Každé dva roky sa španielske mesto Tarragona stáva svedkom budovania tých najvyšších a najfarebnejších veží. „Stavebný materiál“ je veľmi nepredvídateľný – sú ním totiž ľudia rôznych vekových kategórií. Castells – ako v Katalánsku nazývajú ľudské veže – sú od novembra minulého roka zapísané v zozname Majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. Oslavy tejto katalánskej tradície sú vždy spojené so súťažou o postavenie tej najvyššej ľudskej veže. Porazených však niet.
Tradícia, ktorá si vyžaduje silu, rovnováhu, odvahu a dôveru v ostatných, sa zrodila koncom 18. storočia v meste Valls na juhu Katalánska a odvtedy sa rozšírila do celého regiónu i na Malorku. Každoročne priláka do mesta stovky domácich i turistov. Každá veža pozostáva z troch častí – zo základne (‚pinya‘), trupu (‚tronc‘) a vrcholu tvoreného malými deťmi (‚pom de dait‘), ktoré netreba dvakrát prehovárať, aby šikovne vyliezli po ľudskej skladačke až na samý vrchol. Na to, aby veža bola vyhlásená za úspešne postavenú, musí lezec na úplnom vrchole zamávať rukou so vztýčenými štyrmi prstami, ktoré symbolizujú štyri pruhy na katalánskej zástave. Dôkaz, že nie vždy všetko vychádza, ako má, nájdete aj vo videu. Ešteže majú hlavy chránené helmami.
