BRATISLAVA 24. mája (WEBNOVINY) – Rozpravou k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území SR v súvislosti s pôsobením v Centre výnimočnosti pre oblasť odstraňovania výbušných prostriedkov sa začala verejná časť piateho rokovacieho dňa 18. schôdze Národnej rady SR. Predchádzali jej dve utajené správy, o činnosti SIS a o plnení úloh obranného spravodajstva.
Dnes majú poslanci na programe aj trojicu citlivých bodov súvisiacich s používaním menšinových jazykov v úradnom styku a so vzťahom k Maďarsku. V druhom čítaní sa otvorí diskusia k novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorú predložil podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Návrh rozširuje možnosti používania menšinových jazykov v úradnom styku a znižuje kvórum pre dvojjazyčné obce z 20 na 15 percent. Návrh sa však pre nesúhlas Obyčajných ľudí a KDH bude meniť. Líder Obyčajných ľudí a nezávislý poslanec Igor Matovič presadil, aby sa zachovalo povinné titulkovanie menšinového vysielania a aby nebola povinnosť zdravotníckych zariadení zabezpečiť pacientom komunikáciu v menšinových jazykoch. Kresťanskí demokrati žiadajú, aby kvórum pre dvojjazyčné obce bolo predsa len vyššie ako 15 percent.
Slovensko smeruje k dvojjazyčnosti, upozorňuje Rafaj
Ako „ďalší legislatívny kolík k dvojjazyčnosti na Slovensku“ hodnotí návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Podľa neho je norma prípravou na stupeň federalizácie Slovenska, následnú územnú autonomizáciu s konečným cieľom separatizácie. Prijatie novely, o ktorej parlament rokuje v druhom čítaní, považuje za zbytočné, lebo 90 percent slovenských Maďarov podľa neho slovenčinu ovláda.
Rafaj nechápe dôvod, pre ktorý by sa mali „úplne zbytočne“ zvyšovať už aj tak vysoké nadštandardy. Dôvodová správa k novele z dielne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) podľa neho „len textový halucinogén“. Ako zdôraznil, norma slúži strane Most-Híd na napĺňanie jej politického programu a nechápe, prečo by sa na tom mali zúčastňovať všetci občania Slovenska. „Keby sa prijali všetky navrhnuté zmeny, Slováci na južnom Slovensku de facto skončili,“ je presvedčený.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín nepriamo otvára ďalších 13 noriem, upozornil Rafaj, podľa ktorého to nie je legislatívne v poriadku. Okrem toho, že je protislovenská, skončí podľa neho na Ústavnom súde SR, lebo ju považuje aj za protiústavnú. Napriek tomu, že normu považuje „za chorú,“ predniesol obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorým chce okrem iného zvýrazniť individuálny výkon práv či zachovať 20-percentnú hranicu na používanie jazykov menšín.
Slovensko-maďarských vzťahov sa dotýkajú dva návrhy vyhlásenia
Po jednom pripravil zahraničný výbor parlamentu a poslanci za SNS, obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. Text, ktorý pripravila SNS je však vo svojich vyjadreniach ostrejší, navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy.
Novelu zákona o jazyku menšín nepodporia všetci poslanci
Celý poslanecký klub KDH zrejme nepodporí novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ako povedal novinárom podpredseda strany Pavol Abrhan, jeden poslanec návrh novely nepodporí a dvaja ešte váhajú. Už minulý týždeň v rozhovore pre agentúru SITA avizoval Martin Fronc, že nepodporí návrh tohto zákona, ak prejde zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny. Abrhan dnes nechcel povedať, kto zákon nepodporí a kto v KDH ešte váha.
KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent. „My sme Most-Híd informovali, že chceme s takýmto návrhom prísť, ak budeme mať dostatočný počet podpisov. Tento pozmeňujúci návrh by zabezpečil, že sa nezmení počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín,“ zdôvodnil návrh Abrhan. Kresťanskí demokrati však zatiaľ nemajú dostatok podpisov na predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. „Budem hľadať podpisy v rámci koalície,“ uviedol. Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok.
Novela o jazykoch menšín podľa Čaploviča mieri proti slovenčine
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín je namierená proti slovenčine, povedal dnes v parlamente Dušan Čaplovič. Jej cieľom má byť podľa neho vytvorenie podmienok na to, aby miestni Maďari nepotrebovali ovládať štátny jazyk a maďarskí politici ich mohli čo najjednoduchšie ovládať. Tento scenár sa podľa Čaploviča deje v súlade s cieľmi maďarského revizionizmu a iredenty. „Izolované spoločenstvá sa lepšie manipulujú a uzurpujú pre jednu-dve strany. (…) Beriem to ako čisto maďarskú agendu, ktorá je namierená proti Slovákom a iným národnostiam žijúcim v Slovenskej republike,“ myslí si o novele podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela (Most-Híd). Konečným cieľom má podľa Čaploviča byť, aby sa nakoniec stala otázka úrovne ovládania štátneho jazyka celkom bezpredmetná.
Čaplovič sa tiež obáva, že novela ohrozuje postavenie slovenčiny ako štátneho a integrujúceho jazyka a de jure na niektorých územiach menšinovým jazykom prisudzuje štatút úradného jazyka. „Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať,“ myslí si o budúcom postavení Slovákov na zmiešaných územiach. Gábor Gál (Most-Híd) si myslí, že Čaplovič straší a jeho cieľom je získať si sympatie voličov SNS.
Čaplovič tiež upozornil, že ustanovenia novely prekračujú rámec Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ondrej Dostál z klubu Most-Híd Čaplovičovi odkázal, že charta predstavuje len minimum, ktoré sú krajiny povinné dodržiavať a nič im nebráni vyjsť menšinám viac v ústrety. László Nagy (Most-Híd) Čaplovičovi povedal, že najviac nebudú z novely profitovať Maďari, ale Ukrajinci, Rusíni, či Rómovia.
O 11:30 čaká poslancov hlasovanie o dokumentoch, ktoré prerokovali vo štvrtok popoludní a v piatok minulý týždeň. Sú medzi nimi dve novely zákonov, ktoré sprísňujú podmienky na vyplácanie rodičovského príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Hlasovať by sa malo aj o opozičnej novele zákona o prokuratúre, ktorú Smer-SD predložil ako alternatívu k vládnej novele. Poslanci sa vyjadria aj k novému zneniu zákona o poľovníctve a o pobyte cudzincov.