Uvažovali ste niekedy nad tým, aké nástrahy vás môžu postretnúť pri výbere nového psa? V spoločnosti sa už oddávna šírili rôzne povery a príbehy o tom, že niektoré psy prinášajú nešťastie. Hoci sa mnohé z týchto tvrdení zakladajú skôr na poverčivosti než na faktoch, je pravda, že akýkoľvek neuvážený výber domáceho miláčika môže spôsobiť v živote človeka problémy. Dnes si podrobnejšie rozoberieme, odkiaľ tieto predstavy pochádzajú a aké príčiny za nimi môžu stáť. Porozprávame sa aj o psoch z útulku, o tzv. čiernych chlpatých démonoch či o plemenách, ktoré sú hlučné, agresívne alebo nadmerne náročné na starostlivosť.
Môžu psy priniesť skutočnú smolu?
V otázke, či pes dokáže do rodiny priniesť len nešťastie a trápenie, sa verejnosť delí na dve skupiny. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí prísne veria v rôzne povery, na druhej zas tí, ktorí sa k podobným poverám stavajú kriticky. Je však isté, že ak si niekto zvolí plemeno, ktoré mu povahovo a časovo absolútne nevyhovuje, môže to mať vážne následky – pre človeka, jeho rodinu i pre samotného psa. Pri kúpe alebo adopcii by ste preto mali dôsledne zvážiť, či máte dostatok financií, priestoru, času, ale aj skúseností.
Možno vás prekvapí informácia, že niektoré rasy psov už vymizli z povrchu Zeme. V minulosti sa chovali zvieratá prispôsobené konkrétnym prácam či úlohám, a ak prestali byť pre ľudí užitočné, často sa vytratili nekontrolovaným krížením. Dnes sa o mnohých starobylých plemenách dozvedáme už len z historických záznamov.
Problém bezdomoveckých psov: Naozaj prinášajú nešťastie?
Niektorí ľudia sa boja, že psy z útulku alebo pouličné psy, ktoré si vezmú domov, prinesú iba smolu. Takéto obavy väčšinou vychádzajú z negatívnych skúseností alebo z povier, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Faktom ale je, že psy z útulku môžu mať ťažkú minulosť – niektoré si prešli traumami, prípadne sa v nich nahromadila veľká bojazlivosť či nedôvera. Áno, môžu reagovať nevyspytateľne alebo sa v novom prostredí cítiť zmätene. Zďaleka to však nie je pravidlo. Veľa adoptovaných psov sa v milujúcej rodine rýchlo prispôsobí a stane sa z nich úžasný spoločník.
V niektorých kultúrach existuje hlboká nedôvera voči psom, ktorí voľne behajú po uliciach. Dokonca sa hovorí, že ak vás taký túlavý „psí bezdomovec“ začne nasledovať, už si nesiete na krku nešťastie. V realite je rizikom skôr prenos chorôb či parazitov, pretože na miestach, kde sa psy vo veľkom pohybujú nekontrolovane, sa môžu infekcie šíriť rýchlejšie. Ak sa však rozhodnete dať takému psovi šancu a ponúknete mu nový domov, treba rátať s veterinárnym vyšetrením, dôsledným očkovaním a časom na socializáciu.
Pre zaujímavosť môžete pozrieť aj toto video:
Čierni psi: Démoni, ktorí prinášajú nešťastie?
Existuje pomerne stará povera, že čierna srsť u psa znamená prekliatie rodu. Kto by si doviezol domov úplne čierneho psa, tomu vraj hrozí smola a dokonca kliatba, ktorá sa bude tiahnuť celou rodinou. Práve preto sa v minulosti preferovali biele psy, ktoré človek ľahko spoznal aj v tme a zároveň si ich ľudia spájali s čistotou či nevšednosťou.
Dodnes sa v útulkoch hovorí o takzvanom „syndróme čierneho psa“. Hoci sa môže zdať, že je to len povera, štatistiky naznačujú, že čierni a tmaví psy bývajú adoptovaní pomalšie než bielosrsté plemená. Dôvodom však nemusí byť samotný strach z démonov; skôr ide o to, že tmavé psy na fotografiách nevyniknú tak dobre a v spoločnej koterci ich ľudia prehliadajú. Navyše biele a svetlé psy mnohým pripadajú roztomilejšie, lebo pripomínajú plyšových miláčikov. Napriek tomu má každý jedinec, či už čierny, biely alebo škvrnitý, rovnaký potenciál byť úžasným spoločníkom.
Chcete pokojný život? Pozor na hlučné psy
Ak sa chceme držať pri zemi a nehovoriť len o starých povery, je nesporné, že do rodiny môže priniesť „nešťastie“ každý pes, ktorý je príliš hlučný, štekanlivý alebo vyje celé dni a noci. Viaceré plemená sú povestné práve tým, že rady „komunikujú“ silnejším hlasovým prejavom. Aj keď sa často ukazuje prstom na menšie psy (napríklad čivavy), pravda je, že aj väčšie plemená ako husky, bígl či niektoré teriéry dokážu narobiť poriadny rozruch.
- Husky: Toto krásne plemeno je známe nielen svojím športovým duchom, ale aj špecifickým vytím, ktoré pripomína vlkov.
- Bígl: Veľmi priateľský a energický pes, avšak zároveň preslávený silným a prenikavým brechotom, najmä ak sa nudí.
- Knírač: V závislosti od veľkosti môže byť tento pes pomerne hlučný strážca, ktorý neváha upozorniť na čokoľvek podozrivé.
- Teriéri: Majú výraznú povahu a často reagujú štekaním na pohyb okolo domu či bytu.
- Čivava: Jedno z najmenších plemien, ale svojím intenzívnym hlasovým prejavom vie dať o sebe vedieť.
- Jazvečík: Aj keď malý vzrastom, dokáže byť prekvapivo hlasný a vytrvalý, ak sa cíti ohrozený alebo chce strážiť.
Netvrdíme, že by ste si tieto plemená nemali nikdy adoptovať. Dôležité je len uvedomiť si, do čoho idete, a zvážiť, či susedov nepripravíte o spánok alebo či vo vlastnom byte nenarazíte na neustále sťažnosti. Hlučný pes nie je automaticky zlý pes, ale vyžaduje viac tréningu, prípadne špecifické podmienky (napr. rodinný dom so záhradou, dostatok denného pohybu, dôsledný výcvik a socializáciu).
Čo ak je pes agresívny alebo príliš aktívny?
Podobné dilemy vznikajú aj pri plemenách, ktoré sú známe svojou silou, energiou alebo potrebou častého pohybu. Ak nemáte dostatok času na tréning a každodenné prechádzky, prípadne vám chýba skúsenosť s vedením väčších či tvrdohlavejších psov, môžete sa veľmi rýchlo dostať do stresových situácií. Sú plemená, ktoré dokážu silou svojho tela a intenzitou energie narobiť v domácnosti chaos. Frustrovaný pes, ktorý nedostáva dostatok pozornosti a pohybu, môže byť roztržitý a niekedy až agresívny.
Pre mnohých majiteľov predstavujú tieto psy obrovskú radosť, iní však môžu zažiť „nešťastie“ v podobe poškodeného nábytku, nepríjemných konfliktov s okolím či ďalších problémov. Vždy teda zvážte, aké máte možnosti a či viete poskytnúť psovi vhodné prostredie a dostatok mentálnej aj fyzickej stimulácie.
Rada na záver: Ako sa vyhnúť sklamaniu a „smole“?
- Prieskum a príprava: Pred obstaraním psa si o vybranom plemene zistite maximum informácií a nezabudnite odhadnúť vlastné časové, finančné i priestorové možnosti.
- Návšteva chovateľa alebo útulku: Ak kupujete šteniatko od chovateľa, overte si jeho reputáciu. Ak sa rozhodnete adoptovať z útulku, zoznámte sa so psíkom osobne, porozprávajte sa so zamestnancami útulku, ktorí vám povedia viac o jeho správaní.
- Dôsledný výcvik a socializácia: Každý pes, nech už vyzerá akokoľvek alebo má akúkoľvek farbu srsti, potrebuje výchovu a správne vedenie. Kľúčom k úspešnému spolužitiu je aj postupné zoznamovanie s ľuďmi a inými zvieratami.
- Rešpektovanie limitov: Nie všetci sme pripravení na energiu huskyho či ostrú povahu niektorých teriérov. Ak sa obávate náročného temperamentu, radšej siahnite po pokojnejšom plemene.
- Odstráňte predsudky: Najmä pri čiernych psoch či krížencoch z útulkov často panujú neopodstatnené mýty. Skúste sa na psa pozrieť ako na jednotlivca – dôležitá je jeho povaha, nie farba srsti.
V konečnom dôsledku platí, že miera „šťastia“ alebo „smoly“ viac závisí od toho, ako s psom zaobchádzate a ako sa k nemu správate, než od jeho vzhľadu či minulosti. Každý pes môže byť fantastickým členom rodiny, ak dostane vhodné podmienky na život a starostlivosť primeranú jeho povahovým i fyzickým predpokladom. Poverčivé reči o tom, že niektoré psy prinášajú prekliatie, by preto nemali byť jediným dôvodom, prečo sa im vyhýbať. Dôležité je mať otvorenú myseľ, zodpovedne zvážiť svoje možnosti a vybrať si psíka, s ktorým si budete navzájom rozumieť – a tým predídete akémukoľvek zbytočnému nešťastiu.
