Na prvý pohľad pôsobí lákavo – sfarbením pripomína žlté jablko, má intenzívnu vôňu a dozrieva na jeseň. Dula (Cydonia oblonga) však patrí k ovociu, ktoré si pred konzumáciou vyžaduje tepelné spracovanie. Surová je totiž takmer nepožívateľná – nie pre jedovaté látky v dužine, ale kvôli svojej konzistencii a obsahu trieslovín.
Video: domáci dulový džem (YouTube)
Ak chceš vidieť postup prípravy v praxi, v pôvodnom texte bol odkaz na video s receptom na domáci dulový džem z YouTube kanála „Chatař“.
Čo je dula a kde ju nájdeme?
Dula je ovocie pôvodom z oblasti okolo Kaukazu a Iránu, ktoré sa dnes pestuje aj v strednej Európe, vrátane Slovenska. V záhradách ju môžeme nájsť skôr zriedkavo, ale jej popularita postupne stúpa, najmä medzi fanúšikmi tradičného spracovania ovocia a domáceho džemovania.
Plody duly sú nápadné svojou žltou farbou, tvrdou štruktúrou a výraznou arómou, ktorá pripomína citrusy a vanilku. Práve táto vôňa často zvádza k tomu, aby sme sa do ovocia zahryzli hneď pod stromom – čo však nie je dobrý nápad.
Prečo sa dula neje surová
Surová dužina duly je:
- veľmi tvrdá, niekedy až drevnatá
- trpká a sťahujúca vďaka vysokému obsahu trieslovín
- suchá, a teda nepríjemná na jedenie
Nie je síce toxická, no zle sa žuje, ťažko sa trávi a niektorým ľuďom môže spôsobiť mierne tráviace ťažkosti ako nadúvanie či žalúdočné nepohodlie. Tepelným spracovaním – varením alebo pečením – dula výrazne zmäkne, zmení farbu na ružovkastú až hnedú a nadobudne jemnú, sladkastú chuť.
Tepelne upravená dula – chutná aj zdravá
Po uvarení sa dula stáva chutnou a výživnou potravinou. Obsahuje:
- pektín – prírodnú vlákninu, ktorá pomáha pri trávení a znižovaní cholesterolu
- minerály ako draslík, železo a zinok
- flavonoidy s antioxidačnými účinkami
Aj keď teplo ničí časť vitamínu C, ostatné zložky zostávajú zachované. Preto sa z duly často pripravujú džemy, kompóty, pasty a želé, ktoré sú nielen chutné, ale aj vhodné pri miernych tráviacich problémoch.
Pozor na semená – obsahujú amygdalín
Jadrovník duly, rovnako ako pri jablkách či hruškách, obsahuje semená s látkou zvanou amygdalín. Ten sa v tele môže v malom množstve premeniť na kyanovodík (jedovatý kyanid). Riziko otravy pri náhodnom prehltnutí niekoľkých semien je veľmi nízke, no semená by sa nemali rozhrýzať ani konzumovať vo väčších množstvách.
Z tohto dôvodu sa pri spracovaní duly odporúča jadrovník úplne odstrániť. V minulosti sa síce sliz zo semien používal zvonka na popáleniny či podráždenú pokožku, no na vnútorné použitie sa neodporúča.
Dulový syr: zahraničná špecialita
V Portugalsku a Španielsku patrí medzi obľúbené delikatesy tzv. dulový syr (dulce de membrillo) – nie je to však syr v pravom zmysle, ale husté ovocné želé, ktoré sa podáva k tvrdým syrom ako dezert. Kombinácia sladkej duly a slaných syrov je pre mnohých gurmánov zážitkom.
Dula nie je ovocie, ktoré si odtrhnete zo stromu a rovno zjete. Surová je tvrdá, trpká a zle stráviteľná. Naopak, po tepelnej úprave sa stáva chutnou, výživnou a bezpečnou potravinou. Ak sa správne spracuje a odstránia sa jadierka, dula ponúka nielen kulinársky zážitok, ale aj benefity pre trávenie a zdravie.
