Mikroplasty sú ako neviditeľný votrelci – nezaklopú, neupozornia sa, no dokážu preniknúť úplne všade. Nie sú viditeľné voľným okom, no ich dopad na životné prostredie a ľudské zdravie môže byť obrovský. A teraz prichádza prekvapenie – najväčším zdrojom mikroplastov nie sú plastové tašky, slamky ani obaly, ale obyčajné pneumatiky. Teda predmet, bez ktorého si väčšina vodičov nevie predstaviť ani jeden deň.
Pneumatiky – skrytý znečisťovateľ našich ciest
Mikroplasty sa často spájajú s odpadom v oceánoch, s kúskami plastu v rybách, potravinách či dokonca v detských výrobkoch. No podľa výskumov z Austrálie aj Európy má na ich masívnom výskyte najväčší podiel práve opotrebovanie pneumatík. Keď auto zrýchli, prudko zabrzdí alebo zatočí, z jeho pneumatík sa uvoľnia drobné častice gumy – tak malé, že ich ľudské oko nezachytí. To však neznamená, že zmiznú bez stopy. Naopak, dostávajú sa do vzduchu, do vody, do pôdy a odtiaľ pokojne aj do potravinového reťazca.
Mikroplasty na tanieri aj v pohári
Stačí dážď a mestské ulice sa premenia na obrovský splachovací systém. Spolu s dažďovou vodou sa do kanalizácie a riek splachujú aj mikroskopické častice z pneumatík. Výskum Griffithovej univerzity ukázal, že pri zrážkach môžu tieto čiastočky tvoriť až 95 % všetkých mikroplastov, ktoré z mestského prostredia skončia vo vodných tokoch.
Predstavte si, že si večer dáte rybu, zapijete ju pivom a na záver si posolíte hranolky. Pravdepodobnosť, že spolu s jedlom skonzumujete aj neviditeľné kúsky gumy z pneumatík, vôbec nie je malá.
Chemický koktejl, ktorý nevidíme
Pneumatika nie je len kus obyčajnej gumy. Ide o sofistikovanú zmes desiatok látok – od prírodnej a syntetickej gumy, cez sadze, kyselinu kremičitú, až po rôzne chemické prísady. Jednou z najproblematickejších je 6-PPD, chemikália, ktorá chráni gumu pred starnutím. Problém je, že vo vodnom prostredí sa mení na látku smrteľne nebezpečnú pre lososy a ďalšie vodné živočíchy.
A keď sa mikroplasty dostanú do vody, odtiaľ je už len krok k tomu, aby skončili v pôde, pitnej vode či priamo v našich potravinách.
Nie je úniku – ani vo vzduchu
Možno si poviete, že keď nejete ryby a dôkladne umývate zeleninu, ste v bezpečí. Žiaľ, nie je to také jednoduché. Častice z pneumatík sa šíria aj vzduchom – usádzajú sa v prachu, prenikajú do interiérov a pri dýchaní sa môžu dostať až do pľúc. Niektoré štúdie dokonca našli mikroplasty v ľudskej placente, čo jasne ukazuje, že ich prítomnosť v našom tele je realitou, nie hypotézou.
Čo na to ľudské telo?
O tom, ako presne mikroplasty vplývajú na ľudský organizmus, zatiaľ vedci nemajú úplne jasný obraz. Výskum je ešte len na začiatku. Predpokladá sa však, že by mohli súvisieť so zápalovými procesmi, oslabením imunitného systému či narušením hormonálnej rovnováhy. Aj keď sú ich koncentrácie zatiaľ považované za relatívne nízke, ich neustály prísun môže v budúcnosti priniesť zdravotné riziká, ktoré dnes ešte nedokážeme úplne odhadnúť.
Možnosti riešenia existujú
Našťastie, nie sme úplne bezmocní. Už dnes existujú technológie, ktoré dokážu zachytiť častice gumy priamo pri zdroji – teda pri kolesách auta. Fungujú na princípe elektrostatického náboja: zvyšky gumy majú kladný náboj a sú priťahované k špeciálnym doskám s opačným nábojom. Takéto zariadenia sa napájajú z alternátora vozidla, nepotrebujú zložitú údržbu a ich spotreba energie je minimálna.
A potom je tu ešte to najjednoduchšie riešenie zo všetkých – jazdiť menej a jazdiť rozumnejšie. Každý kilometer na bicykli, každá cesta vlakom namiesto auta, každé plynulé zrýchlenie namiesto prudkého štartu znamená menej opotrebovania pneumatík a teda menej mikroplastov v našom prostredí.
