Taliansko je matkou dovolenkových destinácií v Európe. Jednou z príťažlivých lokalít Apeninského polostrova je oblasť Kampánie a jej Amalfské pobrežie.
Trinásť Sirén
Korunu slávy impériu amalfskej riviéry nasadil už Homér, keď vo svojom epose velebil božského Odysea a vábiace spevy tu žijúcich Sirén. Neodolali im moreplavci, piráti, bojovníci, rytieri, ani hlavy pomazané, ktoré spravujú zoznam svetového dedičstva UNESCO. Čarovné pobrežie zapísali medzi ostatné zázraky sveta a tým ho naveky pripútali k srdcu milovníkov krajinomaľby. Samotné perly náhrdelníka luxusných sídiel a typických domov maľovaných v pastelových farbách, okúzlia každého cestovateľa, nech už by predtým videl čokoľvek. Aj ja som podľahla túžbe, zazrieť na vlastné oči monumentálne skaly, ktoré bez hanby vyrastajú priamo z vĺn mohutnej slanej vody a na svojom chrbte nosia ľudské obydlia.
Pozdĺž pobrežia sa nachádza šnúra miest a dedín. Vstupnou bránou je Vietri sul Mare, známa produkciou keramiky a intenzívnou zelenou farbou okolitých kopcov počas letných mesiacov. Druhým klenotom je Cetara, malá rybárska osada, kde pripravujú tú najlepšiu rybaciu polievku, akú som kedy jedla. Tretím zázrakom je Maiori. Pôvabné mestečko s úzkymi ulicami a impozantným hradom San Nicola de Thoro Plano. Tramonti schované medzi vinicami, žije svoj vlastný sen zlatistého moku a najmenšie Atrani sa pýši bohatou históriou starobylej námornej školy. Ravello, ktoré sa usídlilo až tristopäťdesiat metrov nad morom, si užíva dokonalý a ničím nerušený výhľad do diaľav. Najstarším pamätníkom je Scala. Ďalší kláštor je v dedine Conca dei Marini. Zvyšky roztrúsených obcí známe ako Furore a Praiano mesto kvetov, kostolov a romantického západu slnka. Pre mňa však najvýznamnejším a zároveň aj najdokonalejším je Amalfi, Minori a Positano. Táto trojica si zaslúži pár slov navyše, ale aj posvätnú úctu pred predkami, čo dokázali v náročnom teréne, vytvoriť umelecké dielo, dnes jednoducho označované ako turistická destinácia.
Amalfi
V roku 839 sa mesto Amalfi, ktoré kedysi založili Rimania, stalo nezávislou námornou republikou. Prispela k tomu skvelá poloha v zálive Salerno, iba štyridsaťsedem kilometrov od Neapolu a kupčenie s východnými krajinami. O výchovu moreplavcov, obchodníkov, právnikov a vzdelancov sa starali významné školy matematiky, práva a námorníctva. Ich vysokú úroveň potvrdzuje vynájdenie prvého námorného kompasu, ktorého autorom bol domáci obyvateľ Flavio Gioia. Ďalším prvenstvom bola výroba papiera známeho pod menom „bambagina“. Pre svoju hrúbku, farbu a jemnú štruktúru sa vyvážal do celého sveta. Aristokrati ho s obľubou používali na vizitky, navštívenky a svadobné oznámenia.
Amalfská oblasť bola a je stále známa výrobou citrónového likéru. Táto tradícia sa dodržuje viac ako tisíc rokov. Dôkazom sú terasovité záhrady a sady plné citrusových stromov. Nezaostávajú ani mestské parky, kde citrónovníky rozvoniavajú, ako aromatická terapia na zlepšenie nálady. Je vzrušujúce, prechádzať mestom a vdychovať ich vôňu. Pomáha to, prekonávať strmé schodiská v úzkych uličkách. Tie lemujú dlhé rady bielych, ale aj pestrofarebných domov a na ich omietkach je sem-tam vidieť značku starovekých amalfských stavebných majstrov. Mnoho domácich z tohto dychu minulosti ťaží tučný balík peňazí a svoje vetrom skúšané obydlia prenajíma turistom. Čím však bližšie k moru, tým viac je poznať vplyv modernej doby a žiadaného luxusu. Skalnaté útesy už nedesia, ale ponúkajú lesk kráľovského pohodlia, v nich vysekaného päť hviezdičkového hotela a mnoho ďalších netradičných, ale zato veľmi drahých apartmánov. Z každého jedného sa vinú šnúry drobných schodíkov až k úzkym mólam, kde parkujú rýchle motorové člny a verejné taxíky. Počet návštevníkov v Amalfi z roka na rok pribúda. A to bez ohľadu na sezónu. Lákadlom je nielen čisté more, blízkosť ostrova Capri a vzácne historické pamiatky, ale tiež dokonalá ochrana súkromia. To vďaka nedostupnému terénu a spoľahlivému personálu. Ako stvorené pre slávne osobnosti. Avšak, obyčajným ľuďom to prináša horibilné ceny za služby a ubytovanie. Kto chce ušetriť, musí rátať, s každodenným prekonávaním civilizačných prekážok, počas presúvania sa z lacnejšieho okolia do samotného srdca riviéry.
Hlavným architektonickým skvostom je Katedrála Svätého Ondreja (San Andrea) z 9.storočia. Jej bohato zdobenú arabskú zvonicu je vidieť už z pobrežia. Katedrálu dopĺňa impozantné schodisko a átrium, ktoré je prepojené s nádvorím kláštora Raja (Chiostro del Paradiso). Mestské múzeum v radnici zachováva originálne dosky o pravidlách námornej plavby zo 17.storočia.
Malebná promenáda prevedie návštevníkov malou plážou, prístavom, pôvabnými uličkami, medzi ktorými je množstvo obchodov, kaviarní a reštaurácií, ktoré lákajú rybacími dobrotami. Zábavy je všade dosť.
Positano
Neexistuje žiadna správa o pôvodných obyvateľoch mesta. Pravdepodobne to bola primitívna osada, ktorá sa postupne prepracovala na dôležitý prístav a časom aj na republiku. Po druhej svetovej vojne sa Positano zmenilo na jedno z najkrajších letovísk v oblasti. Radi v ňom prebývali umelci, spisovatelia, herci, filmoví režiséri z celého sveta a boháči, ktorí hľadali pokojné miesto pre pohodlný život. Ani dnes si mestečko nesťažuje na malú návštevnosť.
Jeho nezvyčajné umiestnenie na vrcholkoch Latarrského pohoria si získalo už mnohé dobrodružné a aj nadmieru romantické povahy. Domy sú stavané v horizontálnych líniách, vďaka čomu vytvárajú kaskádovitý terén, siahajúci až k pobrežiu. Výškové rozdiely spájajú navzájom sa križujúce schodiská. Na niektorých miestach ich šírka nepresahuje ani päťdesiat centimetrov. Prekráčať nespočetným množstvom schodov od vyššie položených hotelov až na pláž, dá poriadne zabrať. Domáci vraveli desať minút. Mne to trvalo skoro polhodinu. Návrat mal o dosť horší čas.
Podobne, ako je tomu v Amalfi, aj tu sa pestujú citrónovníky. Ich vôňa sa šíri celým okolím a spríjemňuje objavovanie starobylých pokladov, ako napríklad kostol Panny Márie Grace z 18.storočia, alebo kostol Santa Maria Assunta z 10. storočia. Ten je zaujímavý byzantskou podlahou a zázračnou ikonou Čiernej Panny Márie. Nádherná je aj Kaplnka svätej Kataríny. Tú postavili samotní námorníci. Ako kostoly, tak aj domy nemôžu zaprieť arabský vplyv. Dokonca ani kuchyňa. Skoro všade sa podáva grilovaná jahňacina, sladké dezerty a pistáciové krémy, hydina na rozličný spôsob, pestré zeleninové šaláty a fantasticky voňajúce rybacie špeciality. Dostatok hotelového ubytovania, penziónov, reštauračných, obchodných a ďalších služieb, k tomu skvelé plážové podmienky, množstvo pamätihodností, to všetko napomáha vytvoriť z Positana sebestačný celok.
Minori
Je veľa krásnych miest na Amalfskom pobreží. No Minori patrí medzi tie najkrajšie. Vedeli to už starí Rimania, keď si na jej kopcoch vystavali prepychové vily a záhrady v ktorých pestovali citróny a hrozno. Mesto je príťažlivé aj pre archeológov. Pracujú tu snáď už celú večnosť. Z rímskej epochy objavili stavby, vybavené vykurovacím systémom. Z mora vylovili hromadu artefaktov. Dnes sú vystavované v antikvariáte. Ďalším pokladom mesta je niekoľko nádherných a historicky veľmi hodnotných kostolov. Jedným z tých významnejších je „Bazilika Santa Trofimena“ z 18.storočia, postavená v neoklasicistickom štýle priamo na starom chráme, ktorý sa zrútil. Nachádza sa v nej veľa cenných sôch, obrazov, biskupský trón z mramoru a urna z alabastru, v ktorej sú pozostatky mučeníka Trofimena. Ďalej sú to kostoly sv. Lucie, Panny Márie Ružencovej, kostol Sv. Michala, sv. Mikuláša a kláštor. Obdivné pohľady turistov si okrem kresťanských cenností zaslúžia aj šikovné ruky domácich žien. Tie sa vo veľkej miere živia ručnou výrobou cestovín. Niet sa čo čudovať. Minori bolo nedávno vyhlásené za „Mesto chutí“. Varí sa tu zásadne domáca strava, žiadne polotovary. Každý deň čerstvé pečivo, pizza, cestoviny na rôzny spôsob, šaláty, grilované ryby a sladké koláče. Miestnou špecialitou sú aj likéry, ako citrónové Limoncello, či ochutené mandarínkami, lesnými jahodami, alebo kôprom. V oblasti sa pravidelne konajú gurmánske slávnosti, čo je pre turistov hotový zážitok a to na celý život.
Amalfské pobrežie má mnoho krás, ktoré sa nedajú popísať niekoľkými vetami. Mám veľa spomienok a túžba vrátiť sa tam, svedčí o dokonalosti tejto perly Apeninského polostrova.
