Už odmalička sme boli vedení k tomu, že stromy a rastliny sú pre nás nenahraditeľnými spojencami. Vnímame ich ako zelené pľúca, ktoré nám dávajú životne dôležitý kyslík a pomáhajú filtrovať škodlivé látky zo vzduchu. Ale čo ak niektoré z nich robia presný opak a vzduch v skutočnosti znečisťujú? Nedávne štúdie prinášajú nepríjemné zistenie – nie všetko zelené je naozaj zdravé.
To, samozrejme, neznamená, že by sme mali začať rúbať stromy v parkoch alebo sa vyhýbať zelenej výsadbe. Skôr je potrebné lepšie pochopiť, čo presne rastliny do vzduchu vypúšťajú a ako to ovplyvňuje zdravie ľudí v rôznych prostrediach, predovšetkým vo veľkomestách.
Nenápadná látka s veľkým dopadom: Izoprén
Kameňom úrazu je látka s názvom izoprén. Táto chemická zlúčenina sa prirodzene nachádza v mnohých rastlinách, ktoré ju vypúšťajú predovšetkým v čase stresu, napríklad počas horúčav, intenzívneho slnečného žiarenia či pri útoku škodcov. Pre samotné rastliny je izoprén veľmi užitočný – funguje ako ochranný štít, ktorý im pomáha zvládať extrémne teplotné výkyvy a útoky hmyzu.
Michiganská štátna univerzita uvádza, že izoprén je po metáne dokonca druhý najviac vypúšťaný prírodný uhľovodík na Zemi. Tvorí približne 2 % všetkého uhlíka, ktorý rastliny zachytávajú počas fotosyntézy, čo rozhodne nie je zanedbateľné číslo. Americkí vedci dokonca urobili pokus, počas ktorého geneticky upravili tabakové rastliny tak, aby začali izoprén produkovať. Výsledkom bolo, že sa tieto rastliny stali oveľa odolnejšie voči hmyzím škodcom.
Prečo je teda izoprén nebezpečný?
Samotný izoprén nie je priamo toxický, ale problém vzniká, keď sa v mestskom prostredí stretáva s oxidmi dusíka (NOx). Oxidy dusíka sú bežnou súčasťou výfukových plynov áut či emisií z priemyslu. Pri reakcii izoprénu s NOx vzniká prízemný ozón a jemné aerosólové častice – a tie sú už skutočnou zdravotnou hrozbou.
Prízemný ozón, na rozdiel od ozónovej vrstvy vysoko v atmosfére, dráždi dýchacie cesty, zhoršuje astmu, spôsobuje kašeľ a môže prispievať k chronickým ochoreniam pľúc. Jemné častice navyše môžu prenikať hlboko do dýchacieho systému a spôsobovať zápaly či dokonca poškodenie pľúc.
Profesor z Michiganskej štátnej univerzity vysvetľuje: „Čelíme paradoxu. Chceme, aby rastliny boli odolnejšie, no zároveň nechceme, aby ich obrana spôsobovala ďalšie zhoršovanie ovzdušia. Nájsť správnu rovnováhu bude zásadnou otázkou pre budúce mestské plánovanie.“
Ktoré stromy a rastliny sú najväčším zdrojom izoprénu?
Nie všetky rastliny produkujú izoprén rovnako. Najväčšími producentmi sú predovšetkým listnaté stromy, ako sú napríklad duby, topole, vŕby alebo eukalypty. Významné množstvá tejto látky produkujú aj tropické rastliny, pretože izoprén im umožňuje zvládať tropické horúčavy a vysokú vlhkosť.
Naopak, ihličnaté stromy a mnohé druhy kríkov z mierneho pásma vypúšťajú izoprén len minimálne alebo vôbec. Medzi bezpečnejšie druhy tak patria napríklad lipy, brezy alebo jelše, ktoré môžu byť pre mestské výsadby vhodnejšie, najmä ak je kvalita ovzdušia už aj tak problematická.
Klimatická zmena problém ešte zhoršuje
Situáciu komplikuje aj globálne otepľovanie. S rastúcimi teplotami sa totiž produkcia izoprénu v rastlinách zvyšuje, pretože je to prirodzený mechanizmus, ako sa brániť pred stresom z tepla. V čase extrémnych horúčav teda môžu aj inak prospešné stromy nechtiac prispievať k zhoršovaniu ovzdušia v mestách. Podľa vedcov sa dá očakávať, že množstvo izoprénu v ovzduší sa bude v budúcnosti ešte viac zvyšovať, ak nezačneme aktívne hľadať riešenia.
Je izoprén skutočne karcinogénny?
Izoprén patrí medzi látky, ktoré môžu byť pri vysokých koncentráciách karcinogénne. Pri priemyselnej expozícii (napríklad pri chemickej výrobe) môže spôsobiť podráždenie pokožky a dýchacích ciest, pričom u pokusných zvierat bola potvrdená aj vyššia pravdepodobnosť vzniku nádorov. Bežná koncentrácia prírodného izoprénu v mestách je však výrazne nižšia. Napriek tomu ho netreba podceňovať, najmä kvôli jeho príspevku k tvorbe prízemného ozónu.
Riešenie je v rozumnej voľbe druhov a obmedzení emisií
Podľa odborníkov však netreba okamžite robiť drastické opatrenia, ako je masové vyrubovanie stromov. Dôležité je najmä premyslenejšie voliť rastliny, ktoré vysádzame v mestskom prostredí. Prioritou by mali byť druhy, ktoré produkujú minimum izoprénu. Okrem toho je nutné dôsledne riešiť zdroje oxidov dusíka – najmä emisie zo spaľovania fosílnych palív, dopravy či uhoľných elektrární.
V konečnom dôsledku totiž samotné stromy nie sú hlavnou príčinou problému, ale môžu byť jeho neželanými katalyzátormi.
