V severných Čechách, neďaleko mesta Nový Bor, sa v prostredí Lužických hôr nachádza unikátna pamiatka – hrad Sloup v Čechách. Patrí medzi najzaujímavejšie skalné hrady v Česku, pretože nie je postavený z tehál ani z kameňov, ale vytesaný priamo do jedného obrovského pieskovcového bloku.
Z diaľky pripomína mohutný kamenný stôl vysoký asi 35 metrov. Až keď sa k nemu človek priblíži, pochopí, že v jeho útrobách sa nachádza sieť chodieb, miestností a schodísk, ktoré kedysi tvorili celý hradný komplex.
Stredoveká pevnosť na dôležitej obchodnej trase
Hrad Sloup sa v historických prameňoch spomína už na konci 13. storočia. Pôvodne išlo o strážnu pevnosť, ktorá kontrolovala obchodnú cestu spájajúcu Čechy s Lužicou.
Jeho poloha na izolovanom skalnom brale poskytovala prirodzenú ochranu – zo všetkých strán ho obklopovali strmé steny, a preto bol prístup možný len po drevenom moste. Ten sa v prípade ohrozenia dal rýchlo zrútiť, čo z hradu robilo takmer nedobytné miesto.
Rytier Mikeš Pancíř zo Smojna – temná kapitola histórie
V 15. storočí sa hrad stal útočiskom rytiera Mikeša Pancířa zo Smojna, ktorý je v dobových záznamoch opísaný ako násilný a bezohľadný šľachtic. Z hradu podnikal lúpežné výpravy proti okolitému obyvateľstvu aj obchodníkom.
Jeho činnosť nakoniec viedla k zásahu vojenských oddielov, ktoré hrad obľahli a dobyli. Tým sa skončila jeho vláda a hrad na určitý čas stratil svoj pôvodný význam.
O romantických legendách, ktoré sa neskôr viazali k Mikešovi, neexistujú historické dôkazy.
Zničenie počas tridsaťročnej vojny a následná premena
Počas tridsaťročnej vojny (v roku 1639) hrad vyplienili a podpálili švédske jednotky. Sloup bol natoľko poškodený, že už nikdy nebol obnovený ako vojenská pevnosť.
V 18. storočí sa však miesto dočkalo nového využitia. Z trosiek hradu sa stal duchovný priestor, keď sa tu usídlili pustovníci. Tí si do skaly vytesali malé obytné priestory a nad nimi bola postavená kaplnka svätého Floriána, ktorá stojí dodnes.
Okolie hradu bolo upravené – pribudli malé záhrady, sady a chodníky pre pútnikov. Zo zaniknutej pevnosti sa tak stalo miesto pokoja a rozjímania.
Samuel Görner – pustovník a optik
Najznámejším pustovníkom, ktorý na Sloupe žil, bol Samuel Görner (žijúci na prelome 18. a 19. storočia). Bol to samouk, ktorý sa venoval výrobe sklenených šošoviek z miestneho piesku.
Görner je považovaný za zručného remeselníka a priekopníka v oblasti optiky – pomáhal vylepšovať šošovky pre ďalekohľady a okuliare. Jeho vytesaný príbytok, jednoduchý oltár a niekoľko reliéfov v skale sa zachovali dodnes a patria k najzaujímavejším miestam hradu.
Architektúra a zaujímavosti hradu
Skalný hrad Sloup je unikátny aj z architektonického hľadiska. V skale sa zachovali schodiská, komory, pivnice, zásobárne aj kaplnka, ktoré návštevníkom ukazujú, ako sa v takomto prostredí kedysi žilo.
Mnohé časti boli vysekané ručne a prepojené úzkymi chodbami. Hoci sa kedysi hovorilo o tajných únikových tuneloch, archeologické výskumy zatiaľ žiadne podobné chodby nepotvrdili. Všetky známe priestory sú prístupné v rámci prehliadky.
Výhľad na Lužické hory
Z vrcholu skaly sa naskytá výhľad na celé Lužické hory, ich zelené svahy a okolité obce. Pri dobrej viditeľnosti možno z vrchu kaplnky zahliadnuť aj vzdialený Ještěd.
Miesto pôsobí mimoriadne pokojne a dodnes si zachovalo atmosféru ticha, ktorú vyhľadávali dávni pustovníci. Pre návštevníkov je to kombinácia histórie, prírody a unikátnej architektúry.
Sloup dnes
V súčasnosti patrí hrad Sloup v Čechách medzi najnavštevovanejšie skalné pamiatky severných Čiech. Spravuje ho obec Sloup a miesto je otvorené pre verejnosť od jari do jesene.
Prehliadka trvá približne hodinu a pol a návštevníci si môžu pozrieť skalné komnaty, pustovnícke cely aj kaplnku. Vstupné je symbolické a výnosy pomáhajú s údržbou celého areálu.
Hrad Sloup je dodnes jeden z najlepšie zachovaných skalných hradov v Česku – nie ako pamiatka moci, ale ako svedectvo ľudskej tvorivosti a prispôsobenia sa prírode.
Zhrnutie
- Umiestnenie: Sloup v Čechách, okres Česká Lípa
- Vznik: koniec 13. storočia
- Pôvodný účel: strážna pevnosť na obchodnej ceste
- Zničenie: 1639 počas tridsaťročnej vojny
- Nové využitie: pustovňa, kaplnka sv. Floriána
- Známa osobnosť: pustovník Samuel Görner
- Zaujímavosť: celý hrad je vytesaný do pieskovcovej skaly