Predstava, že najväčší zachovaný div starovekého sveta – slávnu Cheopsovu pyramídu – budovali ľudia s reťazami na nohách a bičom nad hlavou, sa dlho považovala za historickú pravdu. Lenže najnovšie archeologické nálezy ukazujú, že táto verzia je mylná. Dôkazy hovoria o niečom úplne inom – Veľkú pyramídu v Gíze nepostavili otroci, ale dobre platení a relatívne dobre živení robotníci.
Objav, ktorý mení dejiny
Tím egyptológov nedávno pri slávnej pyramíde objavil starobylý cintorín remeselníkov a staviteľov. Samotná existencia takého pohrebiska by ešte nemusela znamenať nič výnimočné, no podrobnosti hrobov vzbudili pozornosť. Títo ľudia neboli pochovaní ako otroci – mali vlastnú pohrebnú výbavu, boli uložení len kúsok od majestátneho kráľovského monumentu a všetky stopy nasvedčujú tomu, že počas života dostávali kvalitnú stravu. Takéto pocty by sa zotročeným ľuďom nikdy nedostalo.
Robotníci s kvalitným zázemím
Výskumy z posledných desaťročí už viackrát ukázali, že na stavbe pyramíd pracovali desaťtisíce mužov v rotujúcich smenách. Teraz máme ešte jasnejší obraz. Robotníci dostávali mäso, chlieb a pivo, mali miesta, kde mohli prespať, ošetrovne pre zranených a dokonca aj vlastných dozorcov a kňazov. To všetko naznačuje, že ich práca nebola trestom, ale formou prestížnej štátnej služby.
Ako vznikol mýtus o otrokoch
Myšlienka, že pyramídy stavali otroci, má korene najmä v západnom pohľade na staroveký Egypt 19. storočia a v hollywoodskych filmoch. Filmový priemysel ponúkal divákom dramatické scény vyčerpaných mužov v reťaziach, ktorí padajú do piesku pod ťarchou obrovských kameňov. Realita však bola iná.
Podľa známeho egyptológa je tento mýtus nielen historicky nepresný, ale aj urážlivý voči starovekým Egypťanom, ktorí boli na svoje stavby hrdí. „Neboli to otroci. Boli to robotníci, ktorí verili, že slúžia bohu na zemi – faraónovi,“ povedal.
Stavitelia z údolia Nílu
Analýzy ukazujú, že robotníci pochádzali prevažne z radov poľnohospodárov a remeselníkov z okolia Nílu. Počas obdobia záplav, keď sa na poliach nedalo pracovať, nastúpili na stavbu pyramíd. Pre mnohých to bola česť a vrchol ich života – ich rodiny dostávali potraviny a ďalšie výhody ako odmenu za ich prácu. Niektoré skupiny sa dokonca nazývali „Priatelia Chufua“ či „Priatelia mocnej dvojice“, čo jasne ukazuje, že medzi nimi vládol silný tímový duch a pocit spolupatričnosti.
Dokonalá organizácia, nie chaotická drina
Stavba pyramíd nebola len otázkou fyzickej sily. Išlo o majstrovský projekt architektúry a logistiky. Obrovské kamenné bloky vážiace niekoľko ton sa dopravovali na saniach po navlhčenom piesku a niektoré teórie hovoria aj o využívaní vodných kanálov, ktoré viedli až k stavenisku. Každý mal presne určenú úlohu – od ťažby a opracovania kameňa, cez jeho prepravu, až po uloženie na správne miesto.
Aj keď historici dnes vychádzajú z dôkazov, ako sú hroby, keramické záznamy a archeologické nálezy, verejnosť má v pamäti stále obrazy z filmov, kde je každý Egypťan buď faraón, alebo otrok. Nové fakty však tento pohľad menia. Otázkou zostáva, prečo trvalo tak dlho, kým sa táto pravda dostala aj medzi bežných ľudí. Možno preto, že skutočná história síce fascinuje, ale nie vždy prináša hollywoodsky dramatický efekt.
