O budúcnosti vily na Slavíne v Bratislave sa ešte nerozhodlo. Rovnako nie je uzavretá ani diskusia o oficiálnej rezidencii hlavy štátu. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec, „v minulosti sa Kancelária prezidenta SR zaoberala možnosťou komplexnej rekonštrukcie vily, čo by si však vyžadovalo investíciu vo výške niekoľkých miliónov eur. Do úvahy stále prichádza viacero možností.“
Štátny majetok by nemal chátrať
Podľa Strižinca prezidentke záleží na tom, aby štátny majetok ďalej nechátral. Problém, ktorý zdedila po predchodcoch, nechce tiež preniesť na svojich nástupcov.
Foto: Cesta pre EÚ nie je v súperení regionálnych záujmov, povedala Čaputová po stretnutí s Macronom
„Prezidentka tému otvorila aj na nedávnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorého vláda zaviazala hľadať možnosti bývania aj pre hlavu štátu. Dohodli sa, že sa v tejto otázke pokúsia spoločne nájsť čo najlepšie riešenie,“ informoval Strižinec.
Podľa hovorcu hlavy štátu to nič nemení na tom, že prezidentka plánuje aj naďalej bývať vo svojom vlastnom dome v Pezinku.
Schválili bývanie pre ústavných činiteľov
Vláda 3. júla schválila návrh na trvalé zabezpečenie nehnuteľností pre najvyšších ústavných činiteľov, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí.
„Aktuálne čakáme na vyjadrenie pani prezidentky k zámeru zabezpečenia nehnuteľnosti na štátnu reprezentáciu a bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov prostredníctvom Správy služieb diplomatickému zboru a.s.,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga.
Prezidentka Čaputová sa stretla so Švecovou, vyjadrili sa aj k nedávno vetovanému zákonu lex Harabin
„S pani prezidentkou pán minister o tejto téme hovoril začiatkom júla. Zároveň bol v pondelok do prezidentskej kancelárie doručený aj list, kde zdvorilo žiadame o vyjadrenie k zámeru zabezpečenia nehnuteľnosti pre štátnu reprezentáciu a bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov prostredníctvom Správy služieb diplomatickému zboru a.s. Po odpovedi prezidentskej kancelárie sme samozrejme pripravení ústretovo pomôcť,“ dodal Tomaga.
Problém od vzniku Slovenskej republiky
Bývanie hlavy štátu je dlhodobý problém, ktorý sa ťahá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Už prvý slovenský prezident Michal Kováč býval vo svojom rodinnom dome v bratislavskej Dúbravke. Jeho nástupca Rudolf Schuster nebol Bratislavčan a do obsadenia prezidentského úradu žil v Košiciach.
Problém s chýbajúcou rezidenciou sa pokúsil vyriešiť kúpou vily na Slavíne. Kancelária prezidenta ju počas jeho úradovania kúpila v roku 2000 od VSŽ Košice za 36,23 milióna korún (približne 1,2 mil. eur). Vila sa nachádza na pozemku, ktorý má 4 300 štvorcových metrov. Na jar 2004 v nej vybuchol kotol, Schuster sa z nej preto odsťahoval.
Čaputová podpísala novelu protischránkového zákona, považuje ju za prijateľný kompromis
Odvtedy v rezidencii nikto nebýva. Schusterov nástupca Ivan Gašparovič vyriešil svoje bývanie podobne ako Kováč, býval vo vlastnom rodinnom dome – do úradu dochádzal z Limbachu pri Bratislave. Predchodca terajšej prezidentky Andrej Kiska obýval byt v Čmelovci v Bratislave, ktorý spravovala Správa služieb diplomatickému zboru pod ministerstvom zahraničných vecí.
Kancelária prezidenta platila za byt podľa vtedajšieho Kiskovho hovorcu Romana Krpelana ministerstvu zahraničných vecí mesačne okolo 1 300 eur. Gašparovič bol naklonený myšlienke rekonštruovať kaštieľ v Rusovciach na štátne reprezentačné účely a využiť ho aj ako služobný byt prezidenta. V súvislosti s kompletnou rekonštrukciou sa spomínala suma 40 miliónov eur.
