Na fotkách z katalógov vyzerá chorvátsky Jadran ako bezchybný raj – priezračne čistá voda, romantické zátoky, skaly obrastené riasami a húfy rýb. Kto tam však chodí pravidelne, vie, že ani takéto „pohľadnicové“ miesta nie sú úplne ušetrené ľudskej pohodlnosti a nezodpovednosti. Dôkazom je ekologická akcia v zátoke Luka pri dedinke Lovište, kde sa počas uplynulého víkendu zišla viac než stovka potápačov. To, čo z dna mora vytiahli, by mnohých dovolenkárov poriadne prekvapilo.
Medzinárodná partia pod hladinou: viac než 120 potápačov
Akciu zorganizoval miestny potápačský klub Lanterna, ktorý sa dlhodobo venuje ochrane morského prostredia a pravidelne upozorňuje na problém odpadu v mori. Na ich výzvu nezareagovali len Chorváti – do Lovišťa pricestovali aj potápači zo Slovinska, Bosny a Hercegoviny a dokonca zo Severného Macedónska. Z malej miestnej iniciatívy sa tak stalo medzinárodné stretnutie ľudí, ktorým záleží na tom, v akom mori sa budeme kúpať.
Organizátori hovoria o rekordnej účasti: viac než 120 dobrovoľníkov sa naraz ponorilo do vôd zátoky Luka. Niektorí sú skúsení potápači, ktorí majú za sebou desiatky podobných akcií, iní boli prvýkrát na takomto podujatí – všetkých však spájala rovnaká myšlienka: nenechať odpad pod hladinou, kde ho turisti nevidia, ale morský život ho trpí každý deň.
Päť kubíkov hanby: čo všetko ležalo na dne Jadranu
Výsledok niekoľkohodinového čistenia bol šokujúci. Z dna zátoky sa podarilo vytiahnuť okolo päť kubíkov odpadu – a to išlo len o jednu časť zátoky. Najväčší podiel tvoril klasický „balík hriechov moderného človeka“: plastové fľaše, poháre, roztrhané sáčky, obaly od potravín, plechovky od nápojov či úlomky plastových predmetov. To všetko sú veci, ktoré sa do mora nikdy nemali dostať.
Lenže plast nebol jediný problém. Potápači narazili aj na množstvo bizarných predmetov, ktoré tam zrejme skončili po rokoch nezáujmu:
- skorodované dopravné značky,
- staré mobilné telefóny,
- pneumatiky,
- rôzne kúsky lodných trupov a kovových konštrukcií.
Pre niekoho možno „len“ haraburdy, no pre morské organizmy doslova pasce. Časť odpadu bola tak zarastená a zapadnutá v usadeninách, že bolo jasné, že na dne ležala celé roky.
Lovište – perla Pelješacu, ktorú zároveň ničí turizmus
Lovište na polostrove Pelješac patrí k tým tichším a pokojnejším destináciám chorvátskeho pobrežia. Zátoka Luka s kryštálovo čistou vodou je obľúbená medzi jachtármi, plavcami aj potápačmi. Malé kamienkové pláže, tyrkysová voda a západy slnka nad morom priťahujú každé leto tisíce návštevníkov.
A práve tu sa ukazuje odvrátená strana turizmu. Čím viac ľudí prichádza, tým väčšie riziko, že odpad skončí tam, kde nemá – v mori. Časť neporiadku do zátoky prinesú aj vlny a prúdy odinakiaľ, no významnú časť zanechajú priamo turisti a lodná doprava.
„Čistenie mora nie je len o zbieraní plastov,“ vysvetľuje predseda klubu Lanterna. „Je to spoločenské stretnutie ľudí z rôznych krajín, ktorí sa spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti a zároveň robia niečo, čo má reálny dosah na životné prostredie.“
Do akcie sa opäť zapojili aj dobrovoľní hasiči z Pelješacu. Pomáhali potápačom s bezpečným vyťahovaním nálezov na breh, triedením odpadu a jeho transportom na ekologickú likvidáciu. Vďaka nim mal každý kus odpadu jasný „posledný cieľ“ – nie späť do mora, ale na správnu skládku či recykláciu.
Prekvapenie pod hladinou: vzácne a chránené mušle
Popri hromadách harabúrd sa potápači dočkali aj milého a povzbudivého momentu. Na niekoľkých miestach objavili veľké chránené mušle, ktoré patria medzi ohrozené druhy v Jadrane. V mnohých oblastiach prakticky vymizli, preto každý nález ešte žijúcich jedincov pôsobí ako malý zázrak.
Pre odborníkov ide o jasný signál: aj keď človek moru spôsobuje problémy, príroda má stále schopnosť obnovovať sa, pokiaľ jej dáme priestor a nezaťažíme ju ďalšími tonami odpadu.
„Tieto mušle sú pre nás dôkazom, že more ešte nestratilo schopnosť spamätať sa z ľudskej neohľaduplnosti. Je to motivácia nepoľaviť v podobných akciách,“ povedal jeden z potápačov, ktorý sa na čistení podieľa už roky.
Menej odpadu než kedysi: malá, ale dôležitá nádej
Zaujímavosťou akcie je fakt, že hoci sa tento rok čistila časť zátoky, ktorá dovtedy nebola pravidelne udržiavaná, množstvo odpadu bolo menšie ako v minulých rokoch. Organizátori v tom vidia nádej na pozitívnu zmenu správania návštevníkov aj domácich.
Podľa členov klubu Lanterna nejde o náhodu. Roky upozorňovania, diskusie s turistami, informačné tabule a osveta na sociálnych sieťach robia svoje.
„Vidíme jasný pokles množstva odpadu, ktorý z mora vyťahujeme. Je za tým systematická práca a zároveň rastúce povedomie ľudí. Čoraz viac návštevníkov si uvedomuje, že čisté more nie je samozrejmosť, ale výsledok nášho správania,“ dodal organizátor akcie.
Problém siaha za hranice jednej zátoky
Chorvátske pobrežie sa často spomína ako jedno z najčistejších v Európe. To však neznamená, že je bez problémov. Každoročne sa z tamojších vôd vytiahnu stovky kilogramov odpadu – a to len v lokalitách, kde sa čistenie organizuje pravidelne. V menej navštevovaných či ťažko dostupných zátokách si môžeme len predstavovať, čo všetko sa skrýva pod hladinou.
Ekologické akcie, aká prebehla aj v Lovišti, sa konajú po celom Chorvátsku – od Istrie až po južnú Dalmáciu. Z roka na rok sa do nich zapája stále viac dobrovoľníkov, od potápačov až po rodiny s deťmi, ktoré z brehu triedia a odnášajú nájdený odpad. Každý takýto deň nie je len o vyčistených metroch štvorcových, ale aj o tom, že ľudia na vlastné oči vidia, čo všetko dokáže skončiť v mori.
Posolstvo z hĺbky: more si sami ochránime alebo zničíme
Z akcie v zátoke Luka vyplýva jedno jednoduché, no silné posolstvo: ak sa chceme tešiť z čistého mora a nedotknutej prírody, nestačí len obdivovať výhľady z pláže. Každý z nás má svoju malú úlohu:
- neodhodiť odpad tam, kde nemá byť,
- odniesť si z pláže aj to, čo nie je naše,
- podporiť alebo sa zapojiť do dobrovoľníckych čistení,
- hovoriť o probléme nahlas, nie ho zametať pod koberec – či skôr pod hladinu.
Potápači z Pelješacu ukázali, že aj skupina nadšencov dokáže za jediný víkend urobiť veľký rozdiel. Jadran je krásny, no zázraky za nás nespraví – je len na nás, či ho budeme vnímať ako smetisko, kde „sa to nejako stratí“, alebo ako domov tisícov morských tvorov, do ktorého sme len pozvanými hosťami.
