Vajcia dlhodobo patria k obľúbeným a výživovo hodnotným potravinám, ktoré sa často odporúčajú pre vysoký obsah bielkovín a ďalších dôležitých látok. Mnohí odborníci ich dokonca považujú za jeden z pilierov zdravej stravy. Ako sa však ukazuje, nie všetko je také ideálne, ako sa na prvý pohľad zdá. Nedávny výskum odhalil, že aj napriek vysokej popularite týchto potravín môžu vajcia predstavovať riziko, a čo je pre mnohých ľudí prekvapivé – horšie dopadli práve tie z domácich chovov, pri ktorých by sme zvyčajne očakávali vyššiu kvalitu i lepšiu chuť.
Kde sa vzal paradox
V posledných rokoch sa čoraz viac kritizujú veľké komerčné chovy, ktoré sledujeme napríklad prostredníctvom rôznych dokumentov alebo správ o nevyhovujúcich životných podmienkach sliepok. Okrem toho existuje presvedčenie, že priemyselné chovy používajú rôzne chemikálie alebo krmivá, ktoré môžu znižovať chuťovú kvalitu vajec. Aj preto sa veľa ľudí uchyľuje k nákupu vajec od drobných farmárov či dokonca od susedov a známych, ktorí chovajú sliepky doma. Pri porovnaní chuti by im zrejme dal každý za pravdu – domáce vajcia mnohým prídu lahodnejšie.
Keď sa však pozrieme na výsledky laboratórnych testov, objavuje sa nečakaný zvrat. Najmä v oblastiach, kde pôda či okolie môžu byť kontaminované, hrozí domácim vajciam vyšší obsah škodlivých látok. Kým tradične bývajú podrobnejšie kontrolované najmä komerčné chovy, menšie či domáce hospodárstva často také prísne dohľady nemajú. Paradoxne sa tým pádom stáva, že práve „domáce“ vajcia môžu obsahovať viac nebezpečných látok.
Výskum z Austrálie: olovo až štyridsaťnásobne vyššie
V poslednom období sa uskutočnil výskum v Austrálii, ktorý sa dôkladne zameral na vajcia z domácich chovov. Výsledky boli natoľko prekvapivé, že vyvolali rozsiahlu diskusiu o tom, ako je možné, že tradične uctievané domáce vajcia môžu byť menej bezpečné než tie z veľkých fariem. Konkrétne sa ukázalo, že obsah olova v domácich vajciach môže byť až 40-krát vyšší v porovnaní s vajcami z komerčných chovov.
Ešte znepokojivejšie je, že takmer polovica skúmaných vzoriek prekročila povolené množstvo olova, ktoré je stanovené na 100 miligramov. Táto hodnota nie je zanedbateľná – ide o hranicu, po ktorej sa už dá hovoriť o vážnom riziku pre zdravie. Takýto nadlimitný obsah ťažkých kovov môže mať negatívny vplyv na rôzne orgány, najmä na nervovú sústavu, a dlhodobá konzumácia kontaminovaných potravín predstavuje skutočnú hrozbu.
Problémom je prostredie
Príčina vysokých hodnôt olova nie je priamo vo vajciach ako takých, ale v prostredí, kde sa sliepky chovajú. Olovo sa môže vyskytovať v pôde, v starých nánosoch farieb či v materiáloch použitých pri výstavbe starších budov. Ak sa takéto látky nachádzajú v okolí, sliepky ich môžu prijímať spolu s potravou alebo pri hrabaní sa v kontaminovanej zemi. Tieto škodlivé látky sa potom dostávajú do organizmu sliepok a napokon aj do samotných vajec.
Farmárske trhy a obľúbenosť domácich vajec
Dnes sa mnoho ľudí nadchýna ponukou, ktorú prinášajú farmárske trhy. Domáce či „farmárske“ vajcia sa často predávajú za vyššie sumy, pretože spotrebitelia veria, že dostávajú zdravší, čerstvejší a poctivejší produkt. Nie je výnimkou zaplatiť za jedno vajce dokonca aj dvojnásobok či trojnásobok sumy oproti bežnému obchodu.
Lenže vedeli by sme si predstaviť zaplatiť tieto peniaze, keby sme tušili, že v našom vajci sa môžu nachádzať vyššie koncentrácie olova či iných toxických látok? Práve výskum z Austrálie bol varovným signálom, že samotné označenie „domáce“ alebo „farmárske“ negarantuje zdravotnú neškodnosť.
Zisťujte pôvod a rozmýšľajte o prostredí
Základná rada pre každého, kto si potrpí na kvalitu vajec, je – zaujímajte sa o konkrétny pôvod. Nestačí iba to, že niekto vyhlási, že má sliepky na dvore a vajcia sú domáce. Odporúča sa overiť, v akých podmienkach sa sliepky chovajú, akým krmivom sú prikrmované a najmä či v okolí nie sú potenciálne zdroje ťažkých kovov alebo iných škodlivín.
V prípade väčších komerčných chovov sa podmienky dajú dohľadať aspoň z bežne dostupných kontrol či certifikátov. Pri veľmi malých chovateľoch, ktorí predávajú vajcia na trhoch alebo priamo zo svojho dvora, je to ťažšie. Napriek tomu sa oplatí spýtať, kde presne sliepky žijú, či ide o staršiu usadlosť s možným pozostatkom olovnatej farby na stenách, alebo či sa v blízkosti nenachádzal kedysi priemyselný podnik.
Je domáce naozaj lepšie?
Zistenia uvedeného výskumu poukazujú na to, že domáce vajcia, ktoré považujeme za synonymum kvality, môžu byť v skutočnosti v určitých prípadoch rizikovejšie ako priemyselne produkované. Netreba však hádzať všetky domáce vajcia do jedného vreca. Problém spočíva predovšetkým v nezistenom alebo rizikovom prostredí. Ak sú však sliepky chované v zdravom a nekontaminovanom prostredí, ich vajcia môžu naďalej patriť k tým najkvalitnejším a najchutnejším, aké si môžeme dopriať.
To, či sa rozhodnete pre vajcia z obchodu, alebo od drobného farmára, je teda otázkou informovanosti. Voľba „domáceho“ má veľa výhod – od podpory lokálnych producentov až po tradičnú chuť. Zároveň však treba mať na zreteli, že aj v tomto segmente sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré by ste vopred nečakali.
Záver
Vajcia patria k výživovo cenným potravinám, avšak spoliehať sa iba na akési všeobecné pravidlo „domáce je lepšie“ sa nemusí vždy vyplatiť. Výskum z Austrálie varoval pred možným vysokým obsahom ťažkých kovov, konkrétne olova, v malých domácich chovoch. Polovica vzoriek dokonca prekročila limit 100 miligramov, čo je z hľadiska zdravia veľmi vážne zistenie.
Pre spotrebiteľa z toho vyplýva, že namiesto rýchleho záveru „domáce = zdravé“ by si mal vždy zistiť, odkiaľ presne vajcia pochádzajú a v akých podmienkach sa sliepky chovali. Kvalita pôdy, staršie nehnuteľnosti postavené s použitím olovnatej farby či akékoľvek iné zdroje kontaminácie môžu výrazne zvýšiť riziko. Ak však svoje vajcia nakupujete od dôveryhodného farmára, ktorý dbá na bezpečné prostredie a čistú pôdu, môžete si byť istí, že práve toto domáce vajce bude nie len chutné, ale aj bezpečné.
V konečnom dôsledku teda nejde o to, aby sme sa domácich vajec vzdali, ale aby sme si uvedomili potenciálne riziká a kládli si správne otázky pri výbere. Vďaka tomu dokážeme nájsť vajcia, ktoré sú zároveň kvalitné, lahodné a zdravotne nezávadné – bez obáv, že by sme si do tela spolu s bielkovinami vnášali nebezpečné látky.
