Vianočné tradície a zvyky nie sú len milé rituály pre deti alebo prežitky minulosti. V mnohých z nich sa ukrýva praktická múdrosť, skúsenosť predkov aj tichá pripomienka toho, že Vianoce nie sú o počte balíčkov pod stromčekom. Spájajú rodiny, posilňujú vzťahy a dávajú sviatkom hlbší zmysel. Pozrime sa na tie najznámejšie – domáce aj zahraničné – a na to, čo pre nás znamenajú dnes.
Bez Vianoc si ich už ani nevieme predstaviť. Adventný veniec na stole, svetielka v oknách, vôňa vianočných koláčov, kapor vo vani a deti, ktoré netrpezlivo čakajú, kedy „zazvoní zvonček“. Tradície sa dedia z generácie na generáciu, postupne sa menia, no stále držia pokope rodiny aj celé spoločenstvá. A nezáleží pritom na tom, či veríte na Ježiška, alebo vnímate sviatky najmä ako čas pokoja a spomalenia.
Adventné obdobie a netrpezlivé odpočítavanie do Štedrého dňa
Skôr než sa v obývačke rozžiari stromček, prichádza advent. Štyri týždne, počas ktorých by sme sa mali postupne naladiť na Vianoce. Dnes ho často vnímame najmä cez nákupy a zľavy, pôvodne však išlo o čas stíšenia, očakávania a prípravy – nielen tej vonkajšej, ale aj vnútornej.
- Adventný veniec so štyrmi sviečkami symbolizuje štyri adventné nedele. Každá zapálená sviečka znamená, že Štedrý deň je o krok bližšie a svetla v tme pomaly pribúda.
- Adventný kalendár učí najmä deti trpezlivosti. Kedysi skrýval obrázky alebo drobné úlohy, dnes v ňom nájdeme čokoládu, čaje, kozmetiku či malé darčeky. Jeho zmysel je však stále rovnaký – spríjemniť čakanie a urobiť každý deň trochu výnimočným.
Ak chcete adventu vrátiť jeho pôvodné čaro, môžete si nastaviť vlastné pravidlá: menej zhonu, viac spoločných večerov, prechádzok, rozhovorov a času bez mobilov.
Vianočný stromček ako symbol domova a istoty
Vianoce si bez stromčeka vie predstaviť len málokto. No vianočný stromček nie je len pekná dekorácia. Zelený ihličnan symbolizuje život, ktorý pretrváva aj počas zimy, a svetielka na jeho vetvách predstavujú nádej a svetlo uprostred tmy.
V minulosti sa stromček zdobil jednoduchými ozdobami – jablkami, perníkmi, orechmi či slamou. Mnohé z nich sa dali po sviatkoch zjesť alebo ďalej využiť. Dnes dominujú sklenené gule, plastové ozdoby a svetelné reťaze, no podstata zostáva rovnaká. Stromček je stredobodom domácnosti, miestom, kde sa rodina stretáva.
A či je „lepšie“ mať živý alebo umelý stromček? Odpoveď je jednoduchá – záleží len na vás. Živý stromček krásne vonia a má silnú tradíciu, umelý je praktický a z dlhodobého hľadiska môže byť ekologickejší. Podstatné nie je, z čoho je vyrobený, ale čo sa okolo neho odohráva.
Čaro štedrovečerného stola
Na Štedrý deň ide podľa ľudových predstáv o veľa. Hovorilo sa, že práve v tento večer sa rozhoduje o zdraví, šťastí a hojnosti v nasledujúcom roku. Aj preto vzniklo množstvo zvykov, ktoré sa dodržiavajú dodnes.
- Rybie šupiny pod tanierom majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosť. Mnohí si ich neskôr odkladajú do peňaženky, aby v nej nikdy nebolo prázdno.
- Prestretý tanier navyše je určený pre nečakaného hosťa a symbolizuje pohostinnosť aj myšlienku, že počas sviatkov by nikto nemal zostať sám.
- Nevstávať od stola, kým všetci nedojedia, má zabezpečiť súdržnosť rodiny a zdravie jej členov počas celého roka.
S týmto večerom sa spája aj známy vianočný pôst. Kto vydrží nejesť až do večere, má vraj uvidieť zlaté prasiatko. V domácnosti plnej koláčov to nie je jednoduché, no pre deti ide o zábavnú a motivujúcu výzvu.
Veštenie z jabĺk, topánok a orechových loďiek
Vianoce boli oddávna aj časom veštenia a nádejí. Budúcnosť sa nehľadala v tabuľkách a prognózach, ale pri spoločnom stole.
- Krájanie jablka po večeri malo ukázať zdravie rodiny. Ak jadro vytvorilo pravidelnú hviezdičku, znamenalo to dobré vyhliadky. Zlé alebo červivé jadro naopak symbolizovalo chorobu.
- Hádzanie topánky patrilo najmä slobodným dievčatám. Ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to blízku svadbu a odchod z domu.
- Orechové loďky patria k najromantickejším zvykom. Do polovice škrupiny vlašského orecha sa vloží sviečka a loďky sa pustia na vodu. Kto zostane pri okraji, ten ostáva doma, kto odpláva, toho čakajú zmeny, cestovanie či sťahovanie.
Podobný veštecký charakter má aj liatie olova, pri ktorom sa z tvaru vzniknutého odliatku háda, čo prinesie nový rok. Ide o tradíciu, ktorá spoľahlivo zabaví celú rodinu.
Barborka, imelo a kvapka medu
Vianočné zvyky sa nezačínajú až 24. decembra. Niektoré majú svoje miesto už na začiatku mesiaca.
- Barborka, rezaná 4. decembra, je vetvička čerešne alebo višne. Ak do Štedrého dňa rozkvitne, mala vraj dievčaťu predpovedať svadbu. Dnes si ju môže dať do vázy ktokoľvek – ako krásnu a symbolickú dekoráciu.
- Imelo prináša šťastie, ochranu a plodnosť. Zavesené nad dverami či lustrom má chrániť domácnosť a bozk pod imelom posilňuje lásku a vzťahy. Darované imelo je navyše znakom priateľstva.
- Med na tvári sa kedysi používal na Štedrý deň, aby boli ľudia „sladkí“ a obľúbení. V prenesenom význame to môže znamenať viac láskavosti, trpezlivosti a dobrých slov v rodine.
Vianoce vo svete: iné zvyky, rovnaký zmysel
Vianočné tradície sa po svete líšia, no ich posolstvo je všade podobné – blízkosť, nádej a spolupatričnosť.
- V Taliansku deti čakajú na čarodejnicu Befanu, ktorá nosí darčeky až začiatkom januára.
- V Británii a USA má hlavnú úlohu Santa Claus a darčeky sa objavujú v ponožkách zavesených pri krbe.
- V severských krajinách zohráva dôležitú úlohu svetlo – sviečky, lampáše a lucerny, ktoré rozjasňujú dlhé zimné noci.
Hoci sú mená a zvyky rôzne, princíp zostáva rovnaký. Ľudia chcú stráviť koniec roka s tými, ktorých majú radi, a dať najavo, že na seba myslia.
Nemusíte dodržiavať každý zvyk z dlhého zoznamu. Nikto vám nebude počítať, či ste rozkrojili jablko, hodili topánku alebo pustili loďky. Podstatné je, aby vianočné tradície pomohli deťom aj dospelým prežiť Vianoce ako čas pokoja, blízkosti a skutočného čara – nie len ako nekonečný hon za zľavami.
