TRIPOLIS/ADŽBABÍJA/LONDÝN 31. marca (WEBNOVINY) – Líbyjská vláda vo štvrtok nepriamo potvrdila, že jej minister zahraničných vecí Mússa Kússa utiekol z krajiny a opustil svoj post. Zo strany režimu Muammara Kaddáfího ide o prvé podobné priznanie. Krajina však údajne „nie je závislá od jednotlivcov“. „Toto je boj celého národa. Nezávisí od jednotlivcov, alebo oficiálnych predstaviteľov,“ uviedol hovorca Kaddáfího administratívy Mússa Ibrahim v reakcii na Kússov odchod. „Nepotvrdzujem nič… mlčanie je našou zbraňou,“ dodal.
Líbyjský minister zahraničných vecí ušiel do Británie ešte v stredu večer. Z návštevy Tuniska, kde obhajoval vojenské operácie pod vedením Kaddáfího, nečakane nasadol na lietadlo smerujúce do Londýna a po pristátí vyhlásil, že sa už do Líbye nechce vrátiť. Pracovníci britského ministerstva zahraničia Kússu niekoľko hodín vypočúvali, pričom neskôr potvrdili, že bývalý čelný predstaviteľ líbyjského režimu nedostane žiadnu trestnoprávnu imunitu.
V skratke:
*Šéf Kaddáfího diplomacie nedostane v Británii imunitu
*Kússa by mal zodpovedať otázky súvisiace s Lockerbie
*Kaddáfího minister utiekol do Británie
*C. I. A. a MI6 operujú v Líbyi
*Vyzbrojovanie povstalcov zatiaľ nebude
*Kaddáfí berie povstalcom jedno mesto za druhým
*NATO preberá plnú kontrolu nad operáciou
Šéf Kaddáfího diplomacie nedostane v Británii imunitu
Veľká Británia vo štvrtok odmietla myšlienku, že by líbyjskému ministrovi zahraničných vecí Mússovi Kússovi ponúkla imunitu. Jeho náhly a nečakaný príchod do Londýna však podľa britskej vlády svedčí o tom, že režim vodcu Muammara Kaddáfího sa „rozpadá“. Tripolis zatiaľ vytrvalo odmieta, že by za Kússovou návštevou Veľkej Británie bolo „prebehlíctvo“ a naďalej ho považuje za oficiálneho predstaviteľa krajiny.
„Kússovi neponúkame žiadnu imunitu pred britskou alebo medzinárodnou spravodlivosťou,“ potvrdil britský minister zahraničných vecí William Hague. Líbyjská opozícia Kússu už dávnejšie považuje za jedného z kľúčových strojcov teroristického útoku na lietadlo spoločnosti Pan Am z roku 1988, ktoré sa zrútilo nad škótskym mestečkom Lockerbie. Pri incidente vtedy prišlo o život 270 ľudí.
Líbyjského ministra zahraničných vecí pritom Británia v roku 1980 vyhostila z krajiny. Dôvodom bolo, že v rozhovore pre britské médiá obhajoval používanie násilia na umlčanie britských kritikov líbyjskej vlády. Napriek tomu sa jeho pôsobenie v kresle šéfa diplomacie v posledných rokoch prejavilo pozitívne. Podľa analytikov mal Kússa zásluhu na ukončení medzinárodnej izolácie Líbye po teroristickom útoku z roku 1988. Londýn napokon s Tripolisom obnovil vzťahy v roku 1999.
Okolo Kússovho príchodu do Británie však vychádzajú naďalej rozporuplné informácie a stále nie je jasné, či skutočne „prebehol“ na druhú stranu. Britská spravodajská stanica BBC s odvolaním sa na príslušníkov spravodajských služieb informovala, že Kússa by mohol spojencom pomôcť dozvedieť sa o Kaddáfího taktike viac a mohol by mať zásluhu na skorom ukončení vojenskej intervencie.
Kússa by mal zodpovedať otázky súvisiace s Lockerbie
Bývalého líbyjského ministra zahraničia Mússu Kússu by mali vypočuť v súvislosti s bombovým útokom na lietadlo nad škótskym mestom Lockerbie v roku 1988, uviedli vo štvrtok britskí politici a príbuzní obetí útoku. Uviedli to potom, ako Kússa, bývalý šéf Kaddáfího tajných služieb, ušiel v stredu do Británie.
Rodiny obetí havárie lietadla Pan Am, ktoré vybuchlo nad Lockerbie, varovali vo štvrtok britského premiéra Davida Camerona pred „uzavretím nejakej dohody“ na ochranu Kússu. Zatiaľ čo britskí predstavitelia dúfajú, že Kússa im poskytne dôležité vojenské a diplomatické informácie, príbuzní obetí si želajú priniesť viac svetla na bombový útok na lietadlo, pri ktorom zahynulo 259 ľudí, väčšinou Američanov, v lietadle a 11 na zemi.
Kússa bol šéfom líbyjských tajných služieb, teda, ak Líbya je zodpovedná za útok, tak Kússa je tiež, povedali príbuzní obetí pre agentúru Reuters a zdôraznili, že „tajné služby by mali Kússu vypočuť a nemal by byť v Británii slobodný muž“.
Abda al-Básitího Alího al-Mighrahího, bývalého líbyjského agenta, odsúdili v roku 2001 na doživotie, no v roku 2009 ho škótska vláda prepustila z odôvodnením, že je v „poslednom štádiu rakoviny“. Kússa hral pri jeho prepustení kľúčovú úlohu.
Líbyjského ministra zahraničných vecí Mússu Kússu Británia v roku 1980 vyhostila z krajiny. Dôvodom bolo, že v
rozhovore pre britské médiá obhajoval používanie násilia na umlčanie britských kritikov líbyjskej vlády. Veľká Británia vo štvrtok odmietla myšlienku, že by Kússovi ponúkla imunitu. Jeho náhly a nečakaný príchod do Londýna však podľa britskej vlády svedčí o tom, že režim líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího sa „rozpadá“.
Kaddáfího minister utiekol
Líbyjský minister zahraničných vecí Mússa Kússa utiekol do Británie. Z návštevy Tuniska, kde obhajoval vojenské operácie pod vedením líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, nečakane nasadol na lietadlo smerujúce do Londýna a po pristátí vyhlásil, že sa už do Líbye nechce vrátiť.
Informuje o tom vo štvrtok s odvolaním sa na dôveryhodné diplomatické zdroje britská vysielacia spoločnosť BBC. Pracovníci britského ministerstva zahraničia Mússu Kússu niekoľko hodín vypočúvali. „Pricestoval sem z vlastnej vôle. Povedal nám, že odstupuje zo svojej funkcie,“ cituje BBC nemenovaného pracovníka ministerstva. Útek šéfa líbyjskej diplomacie do Británie potvrdil neskôr aj hovorca britského ministerstva zahraničných vecí.
OBRAZOM: Vojna v Líbyi
C. I. A. a MI6 operujú v Líbyi
Denník International Herald Tribune vo svojom štvrtkovom vydaní informuje o akciách americkej spravodajskej služby C. I. A., ktorej členovia už operujú v Líbyi a kontaktujú povstalcov bojujúcich proti diktátorovi Kaddáfímu. Zatiaľ, čo šéf Bieleho domu odmietal nasadenie pozemných jednotiek americkej armády na území Líbye, malé skupiny agentov C. I. A. niekoľko týždňov pracujú v krajine ako „tieňové sily Západu,“ píše International Herald Tribune. Americkým agentom pomáhajú ich britskí kolegovia z MI6. Americkí predstavitelia dúfajú, že informácie od spravodajských dôstojníkov – vrátane umiestnenia Kaddáfího muničných skladov, rozloženia vládnych jednotiek a poznatkov zo stratégie boja proti povstalcom – pomôže rýchlemu ukončeniu medzinárodnej intervencie. Hovorca C. I. A. odmietol túto informáciu komentovať, dodáva International Herald Tribune.
Vyzbrojovanie povstalcov zatiaľ nebude
Francúzsko neplánuje vyzbrojovať líbyjských povstalcov, ktorí bojujú proti Muammarovi Kaddáfímu, uviedol to francúzsky minister obrany Gerard Longuet na štvrtkovom stretnutí s novinármi. „Táto pomoc nie je na programe rokovanie, pretože nie je kompatibilná s rezolúciou BR OSN 1973,“ informoval minister.
V podobnom duchu sa vyjadril vo štvrtok aj šéf NATO Anders Fogh Rasmussen. „Sme tu na ochranu líbyjského ľudu a nie, aby sme vyzbrojovali povstalcov,“ uviedol Rasmussen pre média. Jasným cieľom zbrojného embarga je zastavenie dovozu zbraní do krajiny, dodal.
Kaddáfí to skúša po zemi, berie povstalcom jedno mesto za druhým
Kľúčové ropné mesto Ras Lánúf, neďaleká bývalá bašta povstalcov Bin Džavád, rodisko líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Syrta. Všetky tieto mestá získala v posledných dňoch pod svoju kontrolu Kaddáfího armáda. Opozičné sily, ktoré sa po začiatku spojeneckých náletov na Líbyu začali zmocňovať jedného mesta za druhým, teraz ešte rýchlejším tempom jedno mesto po druhom strácajú.
Spojenci chceli Kaddáfího armáde zabrániť v útokoch na vlastné obyvateľstvo vytvorením bezletovej zóny, líbyjský vodca im však urobil škrt cez rozpočet, keď sa rozhodol na opozičné sily zaútočiť po zemi. Západné spravodajské služby upozorňujú, že Kaddáfího pozemné jednotky majú nad tými opozičnými výraznú prevahu.
Situácia v Benghazí po odchode Kaddáfího jednotiek
Za dva dni Kaddáfí zatlačil povstalcov o 160 kilometrov na východ, v utorok ich vyhnal z Bin Džavádu, v stredu z Ras Lánúfu a vo štvrtok spustil veľký útok na Bregu. Povstalci sa sťahujú do ďalšieho mesta smerom na východ, Adždabíje, tam sa však už objavujú správy, že Kaddáfího vojaci časť okolia mesta zamínovali. V radoch spojencov, ktorí si pôvodne vytýčili za cieľ len vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou, sa začína ozývať názor, že na zabránenie Kaddáfího brutalite voči vlastnému obyvateľstvu bude treba spraviť viac.
Vyslanie zahraničných pozemných jednotiek podľa diplomatických zdrojov nie je priechodné, v prvom rade preto, že by nezískalo mandát OSN, ale aj preto, že toto riešenie zatiaľ označujú za nevhodné aj lídri krajín zúčastňujúcich sa na operácii vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu.
Väčšiu šancu na podporu západných lídrov, zrejme však už nie na podporu Ruska a Číny v Bezpečnostnej rade OSN, má návrh pomáhať líbyjským opozičným silám logisticky a najmä ich vyzbrojením.
Stanoviská samotnej líbyjskej opozície sú zatiaľ zmätočné. Jej poprední predstavitelia už minulý týždeň vyhlasovali, že spojenecké útoky by sa mali skončiť a poslednú bitku s Kaddáfím si chcú vybojovať oni sami bez zahraničnej pomoci. Po poslednom vývoji na bojisku povstalci zmenili názor a žiadajú spojencov o ďalšiu pomoc vrátane výzbroje. „Žiadame NATO o jedno jediné lietadlo. Jediné čo potrebujeme, je ochrana zo vzduchu. Mali by nám predsa pomôcť!“ apeloval vo štvrtok na spojenecké vojská veliteľ protikaddáfiovských síl Abdulláh Hadí.
NATO preberá plnú kontrolu nad operáciou
Severoatlantická aliancia (NATO) vo štvrtok preberie plnú kontrolu nad leteckými náletmi spojencov v Líbyi. Informoval o tom jeden z jej diplomatov, ktorý si neželal byť menovaný. NATO chcelo plné velenie nad vynucovaním bezletovej zóny pôvodne prevziať už v stredu, aliancia však termín z doposiaľ neznámych príčin posunula o 24 hodín. Obranný spolok začne oficiálne kontrolovať nebo nad Líbyou o 8:00 SEČ. Spojenecké operácie, ktoré majú mandát OSN a sú zamerané na dodržiavanie bezletovej zóny nad Líbyou, prebiehajú už takmer dva týždne. Spojenci bombardujú vojenské pozície líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího s cieľom zabrániť mu v útokoch na civilistov. Aliancia doteraz operácie vedené francúzskou, britskou a americkou armádou len podporovala.
