Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie plodiny na svete a nájdete ich v kuchyniach prakticky vo všetkých kútoch planéty. Málokto sa však zamyslí nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aká je ich evolučná história. A práve tu sa skrýva prekvapenie – s obľúbenými paradajkami majú spoločného oveľa viac, než si myslíme.
Cesta zemiakov z Ánd až na naše taniere
Prvé zemiaky začali ľudia pestovať pred tisíckami rokov v drsných, ale úrodných podmienkach juhoamerických Ánd. Do Európy sa dostali až v 16. storočí a odvtedy sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej gastronómie – od jednoduchých príloh a polievok, cez slané dobroty, až po netradičné sladké dezerty.
Napriek ich rozšíreniu a všestrannému využitiu zostávalo ich presné evolučné pozadie dlhé roky nejasné. Odpoveď priniesli až moderné genetické výskumy, ktoré skúmali stovky vzoriek pestovaných aj divokých odrôd.
Video so šokujúcimi faktami o zemiakoch
Zemiaky a paradajky – príbuzní spred miliónov rokov
Medzinárodný tím vedcov analyzoval 450 genómov pestovaných zemiakov a 56 genómov ich divokých príbuzných. Z výsledkov vyplynulo, že zemiaky vznikli prirodzeným krížením jednej z divokých odrôd paradajok a rastliny podobnej zemiaku v Južnej Amerike približne pred deviatimi miliónmi rokov.
Táto hybridizácia priniesla unikátnu vlastnosť – tvorbu podzemnej hľuzy, ktorá dokáže ukladať živiny a chrániť ich pred nepriaznivými podmienkami.
Tajomstvo hľúz a prežitia v horách
Výskumníci zároveň odhalili dva kľúčové gény, ktoré riadia proces tvorby hľúz. Zatiaľ čo u paradajok je jedlou časťou plod, u zemiakov sú to práve hľuzy. Podľa botaničky Sandry Knapp z Prírodovedného múzea v Londýne práve hľuza umožnila týmto rastlinám rozšíriť sa do chladnejších a suchších oblastí rastúceho pohoria Ánd.
Hľuzy nielenže uchovávajú energiu a živiny, ale poskytujú rastlinám aj možnosť nepohlavného rozmnožovania. To bolo obrovskou výhodou v prostredí, kde nízke teploty znižovali plodnosť. Vďaka tomu sa zemiaky dokázali rýchlo prispôsobiť a prežiť aj v extrémnych podmienkach.
Genomový biológ a šľachtiteľ rastlín z Čínskej akadémie poľnohospodárskych vied, ktorý viedol celý výskum, zdôrazňuje, že zemiaky sú jednou z najpozoruhodnejších plodín ľudstva – spájajú vysokú výživovú hodnotu, všestranné kulinárske využitie a obrovský kultúrny význam.
Rodokmeň dnešných zemiakov
Moderný zemiak nesie vedecký názov Solanum tuberosum. Ako jedného z jeho „predkov“ vedci identifikovali rastlinu nazývanú Etuberosum, ktorá sa prirodzene vyskytuje v Peru. Práve kríženie s ňou stálo na začiatku cesty, ktorá viedla k vzniku plodiny, akú dnes poznáme a bez ktorej si mnohí nevedia predstaviť kuchyňu.
Prečo hranolky s kečupom dávajú zmysel
Keď sa zamyslíte nad ich spoločným pôvodom, možno už nebude také prekvapivé, že kombinácia zemiakov a paradajok chutí tak skvelo – napríklad vo forme hranoliek s kečupom. No možností, ako tieto dve plodiny spojiť, je oveľa viac. Jedným z jednoduchých a chutných receptov sú pečené zemiaky s cherry paradajkami.
Recept: Pečené zemiaky s paradajkami a petržlenovou vňaťou
Budete potrebovať:
- 800 g zemiakov vhodných na pečenie
- 400 g cherry paradajok
- 1 zväzok čerstvej listovej petržlenovej vňate
- soľ a čierne korenie podľa chuti
- kvalitný olivový olej
Postup:
- Zemiaky dôkladne umyte, osušte a pozdĺžne rozkrájajte na štvrtiny.
- Cherry paradajky umyte a nechajte celé.
- Zemiaky aj paradajky rozložte na plech vystlaný papierom na pečenie, osoľte, okoreňte a pokvapkajte olivovým olejom.
- Pečte v rúre predhriatej na 210 °C približne 45 minút, kým nebudú zemiaky zlatisté a chrumkavé.
- Medzitým odstráňte z petržlenu hrubé stonky, lístky nasekajte nadrobno a po upečení ich vmiešajte k horúcim zemiakom s paradajkami.
Výsledkom je voňavé, jednoduché a výživné jedlo, ktoré spája dve rastliny s prekvapivo blízkym evolučným príbehom.
