Tsunami patrí medzi najničivejšie prírodné javy na Zemi. Slovo „tsunami“ pochádza z japončiny a v preklade znamená „prístavná vlna“. Tento jav sa prejavuje sériou vĺn, ktoré môžu dramaticky zasiahnuť pobrežné oblasti a spôsobiť rozsiahle škody na životoch a infraštruktúre.
Ako tsunami vzniká?
Najčastejšou príčinou vzniku tsunami sú podmorské zemetrasenia spôsobené pohybom tektonických dosiek. Ak dôjde k náhlemu pohybu morského dna smerom nahor alebo nadol, vzniká vlna, ktorá sa šíri do všetkých strán od epicentra zemetrasenia.
Čo ste o tsunami nemali vedieť
Pozrite si video: „NEJVĚTŠÍ TSUNAMI SVĚTA! Co jste o Tsunami neviděli?“
Okrem zemetrasení môže tsunami vzniknúť aj následkom:
- sopečnej erupcie, pri ktorej sa časť sopky alebo materiálu zosunie do mora
- podmorského zosuvu pôdy
- pádu meteoritu do oceánu
- odlomenia časti ľadovca do mora
Rýchlosť a správanie tsunami
Na otvorenom oceáne dosahuje tsunami rýchlosť približne 800 až 900 km/h, čo je rýchlosť porovnateľná s dopravnými lietadlami. Napriek tomu, že tsunami cestuje extrémne rýchlo, na hlbokom mori je jej výška relatívne nízka – len niekoľko desiatok centimetrov až metrov, preto je prakticky nepozorovateľná.
Situácia sa dramaticky mení, keď sa tsunami priblíži k pobrežiu. Plytké dno spomaľuje pohyb vody, čo vedie k tomu, že sa vlny začnú prudko dvíhať a získavať na výške. Pri pobreží tak môžu dosahovať výšku niekoľkých desiatok metrov. Preto je tsunami také zničujúce.
Varovné znaky blížiacej sa tsunami
Existujú určité znaky, ktoré môžu naznačiť príchod tsunami ešte pred jej samotným úderom. Medzi najčastejšie patria:
- rýchly ústup mora od pobrežia, pri ktorom sa obnaží morské dno,
- dunivý zvuk pripomínajúci vlak či nízko letiace lietadlo,
- nezvyčajné správanie morských živočíchov, napríklad hromadné vyplavenie rýb.
Tieto znaky môžu byť jediným varovaním pred príchodom tsunami, najmä ak oblasť nemá vybudovaný moderný systém včasného varovania.
Prečo je tsunami tak ničivé?
Sila tsunami nespočíva len v samotnej vode, ktorá narazí na pobrežie. Ničivú silu vytvárajú predovšetkým trosky, blato, skaly a predmety, ktoré tsunami strháva zo sebou, ako aj silný tlak vody, ktorý je schopný zničiť aj pevné budovy.
Tsunami sa tiež obvykle prejavuje ako séria niekoľkých vĺn, pričom nie vždy je najničivejšia práve prvá vlna. Preto je dôležité zostať v bezpečnej vzdialenosti od pobrežia až do odvolania hrozby.
Varovné systémy a prevencia
Moderné varovné systémy využívajú seizmografy a tlakové senzory na morskom dne, ktoré detegujú podmorské zemetrasenia a vznikajúce vlny. Vďaka tomu môžu úrady včas vydávať varovania a organizovať evakuácie. Avšak v niektorých prípadoch, keď je epicentrum zemetrasenia veľmi blízko pobrežia, môže byť reakčný čas veľmi krátky – často len niekoľko minút.
Najdôležitejšou radou v prípade silného zemetrasenia v pobrežných oblastiach je okamžité presunutie sa na vyvýšené miesto. Netreba čakať na oficiálne varovanie môže zachrániť mnoho životov.
Výskyt tsunami vo svete
Hoci tsunami sa môže vyskytnúť v rôznych oblastiach sveta, najrizikovejšie sú krajiny v blízkosti tektonických zlomov, ako napríklad v oblasti Tichého oceánu (tzv. „Ohnivý kruh“), kde sa nachádzajú Japonsko, Indonézia, Čile či Aljaška. Rizikové sú však aj oblasti v Atlantiku alebo v Stredozemnom mori, hoci tam je výskyt menej častý.
Európa je vo všeobecnosti menej ohrozená, no určité riziko existuje najmä pre oblasť Stredozemia, napríklad v dôsledku sopečnej činnosti alebo zosuvov pod hladinou mora.
Tsunami je pripomienkou obrovskej sily prírody, ktorú človek nedokáže ovládať, iba rešpektovať. Vďaka modernej technológii a lepšiemu poznaniu mechanizmu tsunami však dnes môžeme lepšie predvídať hrozby a efektívnejšie reagovať na nebezpečenstvo.
