Vesmírne cesty fascinujú ľudí už desaťročia a v posledných rokoch sa stali dostupnejšie než kedykoľvek predtým. Avšak raketový boom, ktorý aktuálne zažívame, prináša okrem vedeckého pokroku aj závažné a zatiaľ nedostatočne známe dôsledky pre životné prostredie našej planéty. Vedci totiž nedávno prišli s alarmujúcimi zisteniami, ktoré naznačujú, že rapídne pribúdajúce štarty rakiet môžu vážne poškodiť atmosféru Zeme a dokonca výrazne spomaliť obnovu ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred škodlivým ultrafialovým žiarením.
Rakety štartujú častejšie než kedykoľvek predtým
Zatiaľ čo ešte pred desiatimi rokmi bol každý štart rakety výnimočnou udalosťou, dnes sa situácia dramaticky mení. S nástupom súkromných vesmírnych spoločností, ako sú SpaceX, Blue Origin či Virgin Galactic, sa vesmírne lety stali bežnejšími a dostupnejšími. Len za posledných desať rokov počet štartov rakiet stúpol z približne 80 v roku 2013 na vyše 250 v roku 2024, čo predstavuje viac ako trojnásobný nárast. Experti pritom predpokladajú, že do roku 2030 by sa toto číslo mohlo vyšplhať až na neuveriteľných 2000 štartov ročne.
Táto rastúca frekvencia letov vedie k otázke, aký dopad to bude mať na našu planétu a atmosféru. Podľa najnovších vedeckých výskumov je odpoveď znepokojivá – hrozí výrazné zhoršenie stavu atmosféry, najmä v horných vrstvách, ktoré sú mimoriadne citlivé na zmeny.
Ozónová vrstva pod útokom
Atmosférický fyzik zverejnil znepokojivé výsledky medzinárodnej štúdie, podľa ktorej by desaťnásobný nárast štartov rakiet mohol nielen zastaviť obnovu ozónovej vrstvy, ale dokonca ju opäť vážne poškodzovať. „Rýchlosť obnovy ozónovej vrstvy, ktorá bola doteraz nádejná, by mohla byť úplne zastavená, a v prípade ďalšieho zvyšovania počtu štartov by mohlo dôjsť k opätovnej degradácii,“ varuje.
Problém spočíva v tom, že rakety uvoľňujú svoje emisie priamo do stratosféry a mesosféry, teda do oblastí atmosféry, ktoré sú oveľa zraniteľnejšie ako nižšie vrstvy, kam smerujú napríklad emisie z lietadiel. Klimatológ vysvetľuje: „Emisie lietadiel, hoci objemom omnoho väčšie, ostávajú v spodnej atmosfére. Naopak, raketové palivá zasahujú vysoké atmosférické vrstvy, kde dokážu spôsobiť oveľa závažnejšie škody.“
Emisie rakiet sú horšie, než sme si mysleli
Počas letu jednej rakety do vesmíru vznikajú obrovské množstvá skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého a oxidov dusíka. Tie dokážu vo výške medzi 30 až 80 kilometrov nad Zemou spôsobiť lokálny nárast koncentrácie CO₂, ktorý podľa vedcov zodpovedá objemu až 26 kubických kilometrov atmosférického vzduchu.
Avšak situácia je ešte komplikovanejšia: mnohé rakety spaľujú palivá, ktoré obsahujú chlór, oxid hlinitý alebo čierny uhlík, látky vysoko deštruktívne pre ozónovú vrstvu. Tieto častice dokážu zotrvať v stratosfére celé desaťročia, čím spôsobujú dlhodobé negatívne dôsledky na klimatický systém Zeme.
Čo nás čaká v prípade „čierneho scenára“?
Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru USA (NOAA) by výrazné zvýšenie počtu raketových letov mohlo do niekoľkých desaťročí spôsobiť oteplenie stratosféry o 0,5 až 2 °C. Dôsledkom toho by mohlo byť narušenie subtropických prúdov vetra (jet streamov), zmeny v distribúcii monzúnových dažďov či dokonca destabilizácia globálneho klimatického systému, čo by znamenalo častejšie vlny extrémnych horúčav či sucha.
Najhoršie scenáre ukazujú, že výrazné zvýšenie emisií z rakiet by mohlo úplne zmeniť klimatické podmienky v niektorých regiónoch. Citlivé ekosystémy, najmä v polárnych oblastiach, by mohli čeliť zvýšenému UV žiareniu, ktoré by ohrozilo mnohé rastlinné a živočíšne druhy.
Tuhé verzus tekuté palivá: oba typy majú riziká
Najväčšie škody ozónovej vrstve spôsobujú rakety na tuhé palivá, ktoré už za jedinú minútu spaľovania dokážu zničiť až 10 ton ozónu. No ani tekuté palivá, akým je napríklad RP-1, nie sú bezproblémové. Pri ich spaľovaní vznikajú okrem iného aj oxidy dusíka a čierny uhlík, ktoré sú vo vyšších koncentráciách potenciálne škodlivé aj pre ľudské zdravie.
Problém odpadu vo vesmíre
Ďalším súvisiacim problémom sú odpady vznikajúce pri vesmírnych letoch. Explózie rakiet, vypúšťanie zvyškov palív či návrat nefunkčných satelitov do atmosféry uvoľňujú rôzne chemické látky, ktorých dlhodobý vplyv zatiaľ nedokážeme spoľahlivo odhadnúť.
NOAA preto zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie a prísnejších pravidiel pre kontrolu vypúšťania škodlivých látok počas vesmírnych letov. Podľa doktora je nevyhnutné spolupracovať na medzinárodnej úrovni, vytvárať nové normy a podporovať vývoj ekologickejších raketových motorov. „Vesmír je fascinujúci, ale Zem je stále jediný domov, ktorý máme. Ak si ju zničíme, nebude kam uniknúť,“ upozorňuje.
Vesmírne objavovanie je bezpochyby budúcnosťou ľudstva, avšak podľa odborníkov nesmie ísť na úkor budúcnosti samotnej planéty.
