Vianoce sú po celom svete spojené s rodinnými stretnutiami, jedlom, darčekmi a tradíciami. Hoci základ sviatkov je podobný – slávnostná večera, výzdoba a obdarúvanie – jednotlivé krajiny si zachovali vlastné zvyky, ktoré vznikli z miestneho folklóru, historických okolností či náboženských predstáv. Niektoré z nich môžu pôsobiť nezvyčajne, no majú jasný kultúrny pôvod.
Grónsko a tradičné inuitské jedlá počas sviatkov
V Grónsku, kde žije prevažne inuitské obyvateľstvo, je súčasťou tradičnej kuchyne jedlo nazývané mattak – surová veľrybia koža s tukom. Ide o historický pokrm, ktorý bol dôležitým zdrojom živín v arktických podmienkach.
Mattak sa neviaže výlučne na Vianoce, no môže sa objaviť pri slávnostných príležitostiach vrátane zimných sviatkov. Konzumuje sa čerstvý alebo mrazený, nie zámerne rozkladaný. Jeho význam spočíva v tradícii a dostupnosti surovín, nie v sviatočnom rituáli v európskom zmysle slova.
Britský vianočný puding a symbolika mince
Vo Veľkej Británii má dlhú tradíciu tzv. vianočný puding, ktorý sa pripravuje z múky, vajec, sušeného ovocia, korenín, loja a alkoholu. Tento dezert sa často varí niekoľko týždňov pred Vianocami a podáva sa flambovaný.
Historicky sa do pudingu vkladala minca ako symbol šťastia a prosperity v nasledujúcom roku. Tento zvyk má dnes skôr symbolický charakter a v moderných domácnostiach sa často vynecháva alebo sa používajú bezpečné alternatívy. Nejde o povinnú súčasť receptu, ale o tradičný prvok folklóru.
Nórske povery spojené s metlami
V Nórsku existuje stará ľudová povera, podľa ktorej sa počas zimného slnovratu a vianočného obdobia objavovali zlé sily a nadprirodzené bytosti. Metly sa v minulosti považovali za prostriedok, ktorý by tieto bytosti mohli použiť na presun.
Z tohto dôvodu vznikol zvyk metly na Vianoce odkladať alebo skrývať. Dnes ide už len o folklórnu zaujímavosť a symbolický pozostatok starých povier, nie o rozšírenú alebo praktizovanú tradíciu v moderných domácnostiach.
Katalánske poleno Caga Tió
V španielskom Katalánsku je dodnes živá tradícia známa ako Caga Tió alebo Tió de Nadal. Ide o drevené poleno s namaľovanou tvárou, ktoré si deti prinášajú domov začiatkom decembra.
Počas adventu ho symbolicky „kŕmia“ a na Štedrý deň doň deti udierajú paličkami za spevu tradičnej piesne. Pod dekou sa následne objavia sladkosti a drobné darčeky, ktoré tam pripravili dospelí. Ide o regionálnu ľudovú tradíciu, ktorá má skôr hravý a symbolický charakter.
Islandská vianočná kočka ako folklórna postava
Na Islande je súčasťou vianočného folklóru legenda o tzv. vianočnej kočke – Jólakötturinn. Podľa povesti táto bytosť trestala tých, ktorí neboli pracovití a do zimy nemali nové oblečenie.
Legenda vznikla v období, keď nové oblečenie symbolizovalo splnenie pracovných povinností pred zimou. Dnes ide už len o rozprávkový motív, ktorý sa objavuje v literatúre, piesňach a detských príbehoch, nie o skutočne dodržiavaný zvyk založený na strachu.
Všetky tieto zvyky a príbehy majú spoločné jedno – sú súčasťou kultúrnej pamäti jednotlivých krajín. Neznamenajú, že by ich dodržiavali všetci obyvatelia alebo že by mali doslovný význam. Slúžia skôr ako pripomienka histórie, folklóru a miestnych tradícií, ktoré dodávajú Vianociam jedinečný charakter.
