Najvyššia hora sveta sa už dávno nestala iba cieľom klasických expedícií. V posledných rokoch sa Mount Everest čoraz častejšie objavuje v súvislosti s extrémnymi športovými výkonmi, pri ktorých ide o čo najrýchlejší možný výstup – a v niektorých prípadoch aj zostup – v štýle označovanom ako FKT (Fastest Known Time), teda najrýchlejší známy čas.
VIDEO: Pozrite si zábery na YouTube
Jedným z aktuálne pripravovaných projektov je pokus o kompletnú trasu zo základného tábora na vrchol a späť bez použitia doplnkového kyslíka. Ide o mimoriadne náročnú kombináciu vytrvalosti, aklimatizácie a psychickej odolnosti, ktorú zvládne len veľmi úzka skupina horolezcov.
Skúsenosti z iných svetových vrcholov
Autor plánovaného pokusu má za sebou viacero rýchlostných výkonov na najvyšších vrcholoch jednotlivých kontinentov. V minulosti absolvoval výstupy a zostupy na horách ako Denali, Elbrus, Kilimandžáro či Aconcagua, pričom tieto výkony realizoval prevažne bez kyslíkových fliaš a s minimálnou výbavou.
Jedným z jeho najznámejších výkonov je rýchlostný výstup a zostup na osemtisícovke Makalu, ktorý zvládol v roku 2022 v čase kratšom ako 26 hodín. Aj tento výkon prebehol bez doplnkového kyslíka a bez externej podpory.
Predchádzajúci pokus na Evereste
Rýchlostný výstup na Everest už nebol prvým pokusom. Počas predchádzajúcej expedície sa horolezec pohyboval po štandardnej trase s využitím fixných lán, ktoré sú na hore bežne inštalované, no bez použitia kyslíka. Pokus však musel byť predčasne ukončený.
Ako dôvod sa uvádzala kombinácia fyzického vyčerpania, dlhodobého preťaženia organizmu a psychického vyhorenia, ktoré nasledovalo po rokoch intenzívnej prípravy. Po niekoľkomesačnej pauze a regenerácii sa však tréning obnovil a plán návratu do Himalájí je opäť aktuálny.
Cieľ zostáva rovnaký – absolvovať celú trasu hore aj dole v jednom časovom úseku, bez zastavovania časomery na oddych alebo pobyt na vrchole.
Prečo sú rýchlostné rekordy na Evereste nejednoznačné
Rýchlostné výkony na Evereste sa len ťažko porovnávajú. Neexistuje jednotná oficiálna kategória, pretože jednotlivé pokusy sa líšia v niekoľkých zásadných bodoch:
- výstupová trasa (južná alebo severná)
- použitie alebo nepoužitie doplnkového kyslíka
- využívanie fixných lán
- zameranie len na výstup alebo na výstup aj zostup
Oficiálne evidovaný najrýchlejší výstup z južnej strany s kyslíkom bol zaznamenaný v roku 2003. Medzi rešpektované výkony bez kyslíka patrí aj rýchly výstup severnou trasou bez fixných lán z roku 2017. Naopak, niektoré extrémne rýchle časy dosiahnuté s kyslíkom v minulosti zostávajú kontroverzné a neboli nikdy jednoznačne overené.
Iné prístupy k rýchlostným výkonom
Popri pokusoch o kompletnú trasu hore a späť sa objavujú aj projekty zamerané výhradne na rýchlosť samotného výstupu zo základného tábora na vrchol. Tento typ výkonu má na osemtisícovkách dlhšiu históriu, no rovnako naráža na limity ľudských možností.
Niekoľko takýchto pokusov v posledných rokoch skončilo predčasne vo výškach okolo 8 000 metrov, najčastejšie z dôvodu bezpečnosti, vyčerpania alebo nepriaznivých podmienok. Napriek tomu zostáva táto disciplína jednou z najambicióznejších výziev vysokohorského športu.
Príprava a ďalší postup
Aktuálna príprava na návrat na Everest zahŕňa dlhodobý vytrvalostný tréning a hypoxický tréning, ktorý simuluje pobyt vo veľkých nadmorských výškach. Aklimatizácia má prebiehať priamo v oblasti Khumbu, pričom presun do základného tábora je plánovaný až v momente, keď bude organizmus dostatočne pripravený na extrémne zaťaženie.
Či sa pokus o rýchlostný výstup a zostup bez kyslíka podarí dotiahnuť do konca, ukáže až samotná expedícia. Už samotná snaha však potvrdzuje, že Everest zostáva miestom, kde sa neustále testujú hranice ľudských fyzických a psychických možností.
