať, nebude vás páliť slnko, nebudete stretávať veľa turistov a všetko si prejdete pokojne pešo. Určite vám pri prechádzke po starej mestskej časti neunikne kostol Sant Esteve z 12. storočia, samozrejme v štýle typickej andorrskej architektúry. Do kostola sa dá v letných mesiacoch vojsť bezplatne. Okrem dáždnika si nezabudnite pohodlnú obuv, v starom meste to je povinnosť. Nielen pre krivolaké uličky, ale aj kvôli ich povrchu – zväčša kamenistej dlažbe. Celé staré mesto pôsobí veľmi sympaticky, jednotne a mimoriadne trvácne. Myslím si, že za 100 rokov budú tieto budovy ako z Flinstonovcov vyzerať rovnako. Nebude padať omietka, nebude problém s grafitmi, do budov nebude zatekať. Andorrčania to spravili veľmi prezieravo a vzhľadom na ich klimatické podmienky veľmi správne.
Ako sa dostať do Andorry?
Možno vás niečo na tomto článku zaujalo a povedali ste si, že by ste Andorru niekedy radi navštívili, no neviete, ako sa tam dostať. Mám pre vás dve správy. Tradične – najprv tá zlá.
Ak si myslíte, že len tak nasadnete do lietadla vo Viedni či nebodaj v Bratislave a o dve hodinky ste tam, ste na omyle. Andorra nemá letisko. Nemá ani železnice – jediná šanca je teda po ceste. Ťažko možno predpokladať, že sa sem niekto zo Slovenska vyberie autom, predstavme si teda si teda možnosti. Máte v podstate len dve – vstup zo španielskej strany (zvyčajne z Barcelony), alebo z francúzskeho Toulouse.
Pre našinca je reálnejšia prvá možnosť a tu sa dostávam k tej lepšej správe. V letnej letovej sezóne, t.j. od apríla do októbra môžeme využiť 2x do týždňa priame spojenie Bratislava – Girona. V zimnej sezóne je možné prerušenie tohto spojenia „obísť“ prestupom v talianskom Bergame. Cena letenky závisí samozrejme od rôznych faktorov, ale ak nie ste viazaní presným termínom, do 100 Eur sa zmestíte. Priamo z letiska Girona – Costa Brava idú autobusy do hlavného mesta Andorry. Ak teda máte chuť na ďalšie 3 hodiny cesty, smelo do toho.
Ja som šiel najprv do Barcelony a odtiaľ z autobusovej (v minulosti vlakovej) stanice Estació del Nord. Tento postup odporúčam, pretože si môžete pozrieť barcelonské pamiatky, ktoré vám predstavím v ďalšom článku, a takisto budete môcť prísť do Andorry pred zotmením a vychutnať si tak krásnu prírodu z autobusu. Spiatočný lístok naň či už z Girony alebo z Barcelony stojí približne 55 Eur, no ak ste viacerí, oplatí sa hneď na letisku požičať si auto a byť tak pánom svojho času. V tom prípade odporúčam zájsť aj na vysokohorský vidiek tohto malého, ale hrdého štátika. Tak teda šťastnú cestu a nezabudnite si pas, Andorra nie je členom Európskej unie.
