Spomínate si na špenát z detstva? Na tú tmavozelenú hmotu na tanieri, ktorú nám rodičia s plnou vážnosťou servírovali ako „zdravie na lyžici“. Pre mnohých detí to bola nočná mora a jeho chuť im zostala v pamäti dodnes – a nie práve v pozitívnom zmysle.
Hoci sa špenát už celé generácie považuje za symbol zdravia a sily (spomeňme si na legendárneho Pepka námorníka, ktorý po plechovke špenátu hneď naberal svaly), moderná veda ukazuje, že jeho pôsobenie na naše telo je omnoho zložitejšie.
Prečo môže byť špenát problémom
Je pravda, že špenát je bohatý na vitamíny a minerály – obsahuje napríklad vitamín C, vitamín K, železo, horčík a kyselinu listovú. Lenže spolu s týmito prospešnými látkami sa v ňom ukrývajú aj také, ktoré môžu pri nadmernej konzumácii uškodiť.
Najväčším „kameňom úrazu“ sú šťavelany. Ide o prírodné zlúčeniny, ktoré sa bežne vyskytujú vo viacerých rastlinách, ale v špenáte ich nájdeme vo veľmi vysokom množstve. Šťavelany sa v tele viažu na minerály, ako je vápnik, horčík či železo, a tým bránia ich vstrebávaniu.
Pre väčšinu zdravých ľudí to nie je vážny problém, no u citlivejších osôb môže nadmerný príjem špenátu zbytočne zaťažovať obličky. V extrémnych prípadoch môžu šťavelany prispieť k vzniku obličkových kameňov, čo je bolestivý a nepríjemný zdravotný problém. Ak už niekto má s obličkami ťažkosti, mal by konzumáciu špenátu určite obmedziť a o všetkom sa poradiť s lekárom.
Tip odborníkov: Jednoduchý spôsob, ako znížiť množstvo šťavelanov, je špenát krátko povariť a následne vodu scediť. Časť škodlivých látok sa tak odplaví.
Pesticídy a ťažké kovy – tichí nepriatelia na listoch
Špenát má veľké a jemné listy, ktoré pôsobia ako špongia – nasávajú látky z pôdy aj zo vzduchu. Z tohto dôvodu patrí medzi druhy zeleniny, ktoré často obsahujú zvýšené množstvo rezíduí pesticídov. Ide o chemikálie používané pri pestovaní na ochranu pred škodcami, no ich zvyšky môžu pri dlhodobom príjme škodiť ľudskému organizmu.
Okrem pesticídov je tu aj riziko ťažkých kovov, ako sú kadmium či olovo. Tie sa do pôdy dostávajú v dôsledku znečistenia z priemyslu alebo dopravy a rastliny ich následne absorbujú. Ťažké kovy môžu nepriaznivo ovplyvniť funkciu obličiek, pečene a dokonca aj nervového systému. Deti sú na tieto látky obzvlášť citlivé, preto by rodičia mali ich príjem pozorne sledovať.
Ako si špenát vychutnať bezpečne
Nie je nutné špenát úplne vyradiť z jedálnička – jeho pozitíva stále prevažujú, ak sa konzumuje s mierou a správne upravený. Obsahuje množstvo živín, ktoré sú dôležité pre krvotvorbu, zdravé kosti a imunitu.
- Uprednostnite bio špenát – pri ekologickom pestovaní sa pesticídy používajú minimálne, takže riziko ich zvyškov v listoch je oveľa nižšie.
- Vždy ho tepelne upravte – krátke varenie a scedenie vody zníži obsah šťavelanov.
- Nepreháňajte to s frekvenciou – jesť špenát každý deň nie je ideálne. Striedajte ho s inými druhmi listovej zeleniny, ako je mangold, rukola, kel či brokolica.
Špenát je ukážkou toho, že aj potravina so skvelou povesťou môže mať svoje tienisté stránky. To, čo z neho robí „superpotravinu“, je zároveň to, čo môže byť v nadmerných dávkach škodlivé. Ak sa však naučíme ho správne pripravovať a konzumovať s mierou, môže byť hodnotnou súčasťou vyváženej stravy – a možno si ho po rokoch znovu obľúbite, aj keď ste naň zo škôlky nemali najlepšie spomienky.
