Ak máte radi atmosféru horúcich letných dní pri mori, santolína si vás získa už na prvý pohľad – a možno ešte skôr, na prvé privoňanie. Tento stálozelený voňavý krík so striebristými listami dokáže aj v našich podmienkach navodiť pocit, že ste sa ocitli v srdci južného Francúzska. Stačí jej dopriať dostatok slnka, priepustnú pôdu a priestor, aby sa mohla rozrásť do svojho typického tvaru.
Krása, ktorá spája vzhľad aj vôňu
Niektoré rastliny vynikajú krásnymi kvetmi, iné si získajú srdce záhradkárov nezameniteľnou vôňou. Santolína (Santolina chamaecyparissus) má oboje. Tvorí husté, kompaktné vankúše jemne delených listov so striebristo-sivým nádychom. V letných mesiacoch sa na nej objavujú drobné, guľaté kvety sýtožltej farby, ktoré vyzerajú ako miniatúrne gombíky.
Dotyk jej lístkov uvoľní intenzívnu živicovo-korenistú arómu, typickú pre rastliny zo Stredomoria. Táto vôňa dokáže jediným nádychom preniesť myseľ do slnečného dňa pri pobreží.
Pôvod a nároky na pestovanie
Santolína pochádza z oblastí južnej Európy a severnej Afriky, kde je horúce slnko samozrejmosťou a dážď vzácnosťou. Preto je prispôsobená chudobným, kamenistým či piesčitým pôdam a znáša sucho lepšie než väčšina okrasných rastlín.
Na našich záhradách sa cíti najlepšie na slnečných miestach, v štrkových záhonoch, na kamenistých svahoch alebo ako súčasť suchomilných výsadieb. Je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú nenáročnú, no celoročne atraktívnu rastlinu.
Viac než len ozdoba
Santolína sa už po stáročia využíva aj prakticky. Sušené vetvičky slúžili ako prírodný odpudzovač molí – vkladali sa do skríň a zásuviek podobne ako levanduľa. Jej výrazná vôňa nachádza uplatnenie aj v aromaterapii.
V kuchyni sa u nás používa zriedka, keďže má horkastú chuť. Tá však výborne ladí s tučným mäsom a dokáže jedlu dodať netradičný, osviežujúci tón.
Vhodná do záhonov aj do nádob
Santolína má svoje pevné miesto v záhradnej architektúre. Používa sa na tvorbu nízkych živých plôtikov, v bylinkových záhonoch, vo vidieckych aj moderných minimalistických výsadbách. Jej striebristý odtieň nádherne kontrastuje so sýtozelenými listami a fialovými kvetmi rastlín, ako sú levanduľa či šalvia. Darí sa jej aj v črepníkoch na terasách a balkónoch.
Ako pestovať santolínu – nenáročná a odolná
Santolína patrí k rastlinám, ktoré si nevyžadujú veľa starostlivosti. Je to skutočná „stredomorská odolná kráska“.
- Svetlo: potrebuje čo najviac priameho slnka, v tieni sa jej nedarí.
- Pôda: ľahká, suchá, piesčitá alebo kamenistá, vždy dobre priepustná. V ťažkej a mokrej pôde rýchlo chradne.
- Zálievka: minimálna, len pri dlhodobom suchu.
- Mráz: dobre znáša naše zimy, ak je vysadená na chránenom a vyvýšenom mieste, kde sa nehromadí voda.
Po výsadbe je vhodné prvý rok pravidelne polievať, aby dobre zakorenila. V zime ju možno prekryť, pretože holomrazy môžu poškodiť nadzemnú časť.
Odrody, ktoré stoja za pozornosť
- Santolína cypřiškovitá (S. chamaecyparissus) – najznámejšia odroda so striebristými lístkami a žltými guľovitými kvetmi. Vhodná na nízke obruby a suchomilné výsadby.
- Santolína rozmarínovitá (S. rosmarinifolia) – zelenšie listy podobné rozmarínu, jemnejší vzhľad. Krásne ladí s tymianom či levanduľou.
- ‘Nana’ – trpasličia forma, ideálna na okraje záhonov a do menších nádob.
- ‘Edward Bowles’ – kompaktnejší tvar, ale vyšší rast, bledšie kvety. Vhodná aj ako solitér.
- ‘Lemon Fizz’ – žltozelené listy a žlté kvety rozžiaria moderné výsadby, nádherne kontrastuje s modrastými trávami.
Strihanie – tajomstvo hustého tvaru
Aby si santolína zachovala kompaktnosť a hustotu, potrebuje pravidelné zastrihávanie. Na jar sa odporúča radikálnejší rez, ktorý podporí nový rast. Po odkvitnutí stačí jemná úprava, aby rastlina nezdrevnatela a zostala pekne tvarovaná.
Santolína je dokonalým dôkazom, že aj rastlina z horúceho Stredomoria môže byť v našich podmienkach nenáročná, odolná a pritom veľmi dekoratívna. Ak jej doprajete dostatok slnka a suchú pôdu, odmení sa vám celoročnou krásou, vôňou a kúskom južanského šarmu priamo na vašej záhrade.
